DomovFAQHľadaťZoznam užívateľovUžívateľské skupinyRegistráciaPrihlásenie
Vítej, cizinče! Copak tě přivádí do těchto končin? Zabloudil jsi? Nebo se chceš stát součástí tohoto velkolepého dobrodružství? Třeba to není náhoda, že jsi se dostal právě na tohle místo. Co když to budeš právě ty, kdo změní chod dějin našeho světa? Je to jen na tobě!

Share | 
 

 3. Chronológia svetovej histórie

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
AutorSpráva
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1202
Vek : 24

OdoslaťPredmet: 3. Chronológia svetovej histórie   So 26 august 2017, 06:03


Upozornenie: V tejto téme automaticky hrá atmosférická hudba. Ak ju nechcete počúvať, stlačte CTRL+M.
The Elder Scrolls Online ~ Northpoint Nocturne




„Maggyja im dovolila nahliadnuť na miesta nevídané a zahliadnuť život v novom svetle."



Šerovek je tretím a v poradí tretím najdlhším historickým obdobím v dejinách Deritrei. Popisuje udalosť zvanú Pád Dolnozemí, objavenie sa prvotných používateľov maggyje - generácie Prvých v Deritrei, neskorú dobu kameňa, zberu a lovu a postupný vývoj kultúry a technológie k usadenému spôsobu života.
Začína sa Pádom Dolnozemí okolo 105 000 PD. Končí vznikom prvých permanentne usadených kultúr v období okolo 7 000 PD. Šerovek celkovo trvá asi 98 000 rokov.
V jeho rámci sa rozlišujú 4 jednotlivé éry - éry šera, temravy, vzostupu a tajov.

Rovnako ako pri dvoch predošlých érach, poznatky o šeroveku boli získané v 66. - 69. storočí, krátko pred začiatkom temnoveku. Využitie vergeológie takmer celkom odpadlo (týka sa len podnebných zmien) a verbiológia sa uplatnila najmä pri moderných rasách (vývoj rozumovej - sociálnej, intelektuálnej schopnosti). Najdôležitejšia je znova archeológia, keďže archeologických nálezov z tohto obdobia je výrazne viac ako z prvoveku. Najviac reliktov pozostalo z umenia (maľby, sošky, šperky), remeselníctva (nástroje, zbrane) a pochovávania (pohrebiská). Pri výskume šeroveku boli mimoriadne užitočné špeciálne artefakty. Verveda je v prípade šeroveku výrazne efektívnejšia - existovali prví používatelia maggyje, na ktorých sa vervedci mohli ''napojiť,'' a tak im bolo neraz dovolené vidieť mnohé výjavy z ďalekej minulosti.


A Prví prichádzajú s druhým Pádom...


Éra šera____________________________________________________________
105 000 PD
Dolnozeme, podsvetie, existovali vo svojej prirodzenej forme najmenej po 65 miliónov rokov. Odkedy sa stali alternatívnym svetom k tomu hornému, akýmsi zrkadlovým odrazom, zvieratá a rastliny sa nechali šarmom Dolnozemí zviesť, a mnohé si tam našli svoj nový domov. Život v nich bol odlišný, a zároveň veľmi podobný tomu v povrchovej Deritrei. Slnko a slnečné lúče nahradzoval kryštál tafrit, voda stekajúca z povrchu bola následne životodarná, vzduch prenikal rovnako cez sopúchy, a zanedlho sa v tomto svete objavila biosféra, ktorá by bola schopná konkurovať aj Hornozemiam. Je možné, že životné podmienky v Dolnozemiach boli ešte lepšie ako na povrchu. V priaznivom prostredí vznikli tisíce, ba aj milióny celkom nových druhov fauny a flóry, zatiaľ čo ostatné prišli samé od seba. Zvieracie a rastlinné druhy prichádzajúce zhora mali následne odlišný vývoj od tej časti, ktorá zostala vo svojom pôvodom prostredí. Nenechajte sa oklamať popisom Dolnozemí, ktorý ich nazýva podzemnými ''jaskyňami'' a ''kavernami.'' Teoreticky išlo o jaskyne, no ich veľkosť bola nepredstaviteľná (ťahali sa aj na stovky míľ). Dolnozeme predsa obsahovali aj vlastné moria či oceány, napojené na plochy vody vysoko nad nimi. Neraz nebolo možné vidieť ani strop - preto je tento svet v mnohom podobný povrchovej Deritrei. Je pravdou, že v niektorých oblastiach išlo o menšie jaskyne, vtedy išlo najmä o chodby a prechody medzi jednotlivými ''halami.'' Podobne sa Dolnozeme nachádzali pod väčšinou Deritrei (aj pod oceánmi). Mali vlastné podnebia, atmosférické javy, viacmenej kopírujúce horný svet. Najväčšou odlišnosťou života v Dolnozemiach bol fakt, že nejde o svet čisto horizontálny, ale skôr vertikálny s horizontálnymi prvkami, a tejto skutočnosti sa aj bytosti žijúce v nich museli prispôsobiť. Dnes existuje mnoho odkazov na Dolnozeme, no tým najvýznamnejším je dozaista zrodenie väčšiny moderných, inteligentných rás (všetky vetvy okrem noryáncov a garkáncov). Všetky tieto rasy pochádzajú zo zvierat, ktoré do Dolnozemí prišli zo sveta horného, a preto pre každú z nich môžeme bežne nájsť ''primitívny'' ekvivalent, rovnako ako môžeme nájsť dávnych predkov noryáncov a garkáncov. Za dlhú históriu si tieto dva svety obmenili tisíce druhov - niektoré prišli zhora, niektoré prišli zdola, niektoré sa vrátili do pôvodného prostredia, niektoré vymreli. Týkalo sa to aj jedincov moderných rás, no tieto počty boli zanedbateľné a v hornom svete sa nikdy úspešne nerozšírili (do Pádu). Išlo o veľmi rozmanitý vývoj.
Podobne ako pri Zorí, filozofi, historici, vedci, umelci sa téme Dolnozemí venovali po celú modernú históriu Deritrei. Všetci vedeli o ich existencii, rozprávali sa o nich tajomné príbehy, písali sa knihy, básne; jednoducho išlo o povedomie sveta, o akúsi prirodzenú znalosť. Je pochopiteľné že sa im aj po toľkých rokoch venoval taký záujem, predsa len, predkovia veľkej časti obyvateľov Deritrei tam žili, ba aj vznikli - bola to prakticky ich dávna vlasť. Dolnozeme a ich charakter sa stali jednou z najväčších záhad tohto sveta, a rovnako aj ich tragický ''zánik.'' A teraz k faktom.
Pád Dolnozemí bola obrovská prírodná katastrofa (globálna kataklyzma), ktorá sa udiala v priebehu približne 5 000 rokov (od 105 000 PD do 100 000 PD). Pád zasiahol hlavne Dolnozeme samotné, no ďalekosiahly vplyv mal aj na zeme horné. Jeho výsledkom bolo vymretie miliónov druhov fauny a flóry, ktoré v Dolnozemiach žili, a z ktorých sa len niekoľkým podarilo uniknúť včas. Išlo o jednu z najväčších vymieracích udalostí v histórii sveta, a ak by Pád zasiahol aj povrchovú Deritreu, je možné že by celkovo zanikol život na súši. Ako Pád teda prebiehal? Z celkom nejasných dôvodov sa priestory Dolnozemí začali postupne zaplavovať, z najnižšej časti po ich vrchnú časť. Hladina vody neúprosne stúpala, no pri pohľade na rozľahlosť Dolnozemí sa ani netreba pýtať prečo tento proces zabral až 5 milénií. Tento proces znemožnil život v jednotlivých komorách, počínajúc od tej najnižšej. Fauna, ktorej voda zatopila životné prostredie, bola nútená sťahovať sa nahor. Flóra to nemala také jednoduché, a rastliny sa zvyčajne utopili. Zvieratá odídené zo svojho prirodzeného prostredia mali problém prispôsobiť sa na nových miestach, alebo sa prispôsobili až príliš dobre a ničili pôvodnú biosféru - Pád extrémnym spôsobom narúšal rovnováhu prírody. Stúpajúca voda bola len jeden z problémov - výrazne horúca a teplá, a para z nej otepľovala vyššie oblasti, kde sa výsledkom toho menili podnebné podmienky. V polárnych oblastiach to spôsobilo topenie snehu a ľadu, čo výrazne pridalo na vodnej hladine v moriach - tieto sa následkom toho vyliali a zaplavovali obrovské časti Dolnozemí, pričom voda z nich tiekla hlavne nadol, a mnohokrát zaliala a utopila aj zvieratá, ktoré boli predtým schopné uniknúť pomaly stúpajúcej vode.
Ako by toho nebolo dosť, do tejto reťazovej reakcie sa pravdepodobne pridali kryštály tafrit, ktoré jednak nedokázali vydržať tlak vody, no skôr sa ''roztiekli'' pod vplyvom vlhkosti (išlo o žeravé telesá hustej neforemnej masy). Spojenie tafritu s vodou malo podobné následky ako stretnutie lávy s vodou - počiatočná volatilita, následne ''zahasenie'' (zníženie teploty) a napokon stuhnutie. Keďže zhluky tafritu boli mohutné, ani explózie z nich sa nedali zanedbať. Tieto otriasali všetkými komorami Dolnozemí, rúcali ich, spôsobovali silné zemetrasenia, ktorým nebolo úniku. Zemetrasenia potom vyvolávali výbuchy podzemných sopiek, ktoré ďalej chrlili magmu. Ďalej je možné, že reakcia vody s tafritom okrem explózií vytvárala jedovaté pary, smrteľné pre väčšinu živých bytostí. Para, nemajúc kam uniknúť, zapĺňala jednotlivé komory a pravdepodobne udusila milióny a milióny druhov zvierat a rastlín. Skaza Dolnozemí bola úplná, ničivá a krutá, nedávajúc ohľad na nič a nikoho.
Aj napriek katastrofálnym podmienkam si predstavitelia moderných rás počínali dobre. Sústavne boli schopné unikať do vyšších, bezpečnejších komôr, a nomádsky spôsob života zabezpečil ich prežitie. Mnoho jedincov zahynulo, o tom niet pochýb, ale všetky rasy na koniec prežili. Problém nastal, keď prišli do najvyšších komnát, a jediná cesta úniku smerovala nahor, do sveta zaliateho slnkom, do sveta bez stropu. Je zrejmé, že ak by bytosti Dolnozemí neboli z nich vyhnané, do horného sveta by sa nikdy nedostali. No stovky druhov, ''rozumných'' alebo nie, nemali na výber - horúca voda a jedovaté výpary zabrali celý ich svet.
Príčiny. Na príčinách Pádu sa skúmatelia za celú históriu nedokázali zhodnúť. Existovalo však niekoľko najrozšírenejších teórií, ktoré sa dôvody zániku Dolnozemí pokúšajú vyriešiť.
Protichodné teórie - prvá sa zakladá na fakte, že oteplenie Dolnozemí (aj oteplenie hornozemí) spôsobilo topenie ľadovcov jednak priamo na mieste a jednak na povrchu. Voda z roztopených ľadovcov potom stekala dole, kde sa hromadila, a jej hladina postupne stúpala. Druhá kontruje; oteplenie hornozemí prišlo až v neskoršej fáze Pádu (a pochádzalo z oteplenia Dolnozemí), nie ku začiatku. To znamená, že voda z ľadovcov pôvodne neexistovala, a nemohla byť tá, ktorá začala samotný proces zaplavovania Dolnozemí. Podľa nich sa voda objavila z kanálov (odtokov), ktoré za milióny rokov vznikli eróziou pod moriami a riekami Dolnozemí. Tieto odtoky sa rýchlo pod tlakom vody zväčšili, a do nižších oblastí sa zo ''stropov'' mohli zaraz vylievať aj celé moria.
Protichodné teórie - podľa prvej sa oteplenie (ktoré prinieslo topenie ľadu) objavilo po výbuchoch podzemných sopiek. Ak boli blízko seba, mohlo ísť o reťazovú a ničivú reakciu. Okrem topenia explózie zničili aj tafrit, a ten pri stretnutí s vodou vytváral smrteľné pary. Je možné, že sopky zabili Prastarých, a tak nasledoval prírodný kolaps. Druhá kontruje; vymieranie Prastarých bolo udalosťou, ktoré sa stalo už dva krát v histórii, a v tomto prípade šlo o tretie vymieranie Prastarých, ktoré spôsobilo Pád, prípadne viacerí umreli kvôli akejsi katastrofickej udalosti v Dolnozemiach. No väčšina historikov sa domnievala, že vymierania Prastarých (prirodzené) nezvykli spôsobovať prírodné katastrofy.
Na vedeckom poli výskumu sa vyskytli desiatky, ba stovky teórií (napr. aj o spojitosti Pádu s Prvými), no najväčšiu podporu získala teória erózie (ktorá je vysokou šancou pravdivá).
Teórie sa zaoberali aj dôvodmi, prečo ''skaza'' (voda) zastavila priamo pred zaliatím povrchu, no je možné že voda sa jednoducho minula a Dolnozeme boli celkom zavodnené. Niektoré povrchové komory dokonca zostali nezaplavené.
Tretie vymieranie Prastarých. Išlo o prirodzené vymieranie, rovnako ako dva predošlé. Je nepravdepodobné, že toto vymieranie spôsobilo Pád alebo že Pád spôsobil vymieranie, no zároveň je možné, že Pád niekoľkých Prastarých zabil, a ich násilná smrť spôsobila rozklad už kolabujúceho systému. Väčšina z tých čo žili v Dolnozemiach unikli na povrch, kde sa týmto dvojnásobne zvýšila ich koncentrácia. Táto udalosť mohla mať spojitosť so vznikom generácie Prvých. Uctievanie Prastarých ako božstiev už existovalo dlho, no po Páde sa rozšírilo medzi väčšinu moderných rás.
Následky - podnebie. Pád výrazne ovplyvnil aj povrchovú Deritreu. Podnebie sa oteplilo (spod zeme kvôli horúcej vode, nie atmosférickými zmenami), najmä v tropických oblastiach okolo rovníka (kde žili moderné rasy), no vzhľadom na obdobie vlhkosti (od 120 000 PD do 90 000 PD) to zabránilo rozsiahlemu vysychaniu, a potenciálnemu vymieraniu života. Teplota sa zvýšila globálne, čo v praxi znamenalo, že sa posunili podnebné pásma. Mierne oblasti (napr. Isenia) boli teplejšie, a studené oblasti prechádzali do mierneho pásma. Polárny pás existoval len na extrémnom severe a juhu. Tieto fakty podporovali migráciu zvierat, rastlín a samozrejme aj moderných rás, ktoré neboli obmedzené na tropické oblasti. Rozšírenie životného priestoru podporovalo diverzitu a početnosť rás.
S týmto súvisí aj koniec doby ľadovej trvajúcej od 2 600 000 PD. Po nasledujúce tisícročia globálna teplota stúpala len veľmi pomaly, a tento proces bol zastavený až začiatkom temnoveku (kde sa udiali turbulentné zmeny).
Následky - únik zvierat, rastlín a moderných rás. Obyvatelia Dolnozemí boli Pádom nútení vystúpiť do horných zemí, kde započali nový život. Netýkalo sa to všetkých, existovali výnimky (spomenuté pri roku 100 000 PD). Niet pochýb, že Pád neprežilo minimálne 85% zvieracích druhov a aspoň 95% rastlinných druhov. Z moderných rás sa zrejme dokázali zachrániť všetky; pomohla k tomu ich vyššia inteligencia. Svet horný bol pre druhy Dolnozemské celkom neznámy a nový, vynímajúc vodné druhy. Započal sa ťažký proces prispôsobovania.
Keďže presídľovanie do horného sveta prebiehalo vyjdením na povrch po veľkej časti sveta, mnohé druhy vošli do podnebia, ktoré im nevyhovovalo. Okrem toho mohli byť odlišné ich zdroje potravy a všeobecne životné podmienky. Nie každý druh bol schopný prispôsobiť sa; mnohé vymreli, no rovnako mnohé sa zachovali. Príkladom sú gigantické tvory (ktoré existovali väčšinou v Dolnozemiach). Podnebie Dolnozemí však viacmenej kopírovalo podnebie povrchovej oblasti Deritrei, a preto sa pri prežívaní podnebie nestalo najväčším problémom. Väčšina moderných rás vystúpila na miestach, kde žili noryánci a garkánci (najmä Nuadh), a tak sa s nimi za krátko dostali do kontaktu. Niektoré rasy (ako napr. hasuni, cerosovia, mugrani) prešli nahor na rôznych stranách sveta. Kontinenty ako Drakaria a Astylora neboli pre hasunov, nagoranov, cerosov, vlkolakov a wenrisov vhodné na život, no zachránilo ich globálne oteplenie horných zemí (a ústup ľadovej pokrývky). V inom prípade by vyšli priamo do doby ľadovej, a rýchlo by vymreli. Uniknuté zvieratá a rastliny osídlili celú Deritreu, s premenlivou úspešnosťou. Príchod novej fauny a flóry mohol znamenať jednu z troch vecí - jednak sa prirodzene prispôsobili do nového prostredia, jednak sa neprispôsobili a zahynuli alebo sa prispôsobili príliš dobre, a narúšali či celkom ničili okolitú biosféru. Tento proces netrval krátko; príroda povrchovej Deritrei bola po najbližšie tisíce rokov v chaose, prebiehali neustále zmeny, mizli či objavovali sa prírodné systémy, potravinové reťazce sa obrátili naruby. Prírodná rovnováha nastala až okolo roku 95 000 PD.
Nedá sa ale povedať, že moderné rasy v Nuadhe to mali jednoduché. Niekoľko z nich dokonca vymrelo, aj napriek ich vyššej inteligencii. Viaceré spadli na počty blízke vyhynutiu. Stávalo sa tak z rôznych dôvodov. Zatiaľ čo viaceré sa v novom prostredí dokázali uchytiť, niektoré s tým mali problém - jednoducho si nedokázali nájsť svoje miesto. Mohli byť vytlačení zo svojej prirodzenej životnej sféry početnosťou rás (žabanov, mlokáňov a verjunov z prívodných oblastí vytláčali niektorí krokyánci; dapírov, oviánov a gájanov zas rolekovia a kolostrynovia, a podobne), mohli byť obeťami predácie (jaciáni, srneni, urikimovia, betekovia a rosomovia lovení a zabíjaní väčšími dravyáncami, pri vodných rasách elfénov lovili selachani) alebo mohli mať ťažkosti získať potravu kvôli silnej konkurencii (rohohlavovia a sloniaci boli síce mohutní a silní, no menšie rasy boli svižnejšie a rýchlejšie). Naopak, niektorým rasám sa darilo výborne. Ide hlavne o trikimov, mugranov, krokutov, vrolov, jubasov, levanov, lutegov, kohanov, grechov, luvynov, naranov, rolekov, kolostrynov, sauriánov, gediánov, filiánov, guliánov, hrosaurov, selachanov, merybov a arqonov. Tieto rasy boli schopné početne dobehnúť úspešné hornozemské rasy (delnov, garnov, lornov, valeánov, dumanov, grinov a halianov). No treba chápať, že sa tak nestalo ihneď. Kým sa prisťahovalci z Dolnozemí perfektne prispôsobili na život v hornom svete a mohli byť porovnávaní z pôvodnými hornozemskými rasami, prešlo aspoň 5 000 rokov. V prípade ich nového spôsobu života platia informácie spísané pri roku 300 000 PD v opise prvoveku, a tak ako je tam uvedené, platia do roku 50 000 PD.
Viaceré z vyššie spomenutých rás svoju dominantnú pozíciu v Deritrei získali v tomto období, a boli to práve tieto rasy, ktoré omnoho neskôr osídlili zbytok sveta a stali sa dôležitou súčasťou histórie a modernej spoločnosti.
Ostatné, nemajúc toľko šťastia, prežívali len oblastne v nízkych počtoch alebo časom vyhynuli. Takýto bol stav ''nešťastných rás'' do roku 50 000 PD: panekovia, godochovia, dapíri, betekovia, rosomovia, oviáni, gájani, keravovia, berneni, krysauri, pelachani, korytini a mlokáni boli blízko vyhynutiu (no prežili), zatiaľ čo wanpavovia, jaciáni, rohohlavovia, sloniaci, srneni, dreni a elféni vymreli.
Treba ešte dodať, že únik myradáncov (vodných rás) z Dolnozemí prebiehal odlišne ako pri suchozemských rasách. Išlo konkrétne o selachanov, pelachanov, belachanov, velachanov, belisov, herybov, merybov, moranov, vodanov, pieribov, arqonov a elfénov. Tieto rasy by preferovali celkom zaplavené Dolnozeme; problém im však robila vysoká teplota vody, miestami dosahujúc varu (v blízkosti tafritu). Ich útek prebiehal hladšie, do morí a oceánov Deritrei smerovali stovky podvodných prechodov a prieduchov. Fauna a flóra v hornozemských moriach nebola natoľko odlišná, a tak boli ušetrení šoku, ktorý zasiahol suchozemcov. Navyše, vo vodách ktoré osídľovali nežila žiadna iná ''inteligentná'' rasa, a o životný priestor sa delili len medzi sebou (tak ako v Dolnozemiach). Z nejasných dôvodov však selachani lovili a zabíjali mnoho elfénov (pravdepodobne nevedeli nájsť spoľahlivý zdroj potravy v novom svete), a to prispelo k ich neskoršiemu výhynu.
Následky - kontakt hornozemcov a dolnozemcov. Dôležité je spomenúť aj kontakt dolnozemcov s hornozemcami, keďže väčšina moderných rás z Dolnozemí unikla na povrch v oblasti Nuadhu, ktorý obývali noryánci a garkánci. Pôvodným domácim sa tu žilo výborne a náležite sa im darilo. Akonáhle do obrazu vošli desiatky nových rás, neraz veľmi početných, ich životný priestor sa výrazne zmenšil. Odrazu nemohli mať toľko potravy, prístup k čistej vode, plodinám, lovenej zveri - dolnozemci mnoho oblastí zaberali a nemali v pláne odísť; ani nemohli. Pomedzi pomerne riedku populáciu noryáncov a garkáncov náhle vošli vysoké počty cudzích osôb, a s touto zmenou sa nedokázali vysporiadať. Medzi dolnozemcami a hornozemcami vznikali početné konflikty. V očiach domorodcov noví príchodzí lovili na ich lovištiach, zbierali v ich lesoch a pili z ich riek. V niektorých prípadoch došlo aj k boju o ''životný priestor,'' najmä v časoch nedostatku, keď sa skupiny dokázali pre potravu navzájom pobiť. Je možné, že v tomto období vznikol prvotný koncept vojny. No stále išlo o nomádske spoločenstvá, a tak tieto boje neboli rozsiahle, zväčša medzi jednotlivými skupinami, a o skutočnej, organizovanej vojne sa tu rozhodne nedá hovoriť. Pojem vojna v tomto prípade sa dá ilustrovať na príklade: skupina garnov sa dostala do ozbrojeného konfliktu proti skupine mugranov, stalo sa tak kvôli hádke o tom komu patrí ulovené zviera (ktoré lovili obe skupiny zároveň, a nie je jasné kto udelil smrteľnú ranu). Po krátkom, nerozhodnom boji jedna skupina uchmatne zver, a unikne. Rôzne skupiny (najmä medzi jednotlivými rasami) sa stretávali často, na výmenu surovín, potravín, informácií, na rituály, oslavy alebo hromadné lovecké akcie. Garnovia varujú svojich druhov pred mugranmi, a mugrani urobia to isté. Tieto názory sa postupne rozšíria medzi tieto rasy, a teraz každá skupina garnov vie, že si má dávať pozor na mugranov, alebo sa k nim majú správať nepriateľsky, alebo majú na nich rovno útočiť, a presne rovnako to je na druhej strane. Týmto spôsobom sa rozširovala hostilita a nedôvera medzi rasami, a pevne sa vymedzili dve skupiny (hornozemci a dolnozemci). Prispelo to k vzájomnej vnútornej dôvere (noryánci hľadali oporu u garkáncov, zatiaľ čo dolnozemské rasy nachádzali spojencov v iných dolnozemských rasách).
Aj napriek tomu že nepriateľské vzťahy boli časté, existovalo aj opačné spektrum. Skupiny všeobecne konflikt nevyhľadávali; ozbrojený boj bol príliš nebezpečný a viedol k mnohým úmrtiam. Namiesto toho sa zvykli vyvarovať iných skupín, vyhýbať sa im, nechodiť na miesta, kde sa nachádzajú. Existovali aj priateľské alebo aspoň kooperatívne vzťahy, a rasy medzi sebou napríklad obchodovali.
Stretnutie týchto dvoch prúdov bolo vo výsledku nešťastné. Násilie sa stupňovalo, a spoločne s ňou aj nenávisť a rasizmus. Konflikt hornozemcov a dolnozemcov narastal po celý šerovek, a pokračoval v nasledujúcich vekoch, pričom trval po celú históriu a doznieva dodnes.
Následky - generácia Prvých. Pôvodní a najstarší jedinci, ktorí používali maggyju, nadprirodzené schopnosti, ktorých ovládanie dovoľuje manipulovať a ovplyvňovať hmotný aj nehmotný, fyzický aj duševný svet, boli Prví. Jednotliví príslušníci generácie Prvých sa nazývaju 'pradóri.' Po prvý krát sa objavili v období Pádu Dolnozemí, a všeobecne ide o prvých používateľov maggyje spomedzi moderných (inteligentných) rás. Pradóri patrili k prvej generácii z celkových štyroch, pričom Prví existovali od 105 000 PD do 7 000 PD, Druhí od 7 000 PD do asi 926 DD, Tretí od asi 927 DD do 6 841 DD, a Štvrtí od 6 842 DD dodnes. Na tieto generácie rovnobežne spadajú veky (nie úplne presne) - Prví žili prevažne v šeroveku, Druhí v prastaroveku, Tretí v dávnoveku a drakoveku, a Štvrtí v temnoveku, jasnoveku a nasledujúcich vekoch.
'Získanie maggyje' je možné považovať za jednu z najdôležitejších udalostí histórie sveta. Odkedy boli ľudia Deritrei pripustení k tajomstvám mysticizmu, nikdy ho neopustili. Maggyja im dovoľovala robiť to čo nebolo normálne možné; to, o čom mohol bežný jedinec len snívať. Od jej 'objavenia,' znalosť maggyje formovala beh dejín. Bez nej by sa všetko stalo inak; svet by bol celkom odlišný. Maggyja a jej znalosť sa stali zdrojom obrovskej moci, jednak využívanej na dobro, a jednak na zlo; nezištne alebo sebecky - aj keď sa mnohí snažili maggyju obviniť zo všetkého utrpenia vo svete, ona sama nespôsobila nič. V nárekoch sa treba obracať na jej nositeľov, sú to oni, kto spôsobuje konflikt. A zároveň sú to oni, kto Deritreu lieči, pokúša sa ju zachrániť. Je nutné uvedomiť si jednu vec - maggyja je nástrojom, zbraňou, náradím, pomôckou, na čokoľvek si len prajete. Fakt je taký, že ľudia sú mnohého rázu, a využívanie tejto formy mysticizmu len umocňuje vôľu. Ako vrah má nôž, nuž, s maggyjou je jeho útok efektívnejší a ničivejší. Naopak, doktor viacero a rýchlejšie zahojí, ba i zachráni takého kto by pod starostlivosťou naturálnej medicíny skonal.
Maggyja a možnosť jej aktívneho používania pochádza z energie 'ena', ktorá pramení z Prastarých. Ena za státisíce rokov postupne zaplnila celý svet, od Dolnozemí až po Zorie (ako voda zapĺňa more, od dna k hladine), a na miestach vysokej koncentrácie tejto energie vznikla Clona, nehmotná realita do ktorej sa po smrti každej žijúcej bytosti poberá jej životná a duševná energia; tieto energie sa v nej zbierajú. Ena zároveň (prostredníctvom Clony) prechádza všetkým živým (aj neživým), a práve prítomnosť eny (Clony) dovoľuje živým bytostiam používať maggyju. Prví a ostatné generácie teda nepoužívali na maggyju priamo enu ako energiu samotnú, ale skôr vďaka ene mohla maggyja fungovať. Jedinec nemá nekonečno energie na maggyju; je obmedzený vlastnou výdržou a kapacitou. Je to jeden z dôvodov, prečo maggyjovia potrebovali intenzívny fyzický a mentálny tréning. No nech je vaša znalosť maggyje a vytrvalosť akokoľvek silná, bez prítomnosti eny (Clony) by maggyja výrazne zoslabla, až by nemohla existovať. Keďže v šeroveku už Clona zahŕňala celý svet, efektivita maggyje bola v celej Deritrei približne rovnaká. Enu si môžeme predstaviť ako alternatívnu energiu, ktorá sa (neustále) mieša s našou prirodzenou životnou energiou, a túto ''zlúčeninu energií'' je možné použiť priamo na schopnosti maggyje. Ak je niekto celkom vyčerpaný (málo vlastnej energie), ena sa môže miešať len s týmto minimom energie, nikdy nemôže navýšiť kapacitu konkrétneho jedinca.
Z určitosťou sa vie, že ovládanie nadprirodzena pradórov vo vtedajších spoločnostiach vynieslo na vrchol, ba aj na úroveň bohov. Ich schopnosti boli neobyčajné, unikátne a nepochopiteľné. Niektorí sa ich obávali, niektorí ich milovali, a oba tieto smery ich nasledovali, jednak zo strachu, jednak z obdivu. Pôvodne išlo len o výnimočných členov skupiny, ktorí mohli ale nemuseli zaujať vedúcu pozíciu. Vzhľadom na objavenie sa Prvých mohlo prísť ku koncu rovnostárskych nomádskych spoločností, a prišiel rad na hierarchickú spoločnosť. Tento proces bol postupný, a trval dlhé tisíce rokov. O skutočných vodcoch veľkých skupín sa však dá hovoriť až od 30 000 PD. Spočiatku bola ich kontrola maggyje veľmi obmedzená, limitovaná, často ani nevedeli ako ju použiť z vlastnej vôle; išlo skôr len o náhody dejúce sa v správnej chvíli.
Pradórov nebolo mnoho. Až do 50 000 PD išlo o nízke, bezvýznamné počty. V skupine existoval maximálne jeden pradór, a aj to len v niektorých skupinách. Boli vzácnosťou; zvláštnosťou - aj práve preto sa nestali vodcami, ani predmetom uctievania (to si stále rezervovali valeáni a Prastarí). Je zrejmé, že každá moderná rasa mala aspoň nejaký počet pradórov (dolnozemské ich mohli mať vo väčšom počte). Keďže maggyja bola do 30 000 PD na pomerne primitívnej úrovni, bližšie k nej sa rozpíšem až pri tom období. Rovnako sa tam nachádza bližší popis generácie Prvých a ich sociálnej úlohy v spoločnosti.
Nasledovné je delenie generácie Prvých na jednotlivé fázy.
Raní Prví: od 105 000 PD do 50 000 PD. Veľmi nízke počty, primitívna úroveň maggyje. Pradóri boli výnimoční členovia skupín.
Vysokí Prví: od 50 000 PD do 30 000 PD. Vyššie počty (stále pomenej), lepšie chápanie maggyje a rozšírené schopnosti. Pradóri boli vedúci členovia skupín v konkrétnej úlohe - hlavný lovec, a podobne.
Vrcholní ('skutoční') Prví: od 30 000 PD do 7 000 PD. Najvyššie počty (v rámci šeroveku), pokročilá úroveň maggyje. Keď sa spomína generácia Prvých, zvyčajne sa myslí na túto fázu. Pradóri boli viac organizovaní, boli schopní sa maggyju učiť a rozširovať svoje znalosti. Maggyja sa stala neodmysliteľnou súčasťou spoločnosti, a pradóri sa často stávali hlavnými vodcami skupín.
Pôvod maggyje. Konkrétny spôsob akým obyvatelia Deritrei získali znalosti maggyje je neznámy. Rovnako ako pri každej záhade, počas histórie vznikli stovky teórií zaoberajúce sa touto otázkou.
A) Prví, pradóri, boli bohovia zostúpení zo Zoria, ktorí sa začlenili pomedzi moderné rasy a stali sa ich priamymi vládcami v tomto svete. Niektoré im dávali za zodpovednosť aj vytvorenie života i Deritrei samotnej, a dôvodov prečo zostúpili mohlo existovať mnoho - snaha pomôcť utrápeným stvoreniam a viesť ich k svetlu, možno nebeská vojna v Zorí, kvôli ktorej museli zo svojho domova odísť. Tieto vysvetlenia maggyje preferovali generácie, najmä Tretí, ktorí ich rozširovali, a získali tak pomedzi obyvateľmi ríš božské právo vládnutia.
Veľmi nízka pravdepodobnosť.
B) Schopnosť používať maggyju sa objavila bez pričinenia, bez vôle ľudí - prirodzenou evolúciou, ktorú je možné pozorovať pri niektorých zveroch (napr. salamandre schopné chrliť oheň). Pri evolúcii však ide skôr o prospešné mutácie a zmeny fyzického tela, zlepšujúce šancu prežitia. Zatiaľ čo maggyja jednoznačne zvyšovala silu jedinca, pradórov bolo príliš málo - evolučná zmena by sa rozšírila rýchlejšie a objavila by sa u viacerých členov každej rasy. Evolúcia je aj odpoveďou na výrazné zmeny v životnom prostredí, a pri dolnozemských rasách táto teória získava hodnotu. Za prítomnosti Clony môže využiť maggyju každá živá bytosť, väčšine len chýba mentálna vyspelosť (fauna a flóra mimo moderných rás) a znalosť jej využitia (moderné rasy). Rasy mohli v tejto dobe dosiahnuť rozumovú úroveň na pochopenie maggyje.
Nízka pravdepodobnosť.
C) Pradóri boli valeáni. Je tu istá podobnosť z prvou teóriou, keďže valeáni pochádzajú zo Zoria. Prečo by valeáni čakali vyše 2 milióny rokov od Pádu Zoria aby začali používať maggyju nie je jasné, no mohlo to mať čosi spoločné s ich fyzickou premenou na podobu noryáncov (najmä delnov a lornov). Svoje znalosti následne rozšírili medzi ostatné rasy. Pravdou je, že valeáni majú v súvislosti s maggyjou istý cit, nevídaný v žiadnej inej rase (dovoľuje im lepšie chápať zložitosť maggyje a vo výsledku ju efektívnejšie využiť). Rovnako je faktom, že prišli zo Zoria spoločne s Prastarými, ktorí zo svojich tiel vyžarujú enu. Ak pochádzajú z rovnakého sveta, valeáni ako rasa skutočne majú s touto energiou skúsenosti (a možno teda aj s maggyjou). Posledne, mnoho noryáncov v tejto dobe uznávalo valeánov ako bohov, a je tu možná súvislosť s Prvými.
Stredná pravdepodobnosť.
D) Znalosť maggyje daroval dolnozemským rasám prebudený Prastarý (možno aj viacerí), aby prežili Pád Dolnozemí. Tie ju následne rozšírili v povrchovom svete. Prebudenie Prastarého je udalosť veľmi vzácna a tajomná. Prebudením konkrétny Prastarý získa vlastnú vôľu a rozum. Príde k nemu keď príroda, život a jeho prežitie vo svete visí na vlásku, pričom vychádza z akéhosi vrodeného účelu ochraňovať Deritreu. Pád Dolnozemí bol od príchodu Prastarých najväčšia vymieracia udalosť, a zrejme spôsobil prvé prebudenie, pravdepodobne hromadné. Takto prebudený Prastarý je nesmrteľný a má teoreticky neobmedzenú kapacitu eny, a teda absolútnu maggyjskú moc. V prípade Pádu dáva táto teória zmysel. Mnoho rás bolo blízko k vyhynutiu, a znalosť maggyje by im jednoznačne pomohla pri prežití a úniku (charakter maggyje pradórov slúžil na posilnenie a umocnenie mysle a tela). Zároveň žiadna moderná rasa nezahynula (stalo sa tak až dlho po ich úniku z Dolnozemí). Posledným podporným faktom je to, že v tomto období nastalo vymieranie Prastarých (prebudenci po splnení svojho účelu pokojne a prirodzene skonajú). Teórii odporuje najmä skutočnosť, že prebúdzanie Prastarých (neskôr v histórii) je spojené skôr z hrubým zneužívaním maggyje pri ohrození sveta.
Stredná pravdepodobnosť.
E) Znalosť maggyje priniesli do horného sveta unikajúce dolnozemské rasy. Teória veľmi podobná predchádzajúcej, no bez prvku Prastarých. Zástancovia tejto teórie súhlasili s pôvodom maggyje v Dolnozemiach, no neverili v prebúdzanie Prastarých. Dolnozemci ju rozšírili  medzi noryáncov a garkáncov. Podľa nej ju objavili sami, vlastným pričinením, počas úteku z Dolnozemí, ktorý trval tisíce rokov. Naučili sa používať nadprirodzené schopnosti, ktoré im pomáhali prežiť. Pradórov však bolo málo, a aby bola efektívna, maggyju by potrebovala väčšina jedincov tej-ktorej rasy.
Stredná pravdepodobnosť.
F) Znalosť maggyje sa objavila ''náhodou,'' vlastným pričinením jedincov, v súvislosti s veľkým konfliktom medzi hornozemcami a dolnozemcami. Konkrétni členovia skupiny z vysokou duševnou silou, bojovým nadaním a dlhoročnými skúsenosťami mohli nechtiac objaviť použitie maggyje, napríklad uprostred boja, v extrémnych momentoch keď im hrozila bezprostredná smrť. Pud sebazáchovy bol natoľko silný, že na prežitie spravili čokoľvek. A v tej chvíli, bojovník plný adrenalínu, získal veľkú silu a svojho protivníka odrazil. Nechcene využil enu na záchranu svojho života. Podobné konflikty boli v šeroveku neustále, a ak berieme na vedomie, že od tohto obdobia sa prvýkrát skutočne medzi rasami bojovalo, tak konečne nastali situácie, v ktorých sa maggyja mohla manifestovať. Podobné situácie nastali aj pri love a bežnom živote, no neboli tak časté a pravidelné. Mnoho faktorov súhlasí - pradórov bolo pomenej (ovládnuť maggyju dokázali len tí najschopnejší), maggyja pomáhala pri boji, všetky rasy mali takýchto jedincov, pradóri sa nachádzali len v niektorých skupinách (v tých, ktoré bojovali) a ďalšie.
Vysoká pravdepodobnosť.
G) Znalosť maggyje sa objavila z vlastnej vôle ľudí v rámci uctievania Prastarých. Tie skupiny, ktoré Prastarých považovali za božstvá, sa často zdržiavali v ich blízkosti, ba sa ich aj možno pokúsili dotýkať. Nie je preto nemožné, že k mnohým umierajúcim či mŕtvym sa rôzne skupiny dostali, a v rámci viery a na účel rituálov zobrali kusy ich tela, a v niektorých prípadoch ich rituálne konzumovali. Touto konzumáciou, prípadne prítomnosťou alebo dotykmi, získali porozumenie pre enu a Prastarých, ktoré rozšírilo ich chápanie tejto energie, a uvedomili si, že je možné ju použiť na nadprirodzené schopnosti. Prastarých bolo po Páde v povrchovom svete výrazne viac (odišli z Dolnozemí), a ich 3. vymieranie bolo početné - preto k nim mali prístup všetky rasy. Konzumácia častí Prastarých mohla byť povolená len pre náboženských ''majstrov'' skupín, a preto sa maggyja manifestovala len u zopár jedincov. No teória stojí najmä na fakte, že moc drakov pochádzala tiež z časti tela Prastarého, a medzi generáciami a drakmi existuje ohľadom maggyje mnoho podobností (najmä že len generácie a draky oplývali schopnosťami nečinnej maggyje).
Veľmi vysoká pravdepodobnosť.
Dopln. 1.: Vertikálnosť Dolnozemí znamenala, že rasy sa prispôsobovali lezeniu, na ktoré trebalo úchyt, ruky, a to možno prispelo k rozvoju zručnosti a inteligencie. Nie je ale zrejmé prečo evolúcia priala niektorým viac ako iným, a lezenie sa netýkalo vtáčích a vodných rás.
Dopln. 2.: Inakosť života v Dolnozemiach vyznačuje aj fakt, že tam vznikali gigantické rasy, ktoré v Hornozemiach nemali obdobu, ako napr. hydra.
Dopln. 3.: Kryštály tafrit na niektorých miestach zostali ''neroztavené'' a prežili vďaka nízkemu tlaku vody, a aj napriek tomu že sa pod vodou nachádzajú celé miléniá, dodnes žiaria a sú energicky aktívne. V Dolnozemiach zároveň existuje mnoho suchých oblastí, ktoré neboli zaliate (izolované komory, kde sa nedostala voda, vzdušné bubliny a podobne). O získanie vzácneho tafritu sa pokúšali mnohí, ba aj celé expedície fundované panovníkmi, no úspechov sa vyskytlo žalostne málo. Vzhľadom na rozsiahlosť Dolnozemí a fakt, že väčšina z nich je pod vodou, väčšina pokusov zlyhala, hlavne pri logistike - do akého kontajnera uložiť žeravú masu magmy? Ako kontajner (o hmotnosti hory) vyniesť nahor cez míle a míle vody? Odpoveďou môžu byť moderné technológie a artefakty zlatoveku a strojoveku.
Dopln. 4.: Ako je spomenuté vyššie, nezaliate komory existujú dodnes. Je možné že v nich okrem tafritu prežila nejaká fauna či flóra, no zväčša sa všetko živé v nich udusilo jedovatými výparmi alebo nedostatkom kyslíku. Hovorí sa však o oázach zachovalého života, kde zvieratá a rastliny stále prežívajú, vo vlastnom, nedotknuteľnom raji.
Dopln. 5.: Konflikt dolnozemcov a hornozemcov je témou celého behu dejín. Tento globálny boj o moc a prežitie vyvrcholil niekoľkokrát, napr. ku koncu generácie Druhých, keď mal ďalekosiahle následky do dávnoveku. Súčasťou neho boli aj vojny Tretích a drakov, a konfliktu sa nevyhol ani temnovek či jasnovek.
Dopln. 6.: Generácia Štvrtých je vymedzená tým, že sú potomkami (nástupníci) Tretích, a oplývajú dlhovekosťou.
Dopln. 7.: Druhí sa dožívali do 250 rokov, Tretí od 175 do 200 a Štvrtí len do 150 rokov (napr. v 99. storočí zomrel istý Štvrtý vo veku 148 rokov), pričom ide o vekové priemery v rámci dominantných rás ako sauriáni, delnovia či lutegovia.
Dopln. 8.: Obmedzenie s kapacitou energie pri používaní maggyje dokázali prelomiť iba draky, a aj to len čiastočne, vďaka tomu že v nich kolovala krv Prastarých. Keďže vedomie Prastarých sa nachádza v Clone, draky sa na ňu dokázali napojiť, a odoberať z nej enu. Táto moc nebola neobmedzená, stále mohli umrieť vyčerpaním z nedostatku vlastnej životnej energie.
Dopln. 9.: Prebudenie Prastarého sa historicky udialo len zriedkavo, napr. pri hrozbe vyhynutia moderných rás v 70 000 PD, v spojitosti s Isenom a jeho pokusmi o získanie absolútnej maggyjskej moci, a hlavne na zabránenie kataklyzmy (tretieho Pádu), ktorá viedla k temnoveku.

100 000 PD
Doplnenie k Pádu. Proces Pádu Dolnozemí je po približne piatich tisícoch rokoch dokončený. Voda zaplavila aj najvyššie komory, a tak to zostalo až do temnoveku, keď hladina prvý krát od Pádu výrazne ustúpila. Život v nich sa stal nemožným.
Od záplavy bolo ušetrených len niekoľko oblastí, najmä tie pod Erasiou, západnými a východnými kontinentami. Gediáni boli rasa, ktorá nevyšla na povrch s ostatnými, ale pred vodou unikala v Dolnozemiach. Od rovníka (kde sa Pád prejavoval najhoršie) putovali severne, a po dlhý čas sa im darilo unikať. Napokon objavili región (západná Erasia) ktorý sa Pádu celkom vyhol, aspoň teda do istého času. V tejto oblasti prebývali ďalších vyše 100 000 rokov, až kým neboli v dávnoveku nútení odísť kvôli zhoršujúcim sa podmienkam.
Objavuje sa diamedes, zvláštny pavúkovitý tvor (zrejme pôvodom z nekromantúl), ktorých telá sú symbioticky spojené s rôznymi druhmi hornín, drahokamov a kameňov. Vznik diamedov je spojený s Pádom.
Vývoj rás. Niektoré dolnozemské rasy začínajú nosiť oblečenie v rámci prispôsobovania sa životu v povrchovej Deritrei. Intenzita dravyánskeho ochlpenia sa kvôli teplotám znižovala, odevy boli pre nich z toho dôvodu užitočné.
Moderné rasy v tomto období znova zdokonalili svoje kamenné nástroje, pričom už dokázali vytvoriť veľmi komplexné pomôcky. Lepšie a kvalitnejšie nástroje neexistovali až do objavu bronzu (v dávnoveku).
Ľudia sa zrejme po prvý krát ozdobovali šperkami, hlavne perlami a korálkami z morských mušlí.
Okrem toho sa šírilo aj náboženské povedomie; v rokoch po Páde nastal výrazný rozmach. Rasy pochovávali svojich mŕtvych, poznali pojem posmrtného života, uctievali a verili v zvieratá alebo ''zvieracie'' rasy (dolnozemcov), Prastarých, valeánov, pradórov (Prvých), v Clonu, ochranu duchov či dávnych predkov alebo v moc neživých objektov.
Generácia Prvých. Ako bolo spomenuté pri 105 000 PD, pradóri boli v tejto dobe ešte len zriedkaví, ale aj napriek tomu hrali v skupinách dôležitú úlohu. Ich spoločenské postavenie časom narastalo, a pôvodne boli v rámci skupiny vážení, významní členovia (alebo skôr naopak, zdroj strachu a ohrozenia, považovaní za démonov a zlých duchov, pričom sa jedinca stránili a vyhnali ho - to nebolo múdre, pretože sa potom pridali k skupinám, ktoré pradórov akceptovali). Mohli sa stať aj vedúcimi jednotlivých úloh, ako napríklad hlavný maggo (jeho starosťou sú rituály a všeobecne múdrosť a poznanie sveta) alebo hlavný lovec. Vodcami celých skupín sa stávali zriedkavo.
Aký bol charakter maggyje v prvej fáze (Raní Prví, od 105 000 PD do 50 000 PD)?
Maggyja skorých rokov bola pomerne jednoduchá a primitívna, vzhľadom na neskoršie časy aj veľmi slabá a neefektívna, nepoznali ešte maggyjské vytváranie. Pradóri svoje schopnosti nerozvíjali cielene, je pravdepodobné, že ich ani často neovládali - používali ich bez vôle, nechcene a vyvolávali ich bez vlastnej kontroly nad enou. Každý jedinec ovládal iné schopnosti, žiaden nedokázal použiť všetky vtedy známe. Neustále objavovali nové aplikácie a obzory maggyje.
Podľa klasického rozdelenia poznáme maggyju činnú a maggyju nečinnú. Pri prvej kategórii ide o schopnosti, ktoré musí maggyj aktívne používať aby dosiahol chcený účinok. V druhej kategórii sú schopnosti, ktoré fungujú, existujú neustále, bez zásahu a činnosti maggyja. Generácie sa od bežných maggyjov odlišujú tak, že ako jediné oplývajú maggyjou nečinnou, teda pasívnou. Mimo generácií mali tento druh maggyje k dispozícii len draky a niekoľko iných bytostí, a to vždy zo špecifických dôvodov.
Konkrétne ide o dlhovekosť (v priemere do 400 rokov), nepotreba prílišného odpočinku, potravy a tekutín, vyšší zdroj energie a rôzne fyzické a duševné posilnenia. Dlhovekosť ďalšími generáciami ochabovala, maximálny vek života sa znižoval, no bol to veľmi pomalý proces.
Na pomedzí činnej a nečinnej maggyje - primitívne clonohľadenie. Dokázali nahliadnuť do Clony a vidieť duše (komunikovať skôr nie), ale to ich sprvu len vážne rozrušilo. Niektorí to nevyhľadávali, niektorí áno (z náboženských dôvodov). Cielene do Clony sa mysľou nevedeli dostať, išlo hlavne o náhody.
V skutočnej činnej maggyji ovládali fyzické a duševné posilnenia, teda jednu alebo viacero z týchto schopností: videnie, cítenie, počutie, chutenie, týkanie, sústredenie, regulácia, bolenie, vnímanie, hladovanie, vnímanie eny a maggyje, jednoduché jasnovidectvo a iné mentálne schopnosti, prvotné spojenie a základné chápanie prírodného, zvieracieho a rastlinného sveta.
Detailnejšie informácie k Prvým, ich postaveniu, náboženskej viere, maggyji a jej jednotlivým schopnostiam sú uvedené pri rokoch 50 000 PD a 30 000 PD.
Dopln. 1.: Draky vlastnili výrazne mocnejšie schopnosti nečinnej maggyje ako generácie - veková nesmrteľnosť, zdanlivá produkcia energie z ničoty, vyššia fyzická sila a podobne. Navyše, pri drakoch sa zachovali naplno a neoslabovali (z dôvodu, že draky sa nemnožili pohlavne).
Dopln. 2.: Gediáni sa v dávnoveku vynorili zo svojho starého domova a po nasledujúce stovky, ba aj tisíce rokov, sa stali obávanou ''hordou,'' ničiteľmi civilizácie a postrachom ríš.

95 000 PD
Nastáva prírodná rovnováha, ktorá z veľkej časti existuje v rovnakej forme až do temnoveku. Deritrea si síce odtrpela desať tisíc rokov chaosu, no vo výsledku získala stovky nových zvieracích a rastlinných druhov, nehovoriac o tuctoch nových moderných rás.
Srneni, ako prvá z dolnozemských rás, sú vyhynutí. V povrchovom svete si nedokázali nájsť svoje miesto, a k ich vymretiu dopomohli aj nepriateľské vzťahy s inými dravyáncami, ktorí ich často lovili a stávali sa ich korisťou.
Nosenie náramkov a korálkov je čoraz populárnejšie, rovnako ako aj používanie okru na maľovanie tela. Obľúbená forma osobného prejavu je skalné umenie.

85 000 PD
Na lov sú prvý krát používané harpúny, ktoré do stravy moderných rás priniesli ryby; tie dovtedy lovili len veľmi zriedkavo. S týmto objavom sa dostupnosť a hojnosť potravy výrazne rozširuje. Vďaka harpúnam sa konflikty medzi skupinami mierne upokojili; neustále boje o jedlo neboli tak časté.

Éra temravy_________________________________________________________
70 000 PD
Populácia moderných rás v tejto dobe spadla na extrémne nízke počty a väčšina z nich sa dostala k blízkosti vyhynutiu. Najhoršie zasiahnuté rasy sa počítali len na niekoľko tisícok členov. Niektoré síce prežili, no nikdy sa riadne nezotavili. Tým, ktoré boli neskôr úspešné, trvalo až 20 000 rokov kým sa ich počty obnovili a navýšili.
Elféni, jaciáni a dreni krízu nedokážu pretrvať a sú vyhynutí.
Rovnako ako jednotlivé rasy, aj Prví ako generácia mali veľmi blízko k zániku. Je možné že moderné rasy (a v tom zmysle aj Prví) prežili vďaka prebudeniu a zásahu jedného alebo viacerých Prastarých.

65 000 PD
Približne od tohto obdobia moderné rasy hromadne opúšťajú tropické oblasti Nuadhu a osídľujú aj iné časti Deritrei, najmä južnú Iseniu, Aguel a Falteany. Pred 'veľkým sťahovaním' z Nuadhu odchádzali len málopočetné skupiny, ktoré v oblastiach (kam smerovali) nevytvorili silné, stabilné komunity. Trvalo ešte veľmi dlho, kým ľudia osídlili zbytok sveta.
Rodí sa symbolické a abstraktné umenie, príkladom sú abstraktné vzory vyryté na kusoch okru, ktoré sú predchodcami modernejších malieb. Oker bol využívaný aj na rituály a na všeobecné zdobenie tela.
Postupne sa objavoval koncept spania na posteli. Dovtedy bolo miesto na spanie umiestnené na zemi, ktorá bola pokrytá slamou, kožušinami, palmovými listami či vysušeným papradím. Dôležitou zmenou bolo navýšenie spacej plochy, na ochranu pred prievanom, špinou a škodcami.
Veľmi významným objavom je aj prvé používanie luku a šípu. Ten čiastočne alebo úplne v nasledujúcich rokoch nahradil hádzané oštepy. Väčšina rás, až na zopár výnimiek, technológiu lukostrelectva prebrala pomerne rýchlo. Luk mohol fungovať len na základe iného objavu - miniatúrnych projektilov; tie v rámci skupín vyrezávali zruční remeselníci. Nová technológia výrazne zmenila umenie lovu - dovtedy museli lovci korisť dobehnúť po vlastných a zasiahnuť ju hádzaním oštepu; teraz ju mohli zastreliť z omnoho väčšej diaľky. Je možné, že luk vďaka svojej nebezpečnosti znížil početnosť konfliktov medzi skupinami.
Okrem luku sa začal používať aj jednoduchý prak.

63 000 PD
Objavili sa prvé šijacie ihly (kostené). Prvotná forma šitia pravdepodobne spočívala v spájaní zvieracích koží, pričom tŕne a zaostrené kamene fungovali ako ihly, a ''niť'' boli zvieracie šľachy alebo rastlinný materiál. Obmedzením bola schopnosť vytvoriť dostatočne malý otvor v ihlovej matrici bez poškodenia ihly.

60 000 PD
Wanpavovia sú vyhynutí; po kríze spred desiatich tisícov rokov nedokázali obnoviť svoje počty.
V období od 60 000 PD do 9 000 PD prebiehala postupná domestikácia viacerých divokých zvierat. Boli to zvieratá ako vlk (luteg, luvyn, grech, vlkolak), kojot (kohan), hyena (krokuta), rys (rusan), puma (vrol), gepard (halkun), leopard (jubas), tiger (mugran), orol, sokol, jastrab (kolostryn, rolek, naran), anakonda, pytón (hasun, nagoran), aligátor, krokodíl (aganoch) a varan (viacerí krokyánci). Domestikované zvieratá sa hodili ako pomocníci pri love, pri stopovaní a v boji.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné


Naposledy upravil Horox dňa Št 09 november 2017, 14:03, celkom upravené 24 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1202
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: 3. Chronológia svetovej histórie   Po 28 august 2017, 04:00



Éra vzostupu________________________________________________________
50 000 PD
Populačné zmeny a ich následky. Nastala mohutná populačná explózia moderných rás, s niekoľkými výnimkami. Za krátky čas sa ľudia dostali na počty spred krízového obdobia okolo roku 70 000 PD a za pár tisícov rokov nadobudli niekoľko násobné populačné čísla. Pomalší rast pokračoval až do prastaroveku, kde sa tieto populačné explózie objavovali čoraz častejšie. Ľudia sa od tejto doby už nikdy nedostali blízko k vyhynutiu, nepočítajúc temnovek, ktorý silno zasiahol niektoré skupiny. Rasy, ktoré sa počas tohto rastu rozvinuli najviac, boli úspešné po väčšinu nasledujúcej histórie, čo sa odrazilo najmä v dávnoveku.
Medzi najúspešnejšie rasy v tomto ohľade patria: delnovia, lornovia, garnovia, valeáni (noryánci), dumani, grini, haliani (garkánci), trikimovia, grechovia, lutegovia, levani, vrolovia, mugrani, krokutovia, jubasovia, kohani, luvyni (dravyánci), sauriáni, gediáni, filiáni, hrosauri, guliáni (krokyánci), arqoni, selachani, merybovia (myradánci) a narani, rolekovia, kolostrynovia (aviánci). Tieto skupiny následne zaujali dominantnú pozíciu, neskôr sa stali celosvetovými rasami, a boli hlavnými tvoriteľmi sociálneho, kultúrneho a maggyjského povedomia.
Niektoré rasy boli natoľko zasiahnuté krízou (70 000 PD), že sa nikdy neboli schopné zotaviť, a síce prežili, no ich počty po zbytok dejín zostali nízke, a zväčša pretrvali len v niektorých oblastiach sveta. Konkrétne ide o rasy: panekovia (noryánci), godochovia (garkánci), dapíri, betekovia, rosomovia (dravyánci), oviáni, gájani, keravovia (aviánci), korytini, berneni, krysauri (krokyánci), mlokáni (nuránci) a pelachani (myradánci). Máloktorá z týchto rás sa dokázala za nasledujúce tisíce rokov pozbierať a navrátiť vysoké počty.
Napokon si kríza vyžiadala svoje posledné obete. Týchto rás sa samozrejme populačný rast netýkal, a bol im skôr na úkor. V dôsledku neschopnosti zaradiť sa pomedzi ostatné rasy, rohohlavovia a sloniaci sú vyhynutí.
Špecifickým prípadom sú lokálne výhyny, ktoré sa udiali v rôznych obdobiach (počas nasledujúcich 50 000 rokov). Zväčša sa týkali dolnozemských rás. Hlavným príkladom sú hasuni, nagorani, cerosovia, vlkolaci a wenrisovia, ktorých skupiny vyhynuli všade okrem južných kontinentov. Podobným spôsobom sa mugrani majoritne zachovali len v rámci západných kontinentov.
V súvislosti s prudkým rastom populácie sa prehlbuje odveký konflikt medzi hornozemcami a dolnozemcami. Ten bol po poslednú dobu utlmený (20 až 30 tisíc rokov), a tohto času sa znova aktívne prejavoval. ''Vojna'' a organizované násilie sa stalo častejším. Drobné a krátke potýčky vystriedali väčšie, vážnejšie boje, pričom sa mnohokrát proti sebe postavilo aj viacero skupín naraz, a nie vždy sa zápas skončil pri prvej smrti.
Generácia Prvých. Aký bol charakter maggyje v druhej fáze (Vysokí Prví, od 50 000 PD do 30 000 PD)? Pradóri boli čo sa maggyje týkalo zručnejší a šikovnejší. Svoje schopnosti sa učili rozvíjať a porozumieť ich používaniu a metódam, na základe ktorých maggyja funguje. Maggyju vedeli pevne ovládať, efektívne využívať, postupne objavovali nové aplikácie svojich schopností a zriedkavo vynachádzali aj celkom nové schopnosti. V rámci skupín boli veľkou osohou. Boli im určené kvázi špeciálne role na základe ich osobitných schopností a občas sa stávali aj hlavnými vodcami (v záležitosti od rasy). Populácia pradórov bola stále pomerne nízka, no postupne sa zvyšovala. V niektorých skupinách ich bolo aj viacero, a to z dôvodu spájania skupín. Nemať pradóra ako člena bolo obrovskou nevýhodou, a tak sa menšie skupiny zlučovali s väčšími, a vytvárali početné konglomerácie. Okolo pradórov sa vďaka tomuto zhromažďoval rešpekt a kládla sa im istá vážnosť, neraz sa stali studnicami znalosti a poznania sveta.
Nové, objavené schopnosti sa týkali hlavne prírodnej - zvieracej a rastlinnej ríše (inštinkty predátora a koristi, prírodné porozumenie, rastlinné porozumenie, zvieracie porozumenie, zvieracia manipulácia, zvieracia intuícia, zvieracia účasť) a duševných talentov (mentálna navigácia, predtucha ohrozenia a smrti, a pokročilé clonohľadenie a jasnovidectvo).
Vývoj rás. Nasledujúce informácie platia pre obdobie (43 000 rokov) od asi 50 000 PD do 7 000 PD. Znova platí, že jednotlivé rasy sa vyvíjali odlišným spôsobom a rôznou rýchlosťou. Nachádza sa tu mnoho odkazov na predchádzajúci všeobecný opis (300 000 PD), a niektoré fakty sa tu opakujú.
Malé (prípadne veľké), rovnostárske (prípadne hierarchické) a nomádske (prípadne sedavé) skupiny boli stále normou. Ide o moderné, zároveň posledné obdobie lovcov a zberačov.
1. Početnosť skupín sa postupne zvyšovala. Niektoré sa spájali a vytvárali veľké združenia o stovkách členov; bolo tak najmä kvôli Prvým, okolo ktorých sa zoskupovali. V takýchto skupinách žili desiatky rodín a generácií. Medzi jednotlivými rasami často existovali mohutné rozdiely. Platí, že všetky rasové vetvy okrem myradáncov, niektorých krokyáncov a nuráncov preferovali menšie skupiny, s výnimkou trikimov spomedzi dravyáncov.
Kontakty medzi skupinami boli aktívnejšie (oslavy, pohreby, rituály, hľadanie partnerov, výmena informácií, obchodovanie), no často sa obmedzovali v rámci vlastnej rasy. Stretávali sa aj na účely loveckých expedícií alebo pomoci pri konfliktoch. Výmenný obchod bol dôležitý a fungoval aj na veľké vzdialenosti. Skupiny si medzi sebou vymieňali vzácne predmety - úžitkové, umelecké, náboženské a iné.
Medzi-rasové vzťahy sa rozvíjali a to hlavne vnútorne v rámci dolnozemcov a hornozemcov. Vzťahy týchto dvoch prúdov však neboli len nepriateľské, viacero rás našlo medzi sebou slová spojenectva a kooperácie. Príkladom sú zlepšujúce sa väzby lutegov, naranov, sauriánov na jednej strane a delnov, garnov, dumanov na druhej strane.
Mohutné zoskupenia dominovali na miestach, ktoré poskytovali kvalitné životné podmienky (bezpečnosť a hojnosť), a mohli vytláčať menšie (slabšie) skupiny, ktoré opúšťali Nuadh a osídľovali blízke a neskôr ďaleké oblasti; pri hľadaní dobrého života objavili nové regióny, a postupom času jednotlivé rasy žili v celom svete. Málokto prebýval v lesoch či skalistých alebo hornatých miestach; preferovaný bol život na otvorených priestranstvách. Obavy z týchto oblastí neboli univerzálne. Aviánci mali hory a kaňony len pre seba; konkurencia iných rás tam neexistovala. Rasy priebehom rokov do lesov chodievali čoraz častejšie, uvedomujúc si bohatstvo lesov. To sa nepáčilo hlavne rasám, ktoré už dlho obývali blízkosť lesných jazier a riek (niektorí sauriáni, filiáni atď). Tieto ''narušenia'' viedli k ďalšiemu napätiu. Hlboko pod hladinou morí, myradáncov podobné problémy netrápili. Miesta mali dosť, a ak sa objavili mimoriadne agresívni selachani, skupiny odišli na iné miesto alebo ich pobili v sebaobrane. Proti selachanom a iným hlbokomorským hrozbám sa niekedy spojili; v takom prípade sa počítali ich bojové počty na tisíce.
Vzhľadom na spôsob rozmnožovania, najpočetnejšie rasy pozostali krokyánske (hlavne sauriáni, guliáni, filiáni), myradánske (hlavne arqoni, merybovia) a nuránske (hlavne žabani); ostatné rasy pomaly, ale postupne navyšovali svoju populáciu. Z nich sa najviac darilo trikimom.
2. Rovnostárstvo bolo stále štandardom (a najviac rozšíreným spôsobom fungovania skupiny), no svoje pevné miesto začalo nachádzať aj hierarchické usporiadanie. Spôsoby spolunažívania boli naozaj početné. V záležitosti od jednotlivých rás a konkrétnych životných podmienok sa vyprofilovali nasledovné zriadenia: absolútne rovnostárstvo (všetci jednotlivci podriadení skupine; rozhodovanie v rámci spoločného konsenzu všetkých členov; absencia akejkoľvek vedúcej osoby), väčšinové rovnostárstvo (menšina jednotlivcov podriadených skupine; rozhodovanie v rámci spoločného konsenzu väčšinovej časti členov), menšinové rovnostárstvo / počiatočná hierarchia (väčšina jednotlivcov podriadených skupine; rozhodovanie v rámci spoločného konsenzu menšinovej časti členov), rozšírená hierarchia (veľká väčšina jednotlivcov podriadených skupine; rozhodovanie v rámci jediného vodcu - náčelníka alebo veľmi malej skupiny) a zložená hierarchia (viac stupňov vedenia skupiny, pričom na čele je najvyšší vodca (alebo ich je viacero), pod ním sa nachádzajú nižšie postavené osoby a tak ďalej až k najnižším členom skupiny). Samozrejme, ide len o všeobecné delenie; existovali mnohé obmeny. Vedúcimi osobami boli takmer vždy pradóri; ak si nepriali viesť, stali sa majstrami rituálov, lovu alebo inej úlohy.
S prihliadnutím na vek, niektoré skupiny priznávali vyššiu dôležitosť, vážnosť a rešpekt starším členom (hlavne pradórom). Všetky skupiny sa zrejme v prípade potreby o starých starali. Deti a mladí mali k plnohodnotnému členstvu v skupine prístup od rôzneho veku; záležalo to hlavne od konkrétnej rasy - tie, ktoré sa dožívali dlho, preferovali kult neskorej dospelosti; naopak, krátko žijúce dávali prednosť kultu mladosti.
V rovnostárstve boli sociálne role (deľba práce) viacmenej neprítomné, a všetci členovia oplývali rovnakými potrebnými schopnosťami. Tieto úlohy robili tak muži ako aj ženy, bez rozlišovania medzi pohlaviami. Inak to bolo v hierarchii. Jednoduchá hierarchia znamenala rozdelenie skupiny na menšie skupiny so špecifickými úlohami - lovci, zberači, maggovia a podobne. Zložitejšie poznali majstrov, vodcov jednotlivých úloh, ako napríklad majster lovec, ktorý viedol všetkých lovcov (väčšinou najskúsenejší jednotlivec v tomto smere). Najkomplexnejšie hierarchické skupiny (kmene) vznikali najmä v oblastiach bohatých na zdroje.
Bojovníkmi bývali všetci členovia skupiny (okrem najmladších a najstarších). Ženám sa niekedy priznávala špeciálna ochrana, čo znamenalo že nemohli bojovať.
Skupiny viedli jednak jednotliví náčelníci (s absolútnou mocou alebo poradcami či zástupcami), jednak viacerí vodcovia (zbory rozhodujúce spoločne). Podobne ako pri rovnostárskych skupinách, v hierarchických mohli obe pohlavia zastávať všetky úlohy. Viac hierarchie neuberalo na rovnosti. Takmer úplná rovnosť medzi mužmi a ženami panovala až do obdobia okolo 7 000 PD.
Podobne ako v predošlom období, noryánci, garkánci a aviánci žili hlavne v rovnostárstve, zatiaľ čo dravyánci, myradánci, krokyánci a nuránci prehlbovali svoje hierarchické spôsoby. Netreba to ale brať definitívne - mnoho tradične rovnostárskych rás začalo objavovať hierarchiu a naopak. Vodca alebo vodcovia boli výnimoční členovia skupiny, pričom každá rasa pre nich uprednostňovala iné vlastnosti - sila (mnoho dravyáncov, garkáncov a noryáncov), skúsenosť, vysoký vek (niektorí aviánci a dravyánci), schopnosť maggyje, materstvo (hlavne vodné rasy a krokyánci). Od tohto záležala aj stabilita tejto vedúcej role. Pri dokazovaní sily sa náčelníci často menili, pri ovládaní maggyje išlo o pradórov, ktorý sa dožívali veľmi dlho a prevziať ich funkciu mohol prakticky len iný pradór.
Početnosť vodcov bola daná životnými podmienkami a vlastnosťami tej ktorej rasy. Menším skupinám stačil jediný náčelník alebo žiadny (konsenzus). Pri početných skupinách zväčša rozhodoval za celú skupinu malý zbor alebo tiež len jeden vodca; spoločné rozhodovanie bolo výnimočné.
3. Nomádstvo sa zachovalo bez výraznejších zmien. Žila tak každá rasa - nech sa presúvali často alebo výnimočne; v krátkych alebo dlhých vzdialenostiach. Na jednom mieste nezostávali večne. Väčšinou využívali dočasné základne, kde sa skupina usadila, a po vyčerpaní lokality odišli na iné miesto. V rámci ''rotácie'' sa mohli vrátiť neskôr po prirodzenej obnove prírodných zdrojov. Krátke presuny boli bežné pre tradične teritoriálnych dravyáncov (a niektoré iné rasy), ktorí sa na isté územie nárokovali akúsi právomoc. Keďže tieto územia bývali mohutné, dochádzalo medzi nimi k početným konfliktom. Noryánci, garkánci a niektorí dravyánci dosahovali pri presunoch stredne dlhé vzdialenosti. Aviánci migrovali na najdlhšie vzdialenosti (z viacerých dôvodov). Nuránci a niektoré krokyánske rasy boli obmedzené na presúvanie medzi vodnými zdrojmi alebo popri nich, ako rieky, jazerá a pobrežia. Myradánci sa zvykli držať v blízkosti pobrežia; hlbiny boli bohaté na zdroje, no nebezpečné vzhľadom na početnosť predátorov, a keďže niektoré myradánske rasy mohli vyjsť na súš, suroviny mohli nájsť aj tam.
Usadený spôsob života zostával veľmi zriedkavý a nezvyčajný. V neskoršej dobe ľudia poznali ''záhradníctvo'' prostredníctvom ktorého pestovali banány a hľuzy. Možno ovládali aj primitívne pastierstvo a chov zvierat. Pokročilé rybárstvo (ktoré dovoľovalo prežiť len z rybacej diéty) znamenalo že sa niektoré skupiny natrvalo usadili pri vodných zdrojoch. V tomto prípade išlo hlavne o nuráncov a podaktorých krokyáncov.
Ku koncu tejto doby sa ľudia začali natrvalo usádzať, čo súviselo s prechodom k poľnohospodárstvu.
4. Bojovnosť ľudí a intenzita konfliktov je spomenutá vyššie. Aj napriek tomu že bojovanie bolo častejšie, neznamená to, že sa svetom osídleným rasami dolnozemcov a hornozemcov rozľahla nejaká rozsiahla vojna. Veľká časť skupín sa konfliktov nezúčastnila nikdy, alebo len málokedy. Mierumilovnosť, opatrnosť a vyhýbanie sa otvorenej vojne neustále prevládala - teda aspoň v prvej polovici tohto obdobia. Platí, že početnosť konfliktov je priamo úmerná počtu žijúcich ľudí na konkrétnom území, a je jasné, že ľudí bolo stále a stále viac.
Skupiny ktoré ''žili'' vojnou sa postupne vyvinuli v bojovnícke spoločnosti, ktoré uznávali cnosti ako silu, česť a udatnosť. Naopak, niektoré skupiny konflikty nevyhľadávali, ale boli do nich nútené zlými podmienkami.
5. Spôsob získavania obživy - lovom a zberom - sa nezmenil. Žiadna z rás ešte nepoznala poľnohospodárstvo. Lov telo na telo (bez zostrojených zbraní) celkom upadol a aj rasy, ktoré predtým preferovali svoje prirodzené prednosti, prešli k efektívnejším zbraniam. Zručnosti a remeselníctvo sa výrazne zdokonalilo, čo znamenalo aj kvalitnejšie nástroje. Išlo hlavne o kopije (na blízko alebo na hádzanie), luky, harpúny, siete a háčiky na ryby (vo forme primitívnych udíc). Ďalej lepšie projektily, rytecké, vŕtacie, rezacie, bodacie nástroje a čepele na nože. Rozvíjalo sa aj spracovanie kostených nástrojov.
Aviánci zbrane natoľko nepotrebovali; využívali skôr svoje krídla a útok zo vzduchu. Zver zabíjali zhodením z výšky. Techniky lovu boli komplexné a moderné, a okrem štandardného ''hnania k útesu'' ľudia poznali aj pasce, ktorými chytali menšiu zver, alebo jedy, ktoré po určitom čase zviera zabili. Okrem toho boli schopní časovať migráciu zvierat (jelene, kone). Rybárstvo sa stalo bežným pre všetky rasy. Celkovo to znamenalo ľahší prístup k strave a jej väčšiu pestrosť. Nové technológie a techniky boli jedným z hlavných dôvodov populačnej explózie.
Veľká zver sa pôvodne lovila hádzaním oštepov, no s príchodom luku a šípu získali lovci väčší dostrel a presnosť. Znalosť lukostrelectva sa rozširovala pomaly; väčšina rás pozostala pri prepadávaní a štvaní zveri.
Pre niektoré rasy bola zložka zberu dôležitejšia ako lov. Išlo o stravu zloženú hlavne z rastlín a plodov - konkrétne zelenina (korene, hľuzy), ovocie, semená (napr. orechy), hmyz, čerstvé zdochliny, vajíčka a podobne. Lovenie veľkej zveri bolo pre mnoho rás zriedkavé kvôli vysokým rizikám; potrebné proteíny mali hlavne z rýb, mäkkýšov a malej koristi. Existovalo prvotné ''záhradníctvo'' (banány, hľuzy), pastierstvo a chov zvierat. Je možné, že ľudia poznali výrobu vína (kvasené hrozno v mešcoch zo zvieracej kože).
Na rozdiel od nadchádzajúcich farmárov ľudia v čase lovu a zberu menej trpeli hladomormi a podvýživou.
Zloženie stravy sa odlišovalo od rasy k rase. Všetky moderné rasy boli oportunistickí všežravci. Približné delenie je nasledovné: noryánske rasy (95% rastlinstvo, hlavne ovocie; 5% mäso, hlavne malá zver a ryby), garkánske rasy (85% rastlinstvo, hlavne ovocie; 15% mäso, hlavne malá zver a ryby), ceros, hyrkus (95% rastlinstvo, hlavne trávy; 5% mäso, hlavne malá zver), krtohlav (20% rastlinstvo, hlavne korene; 80% mäso, hlavne hmyz), trikim, urikim (90% rastlinstvo, hlavne ovocie; 10% mäso, hlavne hmyz), mugran, vrol, krokuta, rusan, halkun, jubas, levan (30% rastlinstvo, hlavne ovocie; 70% mäso, hlavne veľká zver), dveďen, arktos (70% rastlinstvo, hlavne ovocie; 30% mäso, hlavne malá zver), luteg, kohan, keren, grech, vlkolak (50% rastlinstvo, hlavne ovocie a zelenina; 50% mäso, hlavne veľká a malá zver), sanko (40% rastlinstvo, hlavne ovocie; 60% mäso, hlavne ryby), luvyn (70% rastlinstvo, hlavne ovocie; 30% mäso, hlavne malá zver), wangor (95% rastlinstvo, hlavne ovocie; 5% mäso, hlavne hmyz), dapír (50% rastlinstvo, hlavne ovocie; 50% mäso, hlavne hmyz), betek (90% rastlinstvo, hlavne ovocie; 10% mäso, hlavne hmyz), rosom (50% rastlinstvo, hlavne ovocie; 50% mäso, hlavne malá zver), gájan, tazin (80% rastlinstvo, hlavne ovocie; 20% mäso, hlavne hmyz), ovián, wenris, kerav, darema (50% rastlinstvo, hlavne ovocie; 50% mäso, hlavne malá zver a hmyz), rolek, kolostryn, naran (30% rastlinstvo, hlavne ovocie; 70% mäso, hlavne malá zver, ryby a vtáky), zupar, motoro (30% rastlinstvo, hlavne ovocie; 70% mäso, hlavne malá zver a mrciny), saurián, chvostal (95% rastlinstvo, hlavne ovocie; 5% mäso, hlavne hmyz), hrosaur, gulián, maviben, filián, turasaur (50% rastlinstvo, hlavne ovocie; 50% mäso, hlavne ryby a hmyz), hasun, nagoran, aganoch, gedián, rolan (40% rastlinstvo, hlavne ovocie; 60% mäso, hlavne ryby a veľká zver), korytin (80% rastlinstvo, hlavne ovocie; 20% mäso, hlavne ryby), bernen, krysaur (40% rastlinstvo, hlavne ovocie; 60% mäso, hlavne hmyz), žaban, mlokáň, verjun (30% rastlinstvo, hlavne ovocie; 70% mäso, hlavne hmyz a ryby), moran, arqon (95% rastlinstvo, hlavne riasy; 5% mäso, hlavne ryby a mäkkýše), meryb, heryb (80% rastlinstvo, hlavne riasy; 20% mäso, hlavne ryby a mäkkýše), vodan (60% rastlinstvo, hlavne riasy; 40% mäso, hlavne ryby), selachan, pelachan, velachan, belachan (5% rastlinstvo, hlavne riasy; 95% mäso, hlavne ryby a planktón), pierib, belis (30% rastlinstvo, hlavne riasy; 70% mäso, hlavne mäkkýše).
6. V záležitosti od životných podmienok sa ľudia mohli venovať okrem nutného prežitia aj zábave, umeniu a náboženstvu. Väčšina rás žila v priaznivom prostredí, ktoré podobné činnosti dovoľovalo. Umenie bolo vo svojich počiatkoch a ľudia väčšinou vytvárali primitívne, jednoduché diela - okrem jaskynných malieb, skalného umenia, šperkov, náramkov, koráliek, okru (v žltej, červenej, fialovej a hnedej farbe, pričom slúžil na okrášľovanie tela v rámci rituálov či voľného času) a atramentu (z chobotníc) vytvárali aj prvé figuríny, sošky (v podobách uctievaných predmetov či bohov) a rezby (stvárňovali napr. zvieratá). Okrem zvierat umenie zobrazovalo aj iných ľudí, pradórov, Prastarých, prípadne jedincov iných rás (jednak ako priateľov, nepriateľov alebo neznámych cudzincov), bežné a zvláštne javy (napr. prejavy maggyje), predmety každého tvaru a prírodné prvky, na druhej strane to mohli byť rôzne abstraktné tvary a symboly, hlavne geometrického rázu ako štvorce, trojuholníky, kruhy, čiary, špirály, vlnky a iné. Rezby boli najmä z dreva a kostí.
Umenie malo často silnú spojitosť s náboženstvom a bolo súčasťou rituálov. Vyobrazenia prinášali priazeň, napríklad pri boji, love, počasí. Pre vieru boli rovnako dôležité aj hudba a spev. V tomto období bola hudba na rozvinutejšej úrovni; ľudia používali prvé hudobné nástroje - bubny zo zvieracích koží, kostené píšťaly podobné flautám a iné improvizačné prvky. Skupiny mali vlastné melódie, ktoré hrali pri konkrétnych udalostiach, ako napríklad zábavách či rituáloch. S hudbou priamo súviseli aj tanec a spev. Tance boli viac organizované a komplikované, rovnako sa líšili od udalosti k udalosti. Spev sa vyvíjal vďaka modernej forme hovoreného jazyku; neboli to už len rôzne zvuky, ale aj určité slová a vety. Formy umenia boli medzi jednotlivými rasami odlišné, no u suchozemcov sa natoľko nelíšili. Zvláštnosťou boli myradánci, ktorí na maľovanie používali atrament a farbivá z vodných rastlín; ich spev bol hlboký (podobný veľrybám) a tanec fungoval tak v horizontálnej ako aj vertikálnej rovine. Prívodné rasy zvykli tancovať aj na súši, aj vo vode. Aviánci, prípadne dapíri, valeáni, haliani a rolani, vďaka schopnosti letu neboli pri tancoch obmedzení gravitáciou, a podobne ich spev bol na vysokej úrovni. Hasuni a nagorani, hlavne pre ich telo, boli mimoriadne talentovaní v tanci.
7. Náboženské myšlienky prerastali do podoby, ktorá je podobná neskoršej, modernej viere. Primitívne prvky nahradili zložité systémy zoširoka vysvetľujúce nadprirodzený svet. Väčšina náboženstiev mala niečo spoločného s viditeľným, každodenným nadprirodzenom - maggyjou a Prastarými. Neplatilo to pre všetkých - výnimky potvrdzovali pravidlo, že každá rasa, dokonca aj skupiny, mali svoj vlastný, odlišný vývoj.
K náboženstvu malo blízko umenie, ako tanec, hudba, maľba a podobne. V rámci rituálov sa často tancovalo a spievalo za sprievodu hudby; maľby zobrazovali predmet uctievania (zvieratá, rastliny, bohov); sošky a drevorezby zobrazovali rôzne bytosti alebo božstvá; spev tieto bytosti oslavoval; bol formou priania, žiadosti, komunikácie. Rituály boli väčšinou nejakým spôsobom prepojené s maggyjou, ktorú mali na starosti pradóri (hlavní maggovia skupiny). Maggo bol náboženský vodca skupiny, majster a vedúci rituálov, studnica vedomostí a múdrosti, a jednak vodca, spoluvodca celej skupiny alebo len poradca, pravá ruka - no takmer vždy zastávali významné miesto. Cieľ rituálov bol rôznorodý. Prostredníctvom mysticizmu (maggyje) a silnej viery sa ľudia snažili zabezpečiť dobrý život, bezpečie (či pri bojoch, predátoroch alebo jednoduchom prežití), úspech (napr. pri love), prosperitu, hojnosť zdravia a potravy; z iného pohľadu sa maggovia pokúšali komunikovať s obyvateľmi Clony (duchmi) alebo Prastarými, a získať si ich milosť, prípadne odpovede na rôzne otázky. Tieto bytosti ich potom zdanlivo ochraňovali. Viera upevňovala spoločenské väzby a skupinovú, v tomto čase už aj rasovú, súdržnosť.
Čo sa týkalo náboženských rolí, maggo mohol mať viacerých podriadených, nižších maggov, ktorí mu pomáhali pri rituáloch a v rámci maggyje, ako napríklad pri kontakte s Clonou. Nižší maggovia mohli, ale nemuseli ovládať maggyju; záležalo to od počtu pradórov v skupine. Okrem vedúcich rolí sa na rituáloch rovnomerne zúčastňovali všetci členovia skupiny.
V Deritrei existovalo mnoho foriem náboženskej viery. Ich podoba sa menila od rasy k rase, od regiónu k regiónu; táto rôznorodosť sa neskôr utlmila a niektoré formy sa stali dominantnými.
A) Viera založená na generácii Prvých (pradóri). S rastúcim počtom pradórov v globálnej populácii sa táto forma viery stala najrozšírenejšou, hlavne ku koncu šeroveku. Ľudia ich považovali priamo za bohov (stvoriteľov, pôvodcov), prípadne za ich vyslancov v dolnom svete, alebo aspoň polobohov, čo vzhľadom na ich nadprirodzené schopnosti (a ich výnimočnosť, zriedkavosť) nebolo prekvapujúce. V spoločnostiach ktoré ich uznávali za božstvá sa pradóri bežne stávali vedúcimi osobami. Spojená s týmto bola aj istá viera v Clonu, ako prostriedku, ktorý pradór ovládal, mohol do nej vojsť a komunikovať s jej obyvateľmi. Ich božskosť vyjadrovalo okrem iného aj používanie maggyje a dlhovekosť. Zaujímavosťou je, že pradóri samotní sa nepovažovali vždy za bohov a oni sami často uctievali iné sily, hlavne Prastarých.
B) Viera založená na zvieratách. Týkala sa hlavne dolnozemcov, ktorí v hornom svete našli svojich dávnych predkov, teda zvieratá z ktorých sa po odchode do Dolnozemí vyvinuli inteligentné rasy. Príkladom je uctievanie alebo aspoň venovanie vážnosti vlkom lutegmi. Každá rasa venovala pozornosť svojmu predkovi. Tieto zvery boli v očiach veriacich sväté a nedotknuteľné, a akékoľvek násilie voči nim bolo trestuhodné. Ak skupiny inej rasy lovili, zabíjali alebo inak poškodzovali uctievané zviera, spôsobilo to vážny konflikt. Maggovia s týmito zvieratami komunikovali a pomocou maggyje ich získali na svoju stranu; tieto zvieratá potom mohli skupinu ochraňovať, stať sa jej spojencami. V rovnakom príklade, niektoré skupiny lutegov boli v spojení s mnohými vlčími svorkami. Tu sa započala aj postupná domestikácia dovtedy divých zvierat.
C) Viera založená na ''zvieracích'' (dolnozemských) rasách. Naopak, táto viera sa týkala najmä hornozemcov. V čase Pádu existovali primitívne zvieracie kulty, a keď sa (vyvinutí) predstavitelia týchto zvierat náhle objavili vo svete, ľudia ich začali uctievať ako príchodzie božstvá - stvoriteľov. O to viac ak ovládali maggyju. Nie je zrejmé ako sa k tejto pozornosti stavali uctievané rasy samotné (patrili sem hlavne dvedeni, rohohlavovia, sloniaci, srneni a iné), no väčšina z týchto rás časom vymrela. Skupiny ''svätých'' niekedy situáciu využili a prevzali kontrolu nad veriacimi; urobili si z nich ''otrokov.'' Ostatné dolnozemské rasy si mohli myslieť že sa spájajú s hornozemcami, a zapudili ich, čo mohlo prispieť k ich vyhynutiu.
D) Viera založená na valeánoch. Veľmi podobná viere v Prvých, len konkrétne zameraná na pradórov z valeánskej rasy. Dolnozemci valeánov medzi seba neprijímali (podobali sa noryáncom); valeáni sa preto nachádzali len vo vlastných skupinách alebo na dôležitých pozíciách (náčelník, maggo) v skupinách noryánskych a garkánskych rás. Schopnosť letu (krídla), silnejšie telo a mohutnosť im len pridávali na božskom vzhľade. Nie každá skupina preferovala valeánov, považujúc ich za cudziu rasu, no väčšina ich priamo brala ako bohov. Prispievajúcim faktom je, že u valeánov bol výskyt pradórov výrazne vyšší ako u akejkoľvek inej rasy, a rovnako mali na používanie maggyje prirodzený talent.
E) Viera založená na Prastarých. Patrí k najstarším náboženským kultom. Prastarých považovali za tvorcov sveta a pôvodcov života. Skupiny ich aktívne vyhľadávali a zvykli sa zdržiavať na rovnakých miestach. V ich prítomnosti, blízkosti potom robili rituály. Maggovia sa s Prastarými pokúšali komunikovať, navonok alebo cez Clonu. Veriaci ich brali ako studnice života; pochádzala z nich životná energia, na ktorú sa maggovia napájali a vďaka nej mohli používať svoje nadprirodzené schopnosti. S príchodom pradórov táto viera postupne zanikala, no na niektorých miestach sa zachovala ešte po veľkú časť histórie (napr. u cerosov v Drakarii).
F) Viera založená na Clone a jej obyvateľoch. Clona bola chápaná ako druhý, alternatívny svet k Deritrei, no svet samostatný a vlastný. Cieľom rituálov bol prechod do Clony, prebývanie v nej a kontakt s jej obyvateľmi. To bola hlavná úloha maggov - sprostredkovať spojenie medzi dvoma svetmi. Veriaci si jednak mysleli, že Clona je akýsi zrkadlový svet, ktorý odráža svet skutočný a každý v nej má svojho dvojníka. Väčšinou však brali Clonu ako svet kde prebývajú bohovia, a vstupovaním do nej žiadali o priazeň, ochranu a prosperitu pre svoj kmeň. V tomto prípade pradóri nezastávali vedúce pozície; v pohľade veriacich išlo len o poslov z Clony.
G) Viera založená na kulte predkov. Nápodobne úzko spätá s Clonou. Nepovažovali ju za samostatný svet, ale za miesto, kde odchádzajú duše zomrelých. Aj napriek smrti nikto zo sveta nezmizol navždy; len prešli do Clony, odkiaľ sledovali svet živých. Veriaci si ctili svojich predkov a verili, že duše predkov ich neustále sledujú, ochraňujú a posilňujú. Maggovia v rámci rituálov cestovali do Clony, aby od predkov získali rady a pomoc.
H) Viera založená na iných bytostiach. Mala len lokálny a zriedkavý výskyt. Išlo napríklad o kulty ohňa uctievajúce salamandrov (ktoré dokázali chrliť oheň) a podobné, veriace v moc baziliškov, hydier, nekromantúl, augurujov a iných stvorení, zväčša mohutných a mocných.
I) Viera založená na prírode ako celku. Príroda je braná ako žijúca, dýchajúca existencia, v ktorej každý jeden predmet či jav - zvieratá, rastliny, kamene, rieky, počasia, vyrobené nástroje - je živý a oplýva vlastnou dušou. Všetko, vrátane veriacich, je vitálnou súčasťou tohto systému, a je blízko prepojené. Ľudia verili, že každý prvok sveta je mocným duchom; prezenciou, ktorá môže pomôcť alebo ublížiť. Preto ich uctievali, ctili alebo sa ich obávali.
J) Viera založená na neživých predmetoch a prírodných javoch. Zväčša ide o konkrétny jav alebo predmet. Valeáni uctievali valegit, meteorický materiál zo schopnosťou vznášania, okolo ktorého sa točili rituály a neskôr aj pevné osídlenia. Niektoré aviánske rasy považovali oblohu za božskú bytosť z vlastnou dušou, ktorej priazeň sa snažili získať a tak zabrániť zlému počasiu. Mnoho myradáncov bralo oceánske dno alebo priekopy ako sväté, duchovné miesta, hodné uctievania. Podobne to bolo pri korytinoch a filiánoch - pre nich mali posvätnú hodnotu močariská, pre lutegov naopak hlboké lesy a tak ďalej. Iné skupiny v záležitosti od rasy mohli uctievať kamene, rieky, rastliny, hviezdy, slnko, mesiac, dážď, búrky a iné.
Niektoré z vyššie uvedených systémov mali celé panteóny božstiev (v neskoršom období) - panteóny Prastarých, dolnozemcov a pradórov. Miesta rituálov a iných náboženských úkonov sa líšili od viery k viere, no existovali výnimky. Aviánci na miestach (vysoké hory, kaňony, ostrovy, náhorné plošiny) nedostupných pre iné rasy, ako aj myradánci (morské dno), krtohlavovia (vykopané jaskyne) či prívodní krokyánci (močiare, dná jazier, riek, zaplavené jaskyne).
Bližšie chápanie Clony prispelo k domnienkam na posmrtný život a pochovávanie mŕtvych. Ľudia rozumeli, že duše sa odoberajú na druhý svet a smrť nie je koncom. Maggovia s nimi mohli komunikovať, vidieť ich. Aj keď neovládali maggyju, prítomnosť duchov; predkov boli niektorí jedinci schopní vycítiť. Niekedy sa tešili odobrať na druhý svet, za Clonu, len aby mohli stretnúť svojich blízkych. Keďže odchod duše z tela bol neraz obtiažny proces, ľudia mŕtvych pochovávali a tak im zabezpečili pokojný vstup do Clony, kde dúfali, že budú žiť dobre a spokojne. Pohreby boli preto veľkou a dôležitou udalosťou, pričom zomrelého vyzdobili, ovešali bohatstvom a uložili na večný spánok, z nástrojmi ktoré by mohol potrebovať (zbrane a podobne). Lokácie pohrebísk mohli byť rôzne, nachádzali sa hlavne na posvätných miestach - hory, kaňony, ostrovy, jaskyne, vodné plochy, morské dno, priekopy, jadro lesov, močariská, v záležitosti od rasy.
S náboženstvom bola samozrejme blízko spätá maggyja; viac o tom pri roku 30 000 PD.
Dopln. 1.: Mnoho vedeckých výskumov bolo po dlhý čas v chybnom presvedčení, že za úbytok, prípadne úplný zánik, pohlavnej rovnosti sú zodpovedné hierarchické systémy. Pravdou je, že to spôsobil prechod k poľnohospodárstvu a usadenému spôsobu života.
Dopln. 2.: Z uvedených druhov náboženstiev sa do prastaroveku zachovali len niektoré. Viera v pradórov (prípadne valeánov) a viera v Prastarých boli dominantné, rozšírené celosvetovo. Na niektorých miestach prežili kulty predkov, v spojitosti s Clonou. Ostatné celkom vymizli.

45 000 PD
Do tohto roku všetky moderné rasy dosiahli štandard modernity chovania a inteligencie. Ide o súbor správaní, vlastností a činností, ktoré tieto rasy oddeľuje od ostatných zvierat a bytostí, a zároveň ide o súbor znakov spoločných pre všetky rasy. Konkrétne sa jedná o abstraktné myslenie, komplexné plánovanie, symbolické správanie (umenie - jaskynné maľby, sošky, geometrické tvary, zdobenie tela, hudba a iné), lov veľkej zveri, obchodovanie, prevoz materiálov na dlhé vzdialenosti, kooperáciu pri práci a rozmnožovaní, ovládanie a používanie ohňa, dlhodobé ohniská, silnú závislosť na spoločenskej výchove, sociálne normy, jazyk, spoluprácu a poskytovanie pomoci aj iným ako najbližším osobám, pochovávanie, rybolov, systematické používanie pigmentu (oker) a šperkov na dekoráciu okolia a samého seba, kostené nástroje, zložené nástroje, čepeľovú technológiu, skupinovú diverzitu, regionálnu odlišnosť v kultúre a napokon aj ovládanie maggyje.
Neustály rast mozgu predznamenal prudký vývoj rozumovej schopnosti, hlavne v rovine sociálnych schopností, ktoré boli komplexnejšie ako kedykoľvek predtým (výrazne viac ako v období od 300 000 PD do 50 000 PD). Rozvíjala sa reč; jazyky sa stávali pevne organizovaným systémom. Jedinci mali zvýšenú schopnosť učiť sa, premýšľať, komunikovať a zostrojovať komplikované predmety. Pokročilá inteligencia pomohla pri skupinovej spolupráci, plánovaní a súdržnosti, čo neskôr viedlo k vytváraniu veľkých komunít (prastarovek) a napokon aj skutočných štátov (dávnovek). Malou nevýhodou tohto vývoja bola dlhodobá závislosť potomkov na starostlivosti svojich rodičov.
V rámci sťahovania sa z ''materských'' zemí (prevažne tropického podnebia) rasy postupne osídľovali aj niektoré studené oblasti. Zmenou prostredia sa zmenili aj ich stravovacie návyky - jedli viac mäsa.
Na rybárčenie a lov sa začali používať niektoré moderné nástroje (rybárske siete, háčiky, luky, jedy). Oštepy a harpúny mali stále prevahu, no luk a šíp sa dostával do širšieho povedomia. Objavili sa prvé bumerangy. Vznikal najväčší počet jaskynných a skalných malieb, sošiek, drevorezieb, ktoré zobrazovali zvieratá, božstvá, osoby vlastnej i cudzej rasy a podobne. Výdobytky v hudobných nástrojoch - kostené píšťaly a kožené bubny hrali dôležitú úlohu v rituáloch.

40 000 PD
Do tejto doby všetky suchozemské a prízemné rasy nosia oblečenie bez rozdielu; stalo sa to štandardom. Vzhľadom na odlišný spôsob života, výnimkami sú aviánci a myradánci. Pre noryáncov (vrátane valeánov) a garkáncov to bola samozrejmosť už aspoň posledných 130 000 rokov. Rasy, ktoré svoje ochlpenie nestratili úplne (hlavne dravyánci), neboli nútení nosiť veľa odevov, a zároveň nemuseli byť tak teplé. Oblečenie nosili v závislosti od podnebia - v trópoch len minimálne, v studenších oblastiach primerané šatstvo. Bujná srsť im dodávala tepelnú a ochrannú vrstvu, ktorou noryánci a garkánci neoplývali. U vlažnokrvných rás (krokyánci, nuránci) sa teplota tela regulovala automaticky, a oblečenie zväčša nepotrebovali; len v prípade ak chceli žiť v opačnom podnebí. Aviánci nosili len ľahké odevy, pri lete ich nemohli zaťažovať. Podobne, pre myradáncov bolo oblečenie zväčša celkom zbytočné; nepraktické pri plávaní a potápaní. V hlbinách oceánu boli niekedy nútení použiť odevy z rias a iných morských rastlín, prípadne aj na ochranu v rámci bojovania alebo inej fyzickej práce.
Dopln.: Vlažnokrvné rasy sú evolučným vývojom z ich studenokrvných predkov (plazy, obojživelníky). Vlažnokrvnosť im dovoľuje regulovať teplotu tela podľa súčasných životných podmienok, nech prebývajú v teplých alebo studených oblastiach. Aj napriek tomu konkrétne rasy preferujú svoje pôvodné prostredie, napr. hasuni majú nechuť k teplu a mnohí sauriáni zas k zime.

38 000 PD
Ľudia používali ''paličky'' na zapisovanie počtu a množstiev - konkrétne zárezy v hladkej zvieracej kosti.

35 000 PD
Niektoré kultúry začali namiesto pochovávania mŕtvych spopolňovať (kremácia). Dialo sa tak v rámci pohrebných rituálov.

32 000 PD
Na drvenie prísad a ingrediencií vznikol primitívny mažiar a tĺčik (podlhovastý kameň s kamennou misou).
Existoval prvotný textil z ľanových vlákien. Tkanie bolo ešte vo svojej podstate veľmi jednoduché. V niektorých komunitách sa objavilo aj o 20 000 rokov neskôr.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné


Naposledy upravil Horox dňa Po 04 september 2017, 12:10, celkom upravené 13 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1202
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: 3. Chronológia svetovej histórie   Po 28 august 2017, 04:01



Éra tajov___________________________________________________________
30 000 PD
Kamene valegit a tafrové hlbostudne. Valeáni, vďaka svojmu jedinečnému zmyslu pre vnímanie maggyje alebo akýmsi duševným či inštinktívnym prepojením, začali vyhľadávať a lokalizovať meteory, v ktorých sa sem dostali ich predkovia (pravaleáni) počas Pádu Zoria. Meteorická hornina - valegit - získala po čase schopnosť vznášať sa, no za dlhé obdobie (asi 2,3 milióna rokov) boli všetky meteory zahrabané v dôsledku prirodzeného vývoja sveta. Najprv ich bolo potrebné vykopať, a potom zabezpečiť proti odletu. Keďže spoločnosť ešte nežila usadeným spôsobom života, v blízkosti týchto kameňov sa neusadzovali - vytvárali z nich len sväté miesta, na ktorých sa konali rituály, pohreby a iné procesy. Pre valeánov (z veľkej časti pradórov) a ich nasledovníkov išlo o miesta moci, hodné uctievania. Nomádske skupiny sa potom zdržiavali v širokom okolí týchto kameňov, a zároveň sa pri nich stretávali na rôzne spoločenské udalosti. Kamene valegit uchytené vo vzduchu sa stali hlavným prvkom dominantnej viery v Prvých; ich vplyvu sa vyhla väčšina dolnozemských rás (valeáni žili takmer výnimočne len v skupinách noryáncov a garkáncov).
Dolnozemci mali vlastný prvok, ktorý tvoril jadro ich viery. Konkrétne to boli tafrové hlbostudne, miesta moci, a náboženský ekvivalent valegitu - komunitné miesta uctievania a stretávania. Hlbostudne boli staré vchody do Dolnozemí, v tomto období zaplavené do rôznej výšky. Niektoré hlbostudne mohli mať obvod len niekoľko stôp, iné aj veľkosť jazera. Voda v nich bola nasýtená energiou z roztavených alebo inak zničených kryštálov tafritu.
Hudobné nástroje. Objavili sa prvé skutočné píšťaly (flauty). V spojení s koženými bubnami a inými nástrojmi, najmä hrkálkovými, dosiahla hudba celkom novej úrovne. Piesne boli komplexnejšie a prispieval k tomu aj postupný vývoj spevu. V prípade spevu stále išlo len o slová a zvuky v rôznych tóninách, bez akejkoľvek kompozície (s výnimkou rituálov).
Všeobecne o maggyji, pradóroch a maggoch v šeroveku. Nastáva tretia a posledná fáza generácie Prvých (Vrcholní Prví, od 30 000 PD do 7 000 PD). Pradóri tohto 23-tisíc ročného obdobia sa nazývajú aj ''skutoční Prví,'' prípadne ''praví Prví,'' pretože reprezentujú svoju generáciu celkovo. Ak niekto spomenie Prvých, je vysoko pravdepodobné že má na mysli práve tretiu fázu. Znalosť a používanie maggyje sa dostali na najvyššiu úroveň od jej počiatku - pradóri ju ovládali na dovtedy nevídanej úrovni (aspoň kým sa neobjavila generácia Druhých). Z rýchlo rastúcim počtom Prvých sa maggyja stala dôležitou a ústrednou súčasťou života spoločnosti. Na rozdiel od pradórov druhej fázy, maggovia tohto obdobia boli schopní skutočne vstúpiť do Clony, perfektne ovládať maggyjské schopnosti, svoje znalosti exponenciálne rozširovať a priúčať maggyji aj osoby, ktoré neboli pradórmi.
1. Úloha a dôležitosť pradórov v danej komunite záležala na spôsobe viery, ktorú ľudia praktizovali. Všeobecne platí, že to boli výnimoční a mimoriadni členovia spoločnosti, a k tomu patrila istá dávka vážnosti a rešpektu, ba aj strachu.
Najvyššia prestíž samozrejme patrila pradórom v systéme viery, ktorá ich uctievala ako bohov samotných; o to viac ak to boli valeáni (v noryánskych a garkánskych skupinách). Tieto skupiny ich brali ako prirodzených vodcov; toto právo im bolo dané ich svätosťou a pôvodom. Ako náčelníci viedli svojich ľudí, a zároveň plnili aj náboženské povinnosti, prípadne ich mohli plniť iní pradóri v skupine. Vodcov mohlo byť viac - to nebol problém, keďže v týchto komunitách bolo vždy najviac pradórov. Početnosť Prvých z nich robila mocné a obávané skupiny, ktorým sa väčšina ľudí vyhýbala, a postupne získavali na moci. S rastúcim počtom Prvých vznikali bohaté panteóny, prichádzalo viac ľudí, a koncom šeroveku vytvárali mohutné kmene. Pri pohľade na schopnosti Prvých je ľahké vidieť prečo boli vynesení na úroveň božstiev a ''vládcov.'' Urobili tak ľudia (veriaci), jednak sa oni sami vyhlásili za bohov, možno si mysleli, že ich osudom je byť bohmi, alebo že ich vyslali na svet iní, neviditeľní bohovia.
Jediná iná viera, ktorá pradórom určovala ''svetskú'' a náboženskú funkciu zároveň, bola viera v prírodu. Maggo-náčelník ako ''ten čo rozumie šepotu prírody'' bol jediný schopný viesť skupinu, a to podľa vlastného úsudku (po konzultácii s prírodou), pričom fungoval aj ako hlavný náboženský funkcionár. Z pohľadu veriacich boli osoby ovládajúce maggyju jediné schopné porozumieť a komunikovať s prírodou celkovo, a tak sa mohli vyvarovať nebezpečiu, nájsť dobré miesto na pobyt, dostatok jedla, úkryt a podobne. V prípade viacerých pradórov slúžili väčšinou ako pomocníci náčelníka.
Vo všetkých ostatných vierach slúžili pradóri len ako hlavné či vedľajšie náboženské autority, no stále ako zástupcovia, prípadne poradcovia a pravé ruky svetských vodcov.
Uctievači zvierat (niektoré dolnozemské rasy) pradórom určovali funkciu ''majstra zveri.'' Jeho úlohou bolo komunikovať zo svätými zvieratami, získavať si ich priazeň a s tým aj ich pomoc a podporu. Maggovia ich ovládali a riadili sami, mylne sa domnievajúc, že zvieratá majú nad nimi moc (bolo to presne naopak). Tieto zvieratá udržovali v blízkosti skupiny, prípadne priamo s ňou, a obe strany sa vzájomne doplňovali. Skrotené (kontrolované) zveri pomáhali pri love, boji, zbere, prieskume atď. Veriaci im nosili dary a starali sa o nich. Spolunažívanie divých zverov a ľudí viedlo k postupnej domestikácii.
Zvláštna úloha bola daná maggom pri uctievaní dolnozemských rás (rohohlav, sloniak, srnen, wangor, luvyn, luteg, dveďen, mugran, levan a iné) - keďže tieto skupiny sa často podriaďovali nadvláde ''bohov'' (ktorých predstavovali členovia konkrétnej rasy), veriaci slúžili skôr ako podriadené osoby, niekedy aj otroci. Funkcia maggov bola komunikačná, zväčša boli jediní kto mohol prehovoriť s ''bohmi.'' Pokúšali sa získať ich obľubu alebo zľutovanie, venovať im obete, pocty a vykonávať obrady v ich mene. Okrem toho im často dávali dary. Na druhej strane, skupiny dolnozemcov, ktoré pochytili čo sa deje, situáciu využili naplno. Keď sa niektorí noryánci a garkánci rozhodli brať ich ako božstvá, svoju príležitosť nezahodili (no niekedy ich proste odmietli). Niektorí ba aj verili, že sú naozaj vyvolení. Z veriacich si spravili otrokov, dychtivých vykonať všetko čo im bolo prikázané. Títo ''bohovia'' potom nemuseli nič robiť, žili v pomerne veľkom pohodlí a zároveň boli vedúca elita celej komunity.
Podobnú úlohu mali maggovia v rámci uctievania Prastarých. Verili, že z nich pochádza energia, z ktorej pochádza ich moc (maggyja). Maggovia boli len jej používatelia a priamo cez Clonu s Prastarými komunikovali, alebo sa o to aspoň pokúšali. Keďže Prastarí existujú na základe celkom odlišnej reality, priamo hovoriť s nimi nebolo možné - ''dialóg'' prebiehal pomocou znakov, symbolov, vízií, náznakov, ktoré maggo musel rozpoznať, zahliadnuť a pokúsiť sa ich správne vyložiť a následne ich podstatu prezradiť ostatným veriacim. Znova išlo viacmenej o komunikačnú rolu.
Rovnako to bolo aj u uctievačov Clony (ako iného sveta); maggo bol jediný kto mohol vojsť do Clony, kontaktovať bytosti druhého sveta a potom nosiť tieto správy do skutočného sveta, prípadne naopak. V tomto prípade bol maggo 'len' posol z Clony. V prípade kultu predkov fungoval maggo ako komunikátor s predkami, ktorí sa nachádzali v Zásmrtí (Clone); v prípade viery v iné bytosti komunikoval s uctievanými bytosťami.
Pri viere v rôzne javy a predmety mali maggovia rozličné úlohy, záležalo od konkrétneho náboženstva. Ich úlohou bolo starať sa o tieto svätiny (predmety uctievania). Ak napríklad verili v oblohu (niektorí aviánci), maggo mal na starosti prosby o vhodné počasie, žiadosti aby obloha nespadla na zem a iné, všetko vo forme rituálov. Myradánski maggovia robili výpravy na morské dno, vydávali sa do priekop a hľadali tam odpovede na všemožné otázky. Podobných náboženstiev existovalo mnoho; nie je možné, ani zmysluplné ich všetky popisovať.
Prečo je tak? Zatiaľ čo po veľkú časť šeroveku sa rôznymi vieram darilo, koniec veku priniesol takmer globálnu dominanciu jedinej viery - v Prvých, pradórov ako bohov. Tisíce odlišných náboženstiev zaniklo a ich nasledovníci prechádzali k tomuto jednotnému, nezastaviteľnému ''hnutiu.'' Ak pred vekom maggyje vymreli skupiny ktoré sa maggyje a pradórov obávali (proti maggom nemohli obstáť a vymizli približne do roku 50 000 PD, čo znamenalo že každá skupina mala minimálne jedného pradóra), tentoraz rovnaký osud čakal skupiny ktoré pradórov náboženský neuznávali ako najvyššie bytosti v stvorení. Nie je celkom jasné prečo sa tak stalo. Existuje niekoľko možných dôvodov. Skupiny, v ktorých pradóri nemali vedúcu úlohu, mali slabšie vedenie. Ak viedol niekto schopný v maggyji a skúsený (z veku), komunite sa dozaista darilo viac. Prejavy maggyje pradórov nebolo jednoduché ignorovať. Zatiaľ čo príroda, bytosti, zvieratá, Clona, duchovia alebo Prastarí neukazovali žiadnu božskú činnosť, maggovia tak robili priamo pred očami ostatných. Navyše, viera v Prvých bola vysoko prispôsobivá - koncepty bez okolkov preberala od iných náboženstiev. Začali krotiť a používať zvieracie svorky, vchádzať do Clony a komunikovať s duchmi, chápať niektoré predmety ako sväté (napr. valegit) a podobne. Silná konkurencia a konflikty medzi pradórmi boli zrejme časté. Tieto dôvody viedli k rýchlemu rozšíreniu viery po celom svete. V 20 000 PD ju uznávalo asi 20% obyvateľov Deritrei, v 10 000 PD už 40%. Dovtedy najrozšírenejšia viera (v Prastarých) postupne upadala.
2. S hlavným zameraním na vieru v Prvých je dôležité uviesť základné koncepty tejto formy náboženstva. Viaceré z nich platia aj pre ostatné viery. Pri každom spomeniem nakoľko boli tieto domnienky pravdivé.
Clona a duchovia v nej existujú; v podstate je to posmrtný svet, kam odchádzajú duše zomrelých. Zároveň hrajú dôležitú úlohu pre životy jednotlivcov a celú spoločnosť. [Viacmenej ide o pravdu.]
Len maggo (pradór) môže vojsť do Clony a tam komunikovať, kontaktovať sa s dušami, získavať od nich odpovede a nosiť správy, prostredníctvom tranzu. [Na vtedajšie pomery mohol do Clony vojsť naozaj len skutočný, prípadne polovičný pradór. Priučení používatelia maggyje túto schopnosť neovládali (až neskôr v drakoveku). Tranz bol v tomto období potrebný vzhľadom na slabú znalosť maggyje. Generácia Tretích mohla do Clony vojsť kedykoľvek, bez toho aby stratili vedomie a kontrolu nad vlastným telom. Ešte neskôr, draky mohli do Clony vojsť aj počas boja.]
Maggova duša musí pre vstup do Clony opustiť svoje telo. V Clone sa potom pohybuje len jeho nehmotná forma; jeho telo v skutočnom svete je bez vedomia. [Nepravda. Prvým sa zdalo, že bez tranzu, ktorý predstavuje opustenie tela, nie je možné do Clony vstúpiť. S dostatočnou znalosťou maggyje to je možné. Okrem toho, duša telo nikdy neopúšťa. Do Clony maggovia videli cez vlastné oči a vlastnú myseľ.]
Duchovia sú dobrí alebo zlí. Všetci duchovia môžu pôsobiť na skutočný svet; zo živých bytostí môžu na Clonu pôsobiť len maggovia. [Nepravda. Duchovia nemajú vlastnú morálku; to sa týka len démonov, ktorí vznikli až ku koncu drakoveku. Veriaci im len prisudzovali povahy na základe ich nátury za života a podobne. Duchovia na svet nemôžu pôsobiť, a aj keby mohli, tak to nerobia - chýba im vôľa. Vplyv na Clonu mali hlavne osoby používajúce maggyju, no zároveň každá živá bytosť, aj keď nepriamo a nevedome.]
Niektorí dobrí duchovia sa môžu stať priateľmi kmeňa; pre magga sa stanú sprievodcami a spojencami v Clone, pre celý kmeň ochrancami pred zlými duchmi. [Nepravda. Platí len pre démonov. Dobrí duchovia boli zodpovední za pozitívne veci - zdravie, dostatok a bezpečie.]
Niektorí zlí duchovia sa môžu stať nepriateľmi kmeňa; pre magga sa stanú nebezpečenstvom a prenasledovateľmi v Clone, pre celý kmeň úhlavnými škodcami, ktorí skupinu a jej členov zraňujú, poškodzujú a pokúšajú sa zabiť (fyzicky) či skaziť (mentálne). [Nepravda. Platí len pre démonov. Týmto zlým duchom boli prisudzované choroby, zranenia, smrť a nešťastia.]
Maggo (myslené ako pradór) môže ako jediný používať maggyju; musí vždy viesť rituály alebo byť pri nich prítomný. [Nepravda. Maggyju sa teoreticky môže naučiť ktokoľvek, no je pravdou, že pradóri boli v maggyji výnimočne talentovaní. Toto pravidlo nebolo prítomné vždy; pradóri v niektorých skupinách učili maggyji aj obyčajných ľudí.]
Iní maggovia môžu alebo musia pomôcť vedúcemu maggovi pri rituáloch, hlavne pri vstupe do Clony a pohybe mimo tela. [Nepravda. Maggo môže do Clony vstúpiť sám, bez asistencie.]
Magga ovplyvňujú rôzne sily, ktoré vytvárajú vízie, predzvesti, predpovede budúcnosti, videnie minulosti a iné schopnosti nadprirodzeného charakteru. Tieto sily nie je možné vysvetliť či vidieť a existujú mimo chápania živých bytostí. [Nepravda a čiastočná pravda. Každá živá bytosť je ovplyvňovaná nadprirodzenými silami; používatelia maggyje sú k nim len citlivejší a ľahšie im dokážu porozumieť. Niektoré z nich je možné pochopiť, ale pre väčšinu nenašli vysvetlenie ani tri generácie, ani draky.]
Sväté a zbožné miesta existujú - sú to miesta moci a sily, na ktorých by sa mali konať rituály. [Nepravda a čiastočná pravda. Svätosť miesta je len vnútorný koncept náboženstva, no niektoré predmety a miesta skutočne oplývali istou mocou; hlavnými príkladmi sú tafrové hlbostudne alebo kamene valegit.]
Vyskytovalo sa aj viacero iných konceptov, no tie nie sú natoľko relevantné kvôli ich menšinovému rozšíreniu.
3. Maggovia mali v každej kultúre mimoriadne dôležitú úlohu, nech boli vodcovia alebo len náboženskí funkcionári. Pre svojich ľudí fungovali ako prostredníci, sprostredkovatelia, vyjednávači, inak aj tí, čo rozhodujú spory a debaty, ukončujú šarvátky a zmierňujú nepokoj a rozrušenie. Na ich múdrosť a duchaplnosť sa spoliehal celý kmeň, každý jeden člen mal v nich neotrasenú dôveru. Rozhodnutia a vyhlásenia, ktoré vyšli z úst magga boli sväté, nezmeniteľné a neporušiteľné. Oponovať maggovi nikdy nikomu nezískalo obľúbenosť u ostatných. Práve preto sa ''uzneseniam'' magga podriaďoval celý kmeň, dokonca aj v prípadoch ak neboli náčelníci. Slovo magga malo neraz väčšiu hodnotu ako slovo náčelníka (ktorý nebol pradór). Príslušníci komunity sa im zverovali so všetkým - smútkom, radosťou, zlomeným srdcom či láskou a hľadali u nich odpovede, poučenia a rady. Súvisela s tým aj ich dlhovekosť - maggovia patrili vždy k najstarším členom komunity, a za svojho dlhého života zozbierali množstvo skúseností, ktorými oplývajú len starí ľudia; okrem toho prežili viacero generácií. Svoju kultúru poznali najlepšie. Pre kmeň boli otcami a matkami (v rámci pradórov vždy vládla pohlavná rovnosť), a aby ich ľudia brali ako rodinu, nemuselo ísť ani o pokrvné puto. Tento obdiv a rešpekt ktorý sa maggom (pradórom) dostával sa neskôr zmenil až na uctievanie a bohužiaľ, niekedy aj fanatizmus - viacerí Prví mali nad svojimi ''ovečkami'' takú moc, že spravili čokoľvek čo im prikázali, nech to bola samovražda za vyšší cieľ alebo zabíjanie nevinných.
Tieto úlohy nespĺňali len pre živých. Ich starosťou bol aj svet mŕtvych, a kontakt s duchmi patril k jeho základným činnostiam. V mene kmeňa s nimi komunikovali, nosili im dary a správy zo sveta živých, riešili neukončené spory, zmierňovali zarmútok a žiaľ, ktorý zomrelých trápil, hľadali poradenstvo od predkov, sprevádzali stratené duše a podobne.
Vysoká a expertná znalosť prírody (fauna, flóra) bola pre maggov samozrejmosťou. Liečivé, jedovaté byliny a ich účinky im boli dobre známe. Pri ošetrovaní si pomáhali maggyjou, no jej primitívna znalosť nestačila na niektoré ťažké alebo dlhodobé zranenia. Spoločne s telopletectvom využívali na liečenie rastliny a iné prírodné kúry. Tieto znalosti sa naučili priamo komunikáciou z predmetnými rastlinami (alebo zvieratami), prípadne experimentovaním a skúšaním.
V rámci svojej práce (a najmä na rituály) potrebovali množstvo predmetov. Patria sem napríklad bubny, hrkálky, rapotačky, oker (na maľovanie), trúby alebo rohy, píšťaly, bábky, sošky, iné podobizne, vtáčie perie, srsť, iné časti zvierat ako hlavy, končatiny, kvety a stonky rastlín, riasy (myradánci), konáre zo stromov, palice, oštepy, luky a šípy, rituálne oltáre (plochý kameň alebo drevený stôl), oheň a jeho dym, ostatné elementy (voda, zem, vietor), tiene a iné. Počas obradov a ceremónií boli pomaľovaní (celé telo alebo len tvár) a nosili rôzne odevy, napríklad dlhé kabáty zo zvieracích koží, šperky - náhrdelníky a náramky, pokrývky hlavy, zvieracie rohy, perie, kvety, lístie a podobne.
Ako sa niekto stal maggom? Maggovia mohli byť jednak pradóri, jednak obyčajní ľudia.
Pradóri mali na maggyju prirodzené porozumenie a s tréningom sa ju dokázali naučiť ovládať pomerne jednoducho. Skutočný pradór sa mohol narodiť len z dvoch iných pradórov, matky a otca. Ak bol jeden z rodičov bežný ''smrteľník,'' dieťa zdedilo pradórske klady len polovične. Poloviční nemali takí talent na maggyju, žili znížený počet rokov (stále viac ako nepradór) a boli jednoducho nevítaní. Z tohto dôvodu pradóri preferovali plodenie potomkov len medzi sebou, aby sa zachovala čistota generácie. Pozícia magga je v tomto prípade dedičná. Ako počet Prvých rástol, mohli si medzi sebou rozdeliť jednotlivé úlohy - nebola potreba jedného majstra, ktorý zvládne všetko. Týmto sa pradóri začali špecializovať v konkrétnom druhu maggyje.
Problém sa vyskytol ak bolo pradórov v skupine málo a hrozilo množenie vnútri príbuzenstva, ktoré samozrejme po generáciách prichádzalo z genetickými problémami. Malé skupiny boli nútené spájať sa s inými, a vytvárali tak obrovské zložené kmene. Tieto komunity mohli mať aj desiatky, až stovky pradórov. Takto uzatvorené skupiny boli vládnucou elitou, mohutnou rodinou, ktorú bežní členovia skupiny brali ako božský panteón.
Síce išlo o zriedkavý fenomén, no maggom mohla byť aj bežná osoba, nepatriaca k žiadnej generácii. K tomu bol vyžadovaný dlhodobý a ťažký tréning, trvajúci po celý život. Maggo mohol takúto osobu vybrať na základe vlastného uváženia, symbolizmu v snoch, poradných znakov alebo odporúčania iných. Väčšinou sa z nich stali pomocníci a asistenti pri rituáloch a iných úlohách, ktoré maggovia vykonávali. Dôležité pozície zastávali len málokedy. Keďže výučba trvala dlho a vliekla sa veľmi pomaly, pradóri mávali len malý počet učňov.
Niektoré menšinové kultúry verili v to, že maggov vyberajú Prastarí, predkovia, duchovia, prípadne iné nadprirodzené javy, ako ''vyvolených.''
4. Maggovia, záležiac od štruktúry skupiny a počtu pradórov v nej, mohli byť schopní a vyučení v každej úlohe (malý počet maggov) alebo vysoko špecializovaní podľa jednotlivých úloh (veľký počet maggov). Len skutoční majstri boli skúsení a zruční vo všetkých týchto ''prácach.''
Sú to napríklad liečitelia (uzdravovanie fyzických zranení, starostlivosť o zranených a chorých, zber liečivých rastlín), ošetrovatelia (uzdravovanie duševných problémov a porúch, hlavne rozhovorom, stavaniu sa strachom zoči voči, riešením problémov atď), zveromajstri (manipulácia a komunikácia so zvieratami), lesomajstri (manipulácia a komunikácia s rastlinami a prírodou všeobecne), ochrancovia (obrana kmeňa proti nepriateľskej a nežiaducej maggyji), bojovníci (boj proti nepriateľom a každému kto ohrozuje kmeň s použitím maggyje), vyháňači (obrana kmeňa proti činnosti zlých duchov), počasníci (vyvolávanie chceného počasia - napr. dažďa a odháňanie nechceného počasia - napr. silnej búrky), snívači (vykladanie zmyslu snov), veštci, mystici (predpovedanie búducnosti a videnie minulosti), jasnovidci (hľadenie na miesta kam oči nedovidia, vyzvedanie a pátranie), bádatelia (hľadenie do Clony, pohyb v nej, spojenie s dobrými duchmi), elementalisti (ovládanie a kontrola prírodných elementov - túto schopnosť mala až generácia Druhých, v prípade Prvých nejde o skutočnú manipuláciu elementov, skôr len ''pochopenie'' a znalosť jednotlivých elementov), vnímatelia (používanie nadľudsky posilnených zmyslov na rôzne úlohy), mŕtvitelia (ubližovanie a zabíjanie maggyjou, ktorá je opakom liečenia), ritualisti (vedenie a znalosť všetkých rituálov, starostlivosť o sväté miesta), spievatelia, tancovatelia, maľovatelia (plnenie a dokonalá znalosť rôznych rituálnych prvkov) a tradicionalisti (poznanie, uchovávanie a udržovanie všetkej múdrosti, tradícií a znalostí, ktoré prechádzajú na ďalšie generácie).
5. Zo všeobecného hľadiska, rituál (prípadne obrad) je séria následných aktivít, ktoré zahŕňajú pohyb, špeciálne gestá a slová, umelecké prejavy, používanie maggyje, dôkladnú choreografiu, recitáciu určitých textov, predvedenie hudby, piesní a tancov, procesií, manipuláciu s istými predmetmi, nosenie špeciálnych odevov, konzumáciu daného jedla, nápojov, drog a podobne, pričom sa koná na určenom mieste a podľa vopred daného postupu.
Rituály sú špecifické v tom, že používajú osobitý, obmedzený slovník, gramatiku, intonáciu, hlasitosť, vopred určené formulky a iné výklady - jednoducho povedané ide o pevné pravidlá, podľa ktorých sa musí účastník rituálu riadiť. Rituálne prejavy sú vo výsledku veľmi predvídateľné a v podstate vždy rovnaké. Jeho účastníci nie sú vlastné osoby, ale súčasťou rituálu, ktorý nerozlišuje a nemenuje - zachováva anonymitu. Striktne obmedzené slová a prejavy zabraňujú účastníkom vkladať do rituálu vlastné názory, tvrdenia, kreativitu a osobitosti, ktoré tvoria jednotlivca. Zostávajú im len nemenné vyjadrenia, a tým nemožno odporovať (bez porušenia rituálu).
Boli časté a slúžili na potlačenie úzkosti, ktorú vytvárala nevyspytateľnosť, nebezpečnosť a tajomnosť sveta - veľkého neznámeho sveta ktorému ľudia nerozumeli a v ktorom sa mnohé javy diali bez toho aby na ne mali ľudia nejaký vplyv. Pocit bezbrannosti mal na ľudí silný účinok a tieto ''obavy'' potrebovali potlačiť. Konanie rituálov, ktoré rôznym udalostiam dávali nejaký význam, pokúšali sa ich vysvetliť a zapojiť do svojho života, pri existenčnej hrôze výrazne pomáhali. Starosti odbremeňovala aj schopnosť používania maggyje, a s tým aj akýsi pocit, že ľudia majú na svet vplyv a môžu ho čiastočne kontrolovať. Rituály napokon zmierňovali nekonečný chaos života a dávali mu istý rozmer poriadku a zmyslu.
Rituály boli aj výrazom komunity ako celku. Mala na nich všeobecný záujem celá spoločnosť; išlo o spojivo kmeňa a jeho ľudí, ktorí mali niečo spoločné, niečo mimo reálneho sveta - duchovné a symbolické porozumenie, ktoré cudzí nepoznali, a preto do komunity nepatrili. V tejto súvislosti rituály slúžili aj na umocnenie, posilnenie, reguláciu a stabilizáciu vzájomného spoločenstva, étosu a jeho členov, upevnenie vzťahov v rámci celej komunity (aj s neznámymi ľuďmi vnútri skupiny) prostredníctvom sociálnej interakcie. Tento mechanizmus bol vhodný na obnovu skupinového pokoja a harmónie v čase problémov a konfliktov, vnútorných či vonkajších. Pre väčšinu členov bola účasť na obradoch povinná (''nariadená'' tradíciou).
Ich funkcie boli praktické, sociálne, symbolické a náboženské, v záležitosti od konkrétneho druhu rituálu. Vo viere vtedajších ľudí sa všetky obrady nejakým spôsobom dotýkali náboženstva. Všeobecne sa konali na zabezpečenie pokojného odchodu zomrelých a narodených, úspechu v bojoch, prijímanie nových členov, rozprávanie príbehov, uctievanie a žiadanie bohov, umocňovanie maggyje, vstup do Clony, ochranu proti zlým duchom a žiadanie pomoci od dobrých duchov. Ako už bolo spomenuté, len maggovia mohli viesť rituály, s pomocou ich asistentov (iní maggovia alebo bežní smrteľníci v zaúčbe). Maggovia boli takmer vždy pradóri (keďže len Prví vedeli vojsť do Clony, a tento druh rituálu bol mimoriadne dôležitý).
Podoby rituálov boli medzi rasami (aj vnútorne) rôznorodé. Ich rigídnosť znamenala, že majú vopred dané podmienky, ktoré musia byť splnené aby sa obrad mohol konať. Okrem bežných miest prebiehali v hlbokých lesoch (niektorí dravyánci), na púštnych dunách (dunovci), nezaplavených oblastiach Dolnozemí (godochovia), v jaskyniach, prípadne vykopaných dierach (krtohlavovia), na alebo pri riekach, jazerách, močiaroch (urikimovia, sankovia, nuránci, niektorí krokyánci), hlboko v tmavých kavernách (dapíri), na vysoko položených a ťažko dostupných miestach, akými sú úpätia hôr, bradlá, náhorné plošiny, vrcholy hôr, kaňony, trhliny, obloha (aviánci, haliani, rolani), na neosídlených ostrovoch uprostred morí, v hlbinách, koralových útesoch, oceánskych priekopách (myradánci), pri kameňoch valegitu (valeáni a zväčša ich hornozemskí nasledovníci) a pri tafrových hlbostudniach (mnohé dolnozemské rasy). Tieto miesta boli v pohľade veriacich sväté, zbožné a oplývali veľkou mocou.
Niekedy mali podmienku počasia - museli sa konať počas búrky, blýskania, dažďa, zamračenia, jasna, slnečna; prípadne časovú podmienku - za tmy (rôzne bdenia a podobné pobožnosti), za svetla, za splnu, pri svitaní, pri zotmení; alebo sa diali len v zime, v lete, na jeseň, na jar.
Hudba, spev a tanec hrali v rituáloch (a celkovo náboženstve) obrovskú úlohu. Boli súčasťou takmer každého obradu, pričom hudba a pesničky mali zväčša pevne stanovené kompozície. Kožené bubny, píšťaly a trúby vytvárali rytmus, viedli melódiu (od tichej, pomalej až po rýchlu, agresívnu) a zároveň celý priebeh rituálu. Slúžili na vstupovanie do tranzu, na vítanie novorodených, na vyzývanie božstiev k činnosti, privolávanie duchov atď. Maggovia používali vlastný hlas na zvukomaľbu, napodobňovanie zvukov prírody (zvierat a prírodných javov). Rituálne formulky a procesy vyjadrovali slovne, hudobne, spevom, tancom, maľbou, ''herectvom'' alebo zmenou hlasu (imitácia iných osôb, prípadne bohov). Ostatní účastníci boli do rituálu zapojení skandovaním, hraním hudobných nástrojov, zborovým spevom a tancom.
Pri rozprávaní príbehov sa často na znázorňovanie dejových bodov používala maľba. Dym z ohňa predstavoval pohľad do iného sveta a jeho prítomnosť nastolila tajomnú atmosféru. Elementy boli symbolicky chápané v dvoch opačných póloch - okrem zdrojov deštrukcie (rozsiahle požiare, výbuchy sopiek, kruté sucho, povodne, silné búrky, ničivé hurikány, lavíny, padanie kameňov) to boli zdroje osohu (oheň ako bezpečie, teplo a praktická pomôcka, voda ako tvorca života a životodarná tekutina, vietor ako pomocník pri love, zem ako zdroj jedla a úkrytov pred zlým počasím či nebezpečenstvom). Pre každú kultúru mali jednotlivé elementy úplne odlišné významy.
K obradom patrili aj remeselníctvo a ručná práca, ukážky fyzickej sily, vytrvalosti a odolnosti, držanie pôstu, rituálne požívanie tekutín, látok, jedla a vody, prítomnosť živých zvierat (na symbolické spojenie s prírodou, ochranu proti zlým duchom, asistenciu pri tranze, poskytovanie sprievodu v Clone), kusy zvieracích tiel (labky, nohy, uši a podobne, ktoré mali rôznorodú symboliku - od šťastia po zlé predzvesti), ba aj časti tiel členov kmeňa (vlasy, krv, využívané na ''veštenie'') a mnohé iné.
6. Tranz je spravidla iný, zmenený stav vedomia. Bol súčasťou niektorých rituálov, hlavne pri vstupoch do Clony, jasnovidectve a inej maggyji. Maggovia do neho ''vkročili'' jednak sami prostredníctvom seba-hypnózy, jednak pomocou požívania psychoaktívnych látok (psychotropné kvety, riasy, kaktusy, kery, huby, trávy, muchotrávky, tabak, konope, šalvia atď), napokon aj silou vôle prostredníctvom vlastného úsilia (čo vyžadovalo obrovské duševné vypätie, koncentráciu a sebadisciplínu). Tranzy mohli byť mimoriadne nebezpečné - psychotropné rastliny boli toxické, v prípade nesprávneho použitia aj smrteľné. Na druhej strane boli najjednoduchším spôsobom ako vstúpiť do tranzu. Ostatné spôsoby vyžadovali dlhé roky tréningu, duševnej a fyzickej prípravy (dlhá a neprerušená meditácia, držanie pôstu, fajčenie tabaku atď). K tranzu mohli maggom dopomôcť aj zvieratá, ktoré ich ''energicky nabudili'' a potom v Clone slúžili ako ich sprievodcovia a ochrancovia.
Existujú štyri základné formy tranzu.
Clonoaktívny tranz vo veľkej miere obmedzí vedomie vonkajšie (zmyslové), no výrazne rozšíri vedomie vnútorné (duševné). Maggo bol schopný zahliadnuť realitu rozšíreným pohľadom. Ena, obsiahnutá v celej existencii, jej prúdy a ťažiská, sú náhle viditeľné. Keďže Clona je vytvorená z eny, maggovia ''videli'' do Clony, a teda aj jej obyvateľov (duchov). Maggo mohol svoju dušu (vlastnú enu) odtrhnúť od vlastného tela v takejto nehmotnej forme kráčať v Clone, komunikovať z duchmi a nepriamo komunikovať aj zo živými z ''druhej'' strany. Ak do tranzu vošli viacerí maggovia (v istej vzdialenosti), v Clone sa videli a mohli sa kontaktovať. Každá bytosť, jav a predmet v Clone má svoju enovú stopu, ktorú vedeli maggovia rozpoznať - stopy živých, stopy mŕtvych, stopy iných používateľov maggyje a podobne. Aby sa v tomto pokrútenom a desivom svete vedeli dobre orientovať, museli v ňom maggovia stráviť aj celé dni a roky. Začiatočníkov pobyt v Clone úplne odrovnal; vydržali nanajvýš pár mihov a ak sa nezbláznili alebo nezomreli od desu, niekoľko dní trpeli silnými horúčkami a halucináciami. Je potom pochopiteľné že vznikla silná viera v existenciu zlých duchov. Clona a jej podstata nie je realita, ktorú by mali smrteľníci vidieť a rozhodne už vôbec pochopiť. Takmer nič tam nefunguje ako v normálnom svete, vrátane času a priestoru. Pokročilí maggovia zvládli pobyt trvajúci niekoľko chvíľ, a skutoční majstri pár hodín. Je známe, že jediný pohľad na Prastarého v Clone môže spôsobiť smrť.
Teloaktívny tranz je stav, v ktorom má maggo zdokonalené chápanie eny a teda aj vlastnej maggyje. V tomto prípade nie je cieľom vstúpiť do Clony v klasickom slova zmysle. Každý tranz má za účel rozšíriť videnie za hranice zmyslov živých bytostí. Vo výsledku teda znamená, že osoba vidí enu, a keďže Clona je nahromadená ena, aj Clonu. Maggo vlastnou vôľou potláčal svet duší (Clonu) do úzadia a sústreďoval sa na svet živých. Táto zámerná ignorácia dovolila maggovi v tranze zostať dlhšie, keďže ho pobyt v Clone natoľko nevyčerpával. V takomto tranze sa zachovalo takmer úplné vedomie a možnosť túto mocnú ''podobu'' využiť na používanie maggyje v normálnom svete. Obrovskou výhodou je, že tento tranz dovoľuje vidieť enu a vo výsledku efektívnejšie používať a aplikovať maggyju, napríklad pri ošetrovaní vážnych zranení. Každá schopnosť je v tomto tranze silnejšia a teda aj maggo je omnoho mocnejší. Tento stav však dosť používateľa vyčerpáva a pri dlhom pobyte v tranze hrozí aj smrť. Záležiac od konkrétnych podmienok, aj majstri v tejto forme vydržia len niekoľko chvíľ.
Clonopasívny tranz je taký, v ktorom sa maggo rozhodne ''spať'' alebo skôr bdieť. V tomto prípade nešlo o žiadnu aktivitu, skôr len pasívny pobyt v Clone a voľné prijímanie jej vplyvov. Tento stav bol zdrojom vízií, snov, symbolov, znamení, predzvestí, správ, fyzickej a duševnej eufórie.
Telopasívny tranz znamenal, že maggo je posilnený, no nevykonáva žiadne aktivity (maggyju). Vyžaruje veľké množstvo eny a v prípade potreby sa stáva mohutným zdrojom tejto energie pre potreby iných maggov, napríklad na umocnenie skupinovej maggyje alebo na výmenu eny.
7. Nasleduje zoznam a popis jednotlivých druhov rituálov.
A) Rituál zmeny. Ide o rituál predstavujúci zmenu sociálneho stavu jedinca alebo viacerých osôb, konkrétne výstup z alebo vstup do nejakej organizácie, skupiny, kultu, spolku, bratstva, sesterstva. Môže byť veľmi jednoduchý (skladanie sľubu, vernosti, opakovanie slov, prísaha mlčanlivosti a tajnosti) alebo komplexný (skúška znalostí, ukážka schopností, prípadne istých potrebných vlastností, obradné znovuzrodenie). Pre vstup do mnohých skupín je povinný. Novo prijatému jedincovi sa následne venuje označenie, ktoré značí jeho členstvo (amulet, prsteň, telové znamenie). Tento druh sa v šeroveku nevyskytoval často, keďže organizácie viacmenej neexistovali. Príkladom je vstup na hodnosť magga (rituál zahŕňa vstup do Clony), vodcu, dosiahnutie dospelosti a dosiahnutie zručnosti (prvý let u halianov, valeánov, rolanov a aviáncov). Predmetom rituálu nemuselo byť vždy prijímanie - niekedy slúžil aj na odchod člena, napríklad vyhnanie z kmeňa.
B) Rituál príchodu. Ide o rituál predstavujúci zmenu životného stavu jedinca alebo viacerých osôb, konkrétne narodenie. Zahŕňa obradné privítanie novorodeného do sveta. Pri rasách, ktoré mali množstvo potomstva, to bol významný a rozsiahly rituál. Jeho súčasťou mohli byť zvieratá, ktoré novorodencov ochraňovali a ''prinášali'' na svet. Často zahŕňal spev, tanec a hudbu skôr pokojného charakteru. Novorodení po jednom prešli cez ruky magga, ktorý ich požehnal, venoval im ''ochrannú maggyju'' a želania na dobrý, dlhý život. Inokedy maggo zisťoval pomocou ''veštenia'' budúcnosť dieťaťa. Novorodenému sa darovali symbolické predmety (na zabezpečenie šťastia, zdravia, úspechu a podobne).
C) Rituál odchodu. Ide o rituál predstavujúci zmenu životného stavu jedinca alebo viacerých osôb, konkrétne smrť. Zahŕňa obradnú rozlúčku zo zosnulým - pohreb alebo kremáciu. Maggo prostredníctvom tranzu mŕtveho alebo mŕtvych vedie do druhého sveta (do Clony) a na tejto ceste ich ochraňuje a ubezpečuje. Pohreb môže mať viacero etáp - príprava mŕtveho na pobyt v Clone (mazanie, umývanie, obliekanie, okrášľovanie tela), pohrebná procesia (z prítomnosťou známych, príbuzných, často celého kmeňa) a samotné pochovávanie (ukladanie do jaskyne, jaskynných výklenkov, vykopaných jám, močiarov, jazier, riek, hlbokej zemskej alebo oceánskej priekopy, na vrchole hory, v kaňone a inde). Rituál sprevádzajú pohrebné piesne a melódie, zväčša smutné a melancholické. Podobne ako pri narodení, zosnulého mohli na ceste okrem magga sprevádzať aj zvieratá. Do hrobu sa často vkladali osobné veci mŕtveho (tie boli prípadne ponechané jeho blízkym), drahokamy, ochranné amulety, zbrane atď. Na pamiatku niektoré rasy vyrábali sošky v podobe zomrelých. Nejaký čas po pohrebe maggo vošiel do Clony, kde vyhľadal dušu zosnulého a skontroloval či sa mu na druhom svete darí, či netrpí a na výmenu správ od živých.
D) Rituál maggyje. Ide o rituál slúžiaci na posilnenie magga pri používaní maggyje, bez tranzu alebo s pomocou teloaktívneho či telopasívneho tranzu. Jeho účelom bolo zintenzívnenie maggyjských schopností, ktoré v prirodzenej forme nepostačovali na daný cieľ, väčšinou liečenie vážnych zranení, ochorení, manipulácia veľkého množstva zvierat, pokročilé jasnovidectvo a clonohľadenie. Maggovi nepriamo mohol pomáhať celý kmeň svojimi modlitbami, podporou, spevom, tancom a hudbou; priamo iní maggovia, ktorí mu telopasívnym tranzom poskytovali enu alebo asistenciu. V procese obradu maggovia používali viaceré špecializované nástroje, hlavne oltár, spievali medicínske piesne, pri hojení mali k dispozícii viacero liečivých bylín, mastí a výparov, a ako zvyčajne obľubovali prezenciu pomocných zvierat. Pre vedúceho magga boli rituály maggyje unavujúce a museli si po nich odpočinúť.
E) Rituál vstupu. Ide o rituál slúžiaci na vstup do Clony pomocou clonoaktívneho alebo clonopasívneho tranzu. Tieto druhy tranzov sú bližšie spísané v bode 6. Maggo, zvyčajne len jeden, prostredníctvom tranzu vošiel do Clony, kde hľadal duchov - bývalých členov kmeňa, ''dobrých'' a ''zlých'' duchov. Pokúšal sa s nimi komunikovať, čo bolo vskutku obtiažne. Mŕtve duše a Clona fungujú na celkom iných pravidlách a skutočný dialóg s duchmi je takmer nemožný. Maggo nemohol v Clone zostať dlho (navyše musel duše nájsť v celkom neznámom svete a poznať ich enovú stopu za života) takže si ich slová zapamätal a po návrate do sveta sa ich pokúsil vyložiť. Ku skutočnému zmyslu správ sa maggovia dopracovali len málokedy, mnoho významov si museli domýšľať. Pre živých je nemožné čokoľvek v Clone manipulovať; len do nej vidieť, čo platí aj pre duchov (nemôžu sa akýmkoľvek spôsobom dotýkať sveta živých, len ho pozorovať a kontaktovať). Z tohto dôvodu bola úloha maggov vždy len komunikačná a pozorovacia. Vo všeobecnosti prijímali správy od mŕtvych a nosili ich naspäť živým, a naopak, správy od živých odkazovali mŕtvym, sprevádzali duše zosnulých do Clony, usmerňovali duše stratené a zmätené, ktoré v Clone nevedeli nájsť svoje miesto, zmierňovali smútok a zúfalstvo nešťastných duší (zo smrti, zo zanechania rodiny za sebou atď), upokojovali duše zlostné pričom sa snažili vyriešiť zdroj ich hnevu (nevyriešený spor alebo krivda za života), od predkov hľadali rady, poučenia, ako vyriešiť problémy, ktorým kmeň čelil, ako získať vyššiu moc a podobne. Ak sa živí obávali či je zosnulý v poriadku, maggo ich mohol ubezpečiť že duša prešla do Clony pokojne a je v mieri. V prípade že maggo dostal správu, znamenie, sen počas clonopasívneho tranzu, mohol v Clone tieto vízie nasledovať a pokúsiť sa nájsť ich zmysel. Okrem zosnulých vyhľadávali dobrých duchov, ktorých žiadali o pomoc, ochranu, rady, riešenia, vedomosti, informácie, a zlých duchov sa pokúšali odohnať. Keďže morálka duchov je výmysel, maggovia za dobrých a zlých duchov zrejme považovali duše, ktoré im boli neznáme, pomocou vlastného uváženia alebo pocitu. Vstupom do Clony sa maggovia vystavovali viacerým rizikám - zranenia alebo smrť spôsobené zlými duchmi (nepravda), vyčerpanie schopné položiť magga do kómy (ak jeho duša zostane uväznená v Clone), stretnutie nepriateľských maggov (nemohli sa nijako ovplyvňovať, len zhovárať - no obaja maggovia potom vedeli svoje polohy v skutočnom svete). Na zníženie hrozby sa pred začiatkom tranzu ochránili množstvom ochrannej maggyje a amuletov, poverili iných maggov ochranou ich tela (magga mohli prebudiť ak hrozilo nebezpečie) a tí slúžili aj ako záchranná ''kotva'' (ak sa maggo v Clone stratil len nasledoval stopu eny svojich asistentov a tým našiel aj vlastné telo). Ako kotvy mohli slúžiť aj zvieratá alebo iní členovia kmeňa.
F) Rituál prejavu. Ide o rituál slúžiaci na rozprávanie príbehov vo forme reči, tancu, spevu, maľby, hudby a dramatického prejavu. Rozprávač si mohol vypomôcť akoukoľvek formou umenia; používali vlastné maggovské predmety, oheň a jeho dym, hru tieňov a svetla, ukážky maggyje, prítomnosť zvierat, rastlín, ostatných členov kmeňa, ktorí prejav rozprávača dopĺňali tancom, spevom a hudbou. Rituály prejavu boli niekedy určené len deťom, niekedy aj dospelým. Nemusel ich vždy viesť maggo. Boli hlavným spôsobom odovzdávania znalostí, vedomostí, príbehov, legiend a mýtov na ďalšie generácie.
G) Rituál slávnosti. Ide o rituál slúžiaci na oslavu udalosti, konkrétne po víťaznom konflikte, úspešnej loveckej expedícii či inom pozitívnom výsledku, pri stretnutí s priateľským kmeňom, a mohol byť vo forme slávnosti, hodovania, ktorých súčasťou bolo vždy hromadné veselie - tancovanie, spievanie, hudba. Dial sa jednak v rámci jedného kmeňa, zvyčajne však zahŕňal viacero skupín. Slávnosti boli vhodné aj na hľadanie partnerov a prehlbovanie medziskupinových vzťahov.
H) Rituál boja. Ide o rituál slúžiaci na prípravu na bojový konflikt, bitku a o zabezpečenie úspechu a ochrany v tomto konflikte. Spravidla zahŕňal horlivé a odhodlané prejavy maggov (vodcov kmeňa), hromadné skandovanie bojovníkov, hlasné trúbenie a bubnovanie, agresívne, rýchle a bojové piesne, spev a tanec, oltárne obety a sebapoškodzovanie (krv mala pretiecť v rituáli, nie v boji), prejavy schopností ako šermovanie, bodanie (symbolické bojovanie), ukážky maggyje (napr. manipuláciou veľkého počtu zvierat) a demonštrácie fyzickej sily bojovníkov. Ich hlavným účelom bolo nastolenie a umocnenie morálky, odvahy a bojového ducha. Tí čo sa bojovania zúčastniť nemohli pre bojovníkov vyrábali amulety pre šťastie a úspech v bitke. Ak mal kmeň v konflikte spojencov, tento rituál sa konal spoločne. Aviánske bojové rituály boli pozoruhodné - ''armáda'' krúžila vo vzduchu v dokonalej formácii, viditeľná a počuteľná v rozsahu niekoľkých túr. Bolo pochopiteľné že medzi súčasníkmi vzbudzovala hrôzu a strach.
I) Rituál uctievania. Ide o rituál slúžiaci na uctievanie bohov - hlavne pradórov (Prvých). Tento druh rituálu viedol jeden alebo viacerí maggovia - ''bohovia'' - ktorých kmeň uctieval. Jeho hlavnými účastníkmi teda boli bežní členovia skupiny. Bohom boli venované modlitby, hromadné klaňanie, pobožné skandovanie, pocty, dary, jedlo, obety, svätenie predmetov (napr. sošiek s podobizňou bohov), skupinové prejavy spevu, hudby, tancu, maľby, zručnosti, sily atď. Ak to maggovia povolili, veriaci k nim mohli prehovoriť, ukladať im otázky, prosiť o rozriešenie sporov a podobne.
J) Rituál výmeny. Ide o rituál slúžiaci na uctievanie nadprirodzených síl. Je to akoby vyššia forma rituálu uctievania. Jeho účastníkmi mohli, ale nemuseli byť bežní členovia skupiny. Rituál výmeny bol určený pre pradórov (mohli ho viesť len maggovia), ktorí boli síce v očiach nepradórov bohmi, no pradóri verili, že nad nimi sa nachádzajú sily vyššie a mocnejšie ako oni sami, konkrétne bytosti spojené s Clonou - duchovia, Prastarí a iné. Maggovia vedúci rituál ponúkali oltárne obete, milodary, vzácnosti, chválu, velebenie, uznanie, pokúšali sa potešiť, uspokojiť, vyhovieť a upokojiť božské mocnosti a iné nadprirodzené sily, ktorým sami dobre nerozumeli. Za toto uctievanie mali maggovia a ich nasledovníci ''výmenou'' získať nejaký osoh - ochranu, úspech, bezpečie pred zlými duchmi atď. Vízie, predzvesti, znaky, správy, nepochopiteľné javy a udalosti (niekedy pochádzajúce z clonopasívnych tranzov) sa prisudzovali skutočným božstvám v očiach pradórov - Prastarým.
K) Rituál ochrany. Ide o rituál slúžiaci na vyvolávanie dobrých duchov. Dobrí duchovia mali byť zodpovední za veci pozitívne - lásku, úspech, šťastie, zdravie, bezpečie, blahobyt. Kmene si ich chceli udržať v spojenectve a zabezpečiť ich neustálu priazeň, a teda aj ich ochranu (pred zlými duchmi, nepriateľmi, prírodnými katastrofami, hladom, chorobami atď). Rituály ochrany prebiehali podobne ako rituály výmeny, pričom namiesto Prastarých velebili dobrých duchov, a boli zväčša prístupné všetkým veriacim. Zvieratá sa niekedy brali ako ''plavidlá'' ktoré dobrí duchovia obývali; v prípade dolnozemcov ich vlastní predkovia (napr. lutegovia a vlky, mugrani a tigre a mnohé iné). Súčasťou rituálov boli samozrejme hudba, tanec a spev, ktorých účelom bolo privolať ducha.
L) Rituál vyhostenia. Ide o rituál slúžiaci na odháňanie zlých duchov. Zlí duchovia mali byť zodpovední za veci negatívne - nešťastie, choroby, zdravotné problémy, zranenia, smrť, hlad, sucho, povodne, ničivé búrky, mor, smútok, hnev, spory, hádky, nenávisť, celkovo utrpenie. Kmene sa týchto duchov chceli zbaviť a na to slúžil rituál vyhostenia. Jeho cieľom bolo odohnať, vyhostiť zlého ducha, ktorý sužuje kmeň a niekedy aj jednotlivcov. Zahŕňal rôzne očisty, kúry, symbolické odstraňovanie vplyvu ducha na členov kmeňa, ''liečenie'' vzťahov a riešenie sporov (čo zlého ducha oslabovalo), prejavy sily, odvahy a nebojácnosti (šermovanie zbraňami, chodenie po ohni atď), ktoré mali ducha odplašiť, hromadný spev podobný až kričaniu vyzývajúci ducha na odchod, tanec, hudbu, vyrábanie ochranných amuletov, prítomnosť zvieracích plavidiel (dobrého ducha) a podobne. Rituál vyhostenia bol často spojený s rituálom ochrany.


Naposledy upravil Horox dňa St 06 september 2017, 15:28, celkom upravené 9 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1202
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: 3. Chronológia svetovej histórie   So 02 september 2017, 07:07



8. V tejto sekcii sa nachádza popis všetkých maggyjských schopností, ktoré ovládala generácia Prvých. Zároveň je tu uvedená len maggyja činná - maggyja nečinná je opísaná pri roku 100 000 PD. Je dôležité spomenúť, že žiadna z týchto schopností nedosiahla za pradórov svoj plný potenciál (stalo sa tak väčšinou až v drakoveku). Okrem toho pradóri nepoznali maggyjskú konštrukciu (najvýznamnejšie konštrukty sú elementy).
Prví používali množstvo mystických schopností, no niektoré reálne neovládali - len sa tak domnievali. Ide o vytváranie a manipuláciu prírodných elementov, kontrolu počasia, odháňanie a boj proti zlým duchom, privolávanie a získavanie pomoci od dobrých duchov, predpovedanie (veštenie) budúcnosti, videnie minulosti, vykladanie zmyslu snov, liečenie duševných problémov a iné.
Nasleduje zoznam schopností, ktoré Prví skutočne ovládali.
1. Prírodné porozumenie. Emocionálne a duševné spojenie so životným prostredím; schopnosť poznať celkovú pohodu okolitej prírody (živej aj neživej) prostredníctvom telepatie alebo dotyku. Dovoľuje vnímať a rozumieť tomu čo sa v prírode deje a rozoznať či je to v súlade s prirodzeným poriadkom (zvyčajný beh prírody ako kontrast k neprirodzeným udalostiam). V teloaktívnom tranze (ďalej len ''tranz'') je citlivosť silnejšia a funguje v rámci väčšej plochy. V niektorých prípadoch môže umelé narušenie prírody vyvolať znechutenie, nepokoj; poriadok naopak spôsobí úľavu, eufóriu. Využiteľné na ochranu životného prostredia (v ktorom vtedajší ľudia žili), zisťovanie stavu okolitej krajiny (pri usídľovaní ale aj nomádstve), hľadanie bezpečnej, hojnej lokality, predchádzanie nebezpečenstva (nepriatelia, prírodné katastrofy, toxické výpary), dokonalú harmóniu a spojenie s prírodou, spoznávanie prírody, jej pravidiel a zákonov, ako pomôcka pri iných prírodných schopnostiach atď.
2. Rastlinné porozumenie. Emocionálne a duševné spojenie s kráľovstvom rastlín (flórou); schopnosť poznať celkovú pohodu, vek, stav, vlastnosti všetkých rastlín a rozoznať ich emócie prostredníctvom telepatie alebo dotyku. Huby sem nepatria. Používateľ vie zistiť či sú rastliny zranené, mŕtve, choré, kvitnúce, rastúce, jedovaté, jedlé. Porozumenie je možné zamerať na konkrétnu rastlinu alebo celý les so svojimi miliónmi rozličných rastlín (bez tranzu je to veľmi obtiažne). Napokon je aj podmienkou na rastlinnú komunikáciu. Využiteľné podobne ako prírodné porozumenie.
3. Rastlinná komunikácia. Schopnosť komunikovať s rastlinstvom - odovzdávať a prijímať správy prostredníctvom telepatie alebo dotyku. Týka sa akejkoľvek rastliny, od kvetov cez trávu po stromy. Komunikovať je možné len s hlavnou rastlinou, nie s jej oddelenými časťami (plody, konáre, semienka). Rastliny môžu používateľa informovať o dianí vo svojom okolí, poskytovať informácie, pomáhať pri stopovaní zvierat a osôb, hlavne pomocou prírodnej siete (napr. jediný strom v lese môže hovoriť s akoukoľvek inou rastlinou v lese). Lesy, lúky, planiny, kdekoľvek existuje fauna, sú zdrojom nekonečného počtu očí a pozorovateľov. V každom ohľade mocná schopnosť, no na dokonalé pochopenie ''jazyku'' rastlín je potrebné dlhoročné, ba aj celoživotné štúdium. Keďže rastliny žijú a premýšľajú v úplne odlišnej rovine ako zvieratá (a teda aj ľudia), ich reč je takmer nemožné bez inštrukcie odborníka alebo knihy rozumieť. Aby toho nebolo dosť, každý druh rastliny má svoj vlastný jazyk. Odovzdať zrozumiteľnú správu (napr. otázku), ktorú rastlina pochopí, dokážu len majstri. Pri tejto schopnosti teda zväčša ide o pasívne (telepatické) počúvanie hlasov rastlín (maggo môže začuť chcenú informáciu). Je možné sa sústrediť na hlas jedinej rastliny alebo na milióny hlasov - znova, len majstri sú schopní nájsť ''správnu'' rastlinu spomedzi tisícov (v tranze) a vypočuť si jej správu. Pre bežných používateľov je hromada hlasov nezrozumiteľná a navyše duševne i fyzicky bolestivá.
4. Zvieracie porozumenie. Emocionálne a duševné spojenie s kráľovstvom zvierat (faunou); schopnosť poznať celkovú pohodu, vek, stav, vlastnosti všetkých zvierat (vrátane inteligentných rás) a rozoznať ich emócie prostredníctvom telepatie alebo dotyku. Baktérie, vírusy a iné sem nepatria. Používateľ vie zistiť či sú zvieratá zranené, mŕtve, choré, tehotné, hladné, rozrušené, nebezpečné. Porozumenie je možné zamerať na konkrétne zviera alebo veľké počty zvierat ako stáda, kŕdle, svorky (bez tranzu je to veľmi obtiažne). Napokon je aj podmienkou na ostatné zvieracie schopnosti. Využiteľné podobne ako prírodné porozumenie. Zvieracie schopnosti sú všeobecne jednoduchšie  ako rastlinné, keďže ľudia a zvieratá pochádzajú z rovnakého kráľovstva. Rôzne rasy majú zvyčajne najlepšie porozumenie pre vlastnú rasu, následne druh svojich predkov (rolekovia a orly, sauriáni a leguáni, delnovia a opice atď) a aj v rámci zvieracích rodín a druhov (aviánci s vtákmi, noryánci, garkánci a dravyánci s cicavcami atď).
5. Zvieracia komunikácia. Schopnosť komunikovať so zvieratstvom - odovzdávať a prijímať správy prostredníctvom telepatie alebo dotyku. Týka sa akéhokoľvek zvieraťa, od kliešťov cez kukučky po slony. Zvieratá môžu používateľa informovať o dianí vo svojom okolí, poskytovať informácie, pomáhať pri stopovaní iných zvierat a osôb, a ak majú možnosť, tak aj zisťovať potrebné informácie od ostatných zvierat (najlepšie z rovnakého druhu - je zbytočné očakávať že srnka pomôže vlkovi). Takmer čokoľvek čo sa používateľ dozvie od zvieraťa je užitočné; ich zmysly sú silnejšie a často aj počty (napr. hmyz). Podobne ako pri rastlinách, na zmysluplnú komunikáciu je potrebný intenzívny tréning. Naučiť sa zvieracím jazykom je zvyčajne jednoduchšie, aj keď každý druh má neraz odlišný jazyk. Druhy, príliš vzdialené od rasy používateľa (drobná zver ako hmyz), je takmer nemožné pochopiť. Základnou formou je pri tejto schopnosti pasívne (telepatické) počúvanie hlasov zvierat vo svojom okolí, z ktorého sa dajú dozvedieť mnohé informácie. Používateľ môže byť sústredený na konkrétny hlas alebo na celú oblastnú faunu (najefektívnejšie v tranze).
6. Zvieracia účasť. Schopnosť splynúť, asimilovať sa, zamiešať sa do akejkoľvek skupiny zvierat. Používateľ sa dokáže prispôsobiť ich spôsobu života natoľko že ho zvieratá prijmú ako člena skupiny, čo znamená že s nimi môže žiť, loviť, spať, deliť sa o jedlo a navzájom sa ochraňovať. Na účasť je nutné zvieracie porozumenie a zvieracia komunikácia je obrovskou výhodou. Pomocou komunikácie môže zvieratá nabádať na konkrétne činnosti, no nejde o manipuláciu - zvieratá sa rozhodujú z vlastnej vôle a na základe vzájomných vzťahov. Dá sa povedať, že ide o rovnostársku verziu zvieracej manipulácie. Istým spôsobom nebezpečná schopnosť, keďže používateľ môže hojným používaním stratiť svoju pôvodnú identitu a nadobudnúť novú, zvieraciu. Maggovia sa často v skupine dokázali dostať na vodcovskú pozíciu, napríklad luteg na čele vlčej svorky (užitočné na lov, prieskum, boj atď).
7. Zvieracia imitácia. Schopnosť kopírovať, napodobňovať, prevziať a následne aj využiť charakteristiky, črty, správanie, vlastnosti a sily akéhokoľvek zvieraťa. Nejde o transformáciu na zviera, ani premenu končatín, zmyslov a podobne; telo používateľa zostáva v pôvodnej podobe. Imitovať je možné vlastnosti jedného alebo viacerých zvierat (napr. tranzom). Niektoré vlastnosti je takmer nemožné imitovať kvôli rozdielom vo veľkosti a štruktúre tela (napr. lietanie, rybie plávanie). Zvieracia imitácia v niektorých prípadoch vyžaduje dlhý tréning (rýchly beh sa pochopiteľne učí ľahšie ako echolokácia). V akej intenzite a dobe je možné imitáciu udržať záleží od výdrže magga. Prevzatie sily býka je viac unavujúce ako prevzatie sily mravca; z tohto hľadiska je potrebné si uvedomiť, že mravce síce unesú niekoľkonásobok svojej váhy, no takú schopnosť majú kvôli svojej drobnosti. To platí aj pre iné fyzikálne zákony. Imitácia je vo všeobecnosti využiteľná na získanie nadľudskej sily (gorila), rýchlosti (gepard), obratnosti (opica), svižnosti (zajac), ohybnosti (mačka), ostrého zraku (orol), tepelného videnia (had), nočného videnia (sova), videnia a dýchania pod vodou (žralok), čuchu (pes), sluchu (kôň), produkciu jedu (škorpión), detekcie pohybu (hmyz), echolokácie (netopier), splývania s prostredím (chameleón) atď. Tieto schopnosti môžu byť na druhú stranu aj nevýhodou. Psí sluch môže pri obrovskom hluku spôsobiť ohluchnutie. Praktické aplikácie zvieracej imitácie sú nekonečné.
8. Zvieracia manipulácia. Schopnosť manipulovať, kontrolovať a ovplyvňovať zvieratá a ich správanie prostredníctvom telepatie alebo dotyku. Nefunguje na inteligentné bytosti. Spoločne so zvieracou komunikáciou, porozumením a intuíciou je manipulácia obdivuhodná a mocná schopnosť. Používateľ môže zvieratám prikázať čokoľvek a tie sú nútené to spraviť - útočiť, utekať, nosiť, hľadať, jesť, skákať, bežať, počúvať, nehybne stáť. Kontrolovať naraz viac ako jedno zviera je pomerne náročné; majstri však zvládnu aj celé svorky, kŕdle, stáda či úle (v súvislosti s tým platí, že čím menšie zviera, tým jednoduchšie a menej vyčerpávajúce je ho ovládať). Ak zviera kontroluje iný maggo, jeho vplyv je možné odstrániť alebo prebiť. Väčšina zvierat je nerada manipulovaná, a po ukončení schopnosti sú zvyčajne smerom k používateľovi v nepriateľskom rozpoložení - môžu zaútočiť, vykazovať agresiu, prípadne utiecť. Pre priateľské vzťahy sú vhodnejšie zvieracie porozumenie, komunikácia a intuícia; manipulácia je dobrá na kritické situácie (vážne ohrozenie). V spojení týchto troch schopností sa ľudia čoraz viac zbližovali zo zvieratami a postupne ich domestikovali (týkalo sa to aj zvierat, ktoré nemali vhodné vlastnosti na domestikáciu, ako napr. veľké mačky). Kmene často ''vlastnili'' veľké počty zvierat, čo dovoľovalo ľahší lov, zber, prieskum, pomoc v boji a mnohé iné výhody.
9. Zvieracia intuícia. Dokonalé emocionálne a duševné spojenie so zvieratami; vylepšená forma zvieracieho porozumenia. Používateľ potláča svoju ľudskosť do úzadia a vchádza do existencie zvieracej ríše; tak získa intuíciu - podrobný pohľad a chápanie psychiky, mentality a správania zvierat, vrátane silného duševného spojenia, blízkych, verných vzťahov, čítania ich telovej reči, riešenia psychických problémov a podobne. S intuíciou nie je problém zviera pochopiť a získať si ho na svoju stranu (napr. upokojiť jeho hnev). Majstri intuície sa pre zvieratá stávajú rodičmi a priateľmi; dokážu ich učiť, trénovať, vychovávať, počúvať. Týka sa väčšinou jedného konkrétneho zvieraťa, prípadne jedného zvieracieho druhu (ako je spomenuté pri zvieracom porozumení, intuícia funguje najlepšie pri vlastnom zvieracom predkovi). Táto schopnosť je väčšmi zameraná na zver; pomenej na inteligentné bytosti.
10. Zvieracie zmysly. Schopnosť vnímať svet prostredníctvom zvieracích zmyslov. Používateľ môže telepaticky alebo dotykom ''vojsť'' do zvieraťa a využiť jeho vlastné zmysly, teda pozerať cez jeho oči, počuť cez jeho uši, čuchať cez jeho nos, dotýkať sa cez jeho hmat, chutnať cez jeho jazyk, cítiť cez jeho kožu a podobne. Nefunguje na inteligentné bytosti. Ide o jednoduchšiu formu zvieracej imitácie. Zviera si je vedomé cudzej prítomnosti a používateľa vie lokalizovať; ak je z tohto narušenia nahnevané, môže ho vyhľadať a zaútočiť. Ak sa rozhodnú používateľa ignorovať, aj tak ich nie je cez zmysly možné ovládať a zviera pokračuje vlastnou cestou. V prípade neznámeho zvieraťa je teda potrebná aj manipulácia, no zvieracie zmysly najlepšie fungujú na zvierati, ktoré je priateľom používateľa. V takom prípade zviera vypočuje pokyny a dá sa s ním dohodnúť. Zmyslové orgány jednotlivých zvierat sú rôznorodé a pri zmysloch, ktorými ľudia neoplývajú, je nutné im najprv porozumieť (napr. cez zvieraciu imitáciu). Telo používateľa je počas behu schopnosti bezbranné (ak maggo vopred nevytvoril ochrany). V prípade že zmysly zvieraťa používa iný maggo je možné jeho vplyv odstrániť, prípadne prebiť. Táto schopnosť je veľmi užitočná na prieskum, špionáž, hľadanie, pátranie, napríklad cez oči vtáka.
11. Jasnovidectvo. Schopnosť vnímať svet prostredníctvom eny; vylepšená forma zvieracích zmyslov. Používateľ môže telepaticky vidieť, počuť, cítiť konkrétnu lokáciu, predmet alebo osobu na veľkú vzdialenosť. Namiesto zvieraťa tak maggo robí priamo cez enu (Clonu), v ktorej je možné rozpoznať a zachytiť enovú stopy bytostí, vecí a podobne. Jeho zmysel alebo zmysly sa prenesú na cieľové miesto, pričom telo môže byť v prípade prenesenia všetkých zmyslov bezbranné. Ak napríklad používateľ prenesie iba sluch, jeho ostatné zmysly ako zrak a čuch na pôvodnom mieste stále fungujú. Väčšina používateľov je schopná preniesť nanajvýš zrak, a aj to v obmedzenej forme (obraz môže byť nejasný, tmavý, skreslený, nepresný). Zachytiť sa na enovú stopu je možné viacerými spôsobmi - maggo ju jednak pozná vopred, musí ju zistiť pomocou tranzu, alebo pomocou iných prvkov (možnosť si podobu predmetu, lokácie alebo osoby predstaviť v mysli a vstúpiť do intenzívnej koncentrácie, a ak nepozná jej výzor, pomocou obrazového, pachového, zvukového vyhotovenia). Prítomnosť ''zmyslu'' na vzdialenom mieste môžu iní maggovia vycítiť a tak napríklad zabrániť špionáži. V iných prípadoch sa môžu na tento zmysel ''zavesiť'' a obrátiť schopnosť proti používateľovi - ''zavesený'' maggo naopak vidí, počuje a cíti jasnovidca. Z tohto dôvodu je táto schopnosť veľmi nebezpečná. Vzdialenosť, na ktorú jasnovidectvo možno použiť, záleží od skúsenosti a výdrže magga. Jasnovidectvo má rovnaké aplikácie ako zvieracie zmysly.
12. Mentálna navigácia. Schopnosť navigovať, hľadať cestu a sledovať, stopovať živé bytosti a neživé predmety; je podobná jasnovidectvu v tom že funguje na základe enových stôp. Používateľ sa môžu zachytiť na konkrétnu stopu (ktorú musí poznať alebo inak nájsť) a podvedome ju nasledovať (ako keď niekto nasleduje ručičku kompasu, používateľ je k svojmu cieľu ''magneticky'' priťahovaný). Využiteľné na nájdenie predmetov, osôb, skrytých miest, východov (z jaskýň), vchodov a podobne. Skúsení maggovia vedia určiť presnú lokáciu a vzdialenosť, a dokonca aj informáciu či je predmet alebo osoba v pohybe. Na opačnej strane, majstri sú schopní ukryť svoju enovú stopu, takže ich nie je možné nájsť ani pomocou navigácie, ani pomocou jasnovidectva. Potenciálne môže fungovať na obrovské vzdialenosti.
13. Predtucha ohrozenia. Schopnosť dovoľujúca vytušiť blízke, blížiace sa či vzdialené nebezpečenstvo alebo smrť, ale aj vycítiť nepriame, potenciálne ohrozenie, prípadne jeho rozsah a časovú vzdialenosť. Používateľ získa akýsi ''šiesty zmysel'' - podvedomý zlý pocit, inak známy aj ako zimomriavky. Predtucha ohrozenia nie je videnie ani predvídanie budúcnosti; je to schopnosť pomocou ktorej používateľ pozorne (bez vedomia) sleduje okolitú enu a reaguje na jej rapídne, nečakané, turbulentné zmeny, ako napríklad náhla smrť tisícov bytostí. Je veľmi podobné prírodnému (zvieraciemu, rastlinnému) porozumeniu. Vzdialenosť videnia záleží od toho ako sa maggo sústredí, v tranze dokáže rozpoznať aj skutočne ďaleké nebezpečenstvo. Paradoxne je jednoduchšie objaviť ohrozenia veľkého rázu (požiar, povodeň, výbuch) ako malého (letiaci šíp), ktoré môžu byť rovnako smrteľné. Aj napriek tomu že používateľ zistí prítomnosť hrozby, nemusí sa jej vyhnúť (k tomu môže potrebovať aj iné schopnosti). Rovnako je obtiažne zistiť podstatu nebezpečia, no je možné ho identifikovať (neraz sa stane že maggo netuší čo sa blíži - len fakt, že sa to blíži). Podobným spôsobom dokáže používateľ vycítiť prichádzajúcu smrť. Predtucha ohrozenia slúžila najmä na prežitie, a aj keď sa týkala len magga, ten mohol varovať svojich druhov.
14. Inštinkt koristi. Schopnosť dovoľujúca získať inštinkty zvierat, ktoré sú v prírode spravidla korisťou; vylepšená forma predtuchy ohrozenia; opak inštinktu predátora. Inštinkty koristi (pudy) zahŕňajú zdatnosti týkajúce sa unikania a vyhýbania sa nebezpečenstvu. Na správne a včasné rozpoznanie jednotlivých vnemov je potrebný dlhý tréning. Narozdiel od predtuchy ohrozenia sa ''malé'' hrozby (napr. útok zbraňou na blízko) lokalizujú ľahšie, a zároveň sa im je jednoduchšie vyhnúť kvôli zlepšeným reakciám. Používateľ získa náhľad na problémovú situáciu - aké ohrozenie predstavuje nepriateľ, aké pohyby, kroky, útoky pravdepodobne spraví, kam ide a či je jeho činnosť akýmkoľvek spôsobom nebezpečná. Okrem toho sa používateľ vie dobre ukryť (bez toho aby sa prezradil), pri behu šetriť energiou, má zdokonalené reflexy, intuíciu koristi, zmysly, rýchlosť a získa aj istú formu adrenalínu (odolnosť).
15. Inštinkt predátora. Schopnosť dovoľujúca získať inštinkty zvierat, ktoré sú v prírode spravidla predátomi; opak inštinktu koristi. Inštinkty predátora (pudy) zahŕňajú zdatnosti týkajúce sa lovu, pátrania a stopovania. Rovnako ako pri inštinktoch koristi, táto schopnosť vyžaduje dlhý tréning. Používateľ získa náhľad na problémovú situáciu - ako a kadiaľ je cieľ schopný uniknúť, aké pohyby, kroky, úhyby pravdepodobne spraví, kam a ktorým smerom utečie a ako ho oklamať do pripravenej pasce. Okrem toho sa používateľ vie dobre ukryť (bez toho aby sa prezradil), pri behu šetriť energiou, má zdokonalené reflexy, intuíciu lovca, zmysly, rýchlosť, adrenalínový nával a pozoruhodné stopárske zručnosti.
16. Clonohľadenie. Schopnosť nahliadnuť do Clony a prebývať v nej. Clonohľadenie je zoširoka opísané v bodoch 6. a 7. Je prístupné len v rámci tranzu, clonoaktívneho alebo clonopasívneho. Nachádza sa na pomedzí činnej a nečinnej maggyje, keďže ho v generácii Prvých zvládli len pradóri; priučené osoby nie. Praktických využití je mnoho a viaceré sú popísané v ostatných schopnostiach - lokalizácia, stopovanie (mentálna navigácia, jasnovidectvo), stav živých bytostí (jednotlivé porozumenia, jasnovidectvo) a podobne.
17. Vnímanie eny. Schopnosť vnímať všadeprítomnú energiu enu a orientovať sa v jej zložkách. Vnímanie je pre používateľov maggyje takmer pasívna, podvedomá schopnosť, zvyčajne prvá ktorú sa naučia a základom pre mnohé iné schopnosti (napr. porozumenia). Ovládať vnímanie je jednoduché, byť v ňom majstrom už nie. Používateľ vidí a cíti auru (unikátne enové stopy) všetkých živých bytostí a neživých predmetov v okolí, bez použitia vlastných zmyslov (napr. pri slepote, v tme). Z takejto aury je maggo schopný zistiť takmer všetky informácie - podobu (živé alebo neživé), skupenstvo, pri osobách emócie, stav, zdravie, úmysly, pohyb, vlastnosti konkrétnej bytosti, prípadne jej silu. Vzdialenosť do ktorej môže používateľ vidieť aury záleží od jeho zdatnosti; skúsení maggovia môžu svoju auru zakryť. Skutoční majstri dokážu čiastočne rozpoznať aj osobnosť a povahu danej bytosti. V prípade čítania aury iného magga je možné zistiť jeho maggyjskú moc (nie konkrétne schopnosti) a rozpoznať používanie maggyje (enová stopa maggyje je výrazne odlišná od bežného fungovania prírody). Ak je moc magga obrovská, jeho aura môže slúžiť na zastrašovanie; zároveň je ťažšie ju ukryť. Intenzívna a nečakaná aura môže používateľa aj omráčiť.
18. Výmena eny. Schopnosť pohlcovať energiu živých bytostí (enu) prostredníctvom dotyku; nefunguje na neživé predmety a vyžaduje koncentráciu, prípadne tranz. Pohltená ena vojde do organizmu používateľa a stane sa jeho vlastnou energiou. Bytosť ktorej energia bola odobraná je oslabená (záležiac od toho koľko jej stratil), prípadne mŕtva, ak jej nezostane dosť životnej energie na obvyklé telové funkcie. Výmena eny bola počas generácie Prvých na pomerne primitívnej úrovni; vstrebávanie trvalo dlho, používateľ sa počas nej nemohol pohybovať (pohyb by prerušil koncentráciu) a dokázali pohlcovať energiu len jedinej bytosti. Z týchto dôvodov sa schopnosť využívala hlavne na asistenciu pri maggyji - jeden alebo viacerí maggovia počas rituálu maggyje vošli do telopasívneho tranzu, kde vyžarovali veľké množstvo eny. Vedúci maggo dotykom pohlcoval ich energiu a využíval ju na schopnosti, ako napríklad liečenie, jasnovidectvo, manipuláciu zvierat a iné, ktoré boli návalom eny posilnené. V inom prípade mohli maggovia výmenu použiť aj na zabíjanie nepriateľov, no v boji to nebolo praktické.
19. Zrak. Schopnosť dovoľujúca získať nadľudský zmysel zraku. Oči používateľa sú zdokonalené a teda môže jasne vidieť v šere či v úplnej tme, do veľkej diaľky, zahliadnuť drobné detaily, lepšie rozlišovať a vidieť farebné spektrum (ultrafialová farba), bez problémov sledovať rýchly pohyb, dovoľujúc pozoruhodnú presnosť a v prípade potreby nahradiť iný zmysel (napr. čuch). Diaľka do ktorej možno vidieť je obmedzená tvarom sveta (okrem zdatnosti používateľa samotného). Silné oči je možno jednoducho oslepiť a teda aj ich vlastníka omráčiť. Strata, zakrytie očí a slepota túto schopnosť anulujú. Niektoré rasy majú prirodzene dobrý zrak - v ich prípade je schopnosť ešte mocnejšia. Skúsení maggovia dokázali ovládať aj niekoľko nadľudských zmyslov naraz.
20. Čuch. Schopnosť dovoľujúca získať nadľudský zmysel čuchu. Nos používateľa je zdokonalený a teda môže vyňuchať a vycítiť konkrétne bytosti, osoby, predmety, látky, materiály, tekutiny, miesta, objaviť ich podstatu, smer a pôvod pachu, zamerať sa na konkrétny pach a stopovať čokoľvek čo ho zanecháva a v prípade potreby nahradiť iný zmysel (napr. zrak). Silný čuch má viacero slabín - citlivý na extrémne silný zápach, ktorý môže používateľa aj omráčiť, nefunguje na veci bez pachu a osoby, ktoré svoj pach ukrývajú a je neužitočný ak používateľ nepozná pach ktorý chce nájsť. Zapchaté nosové dierky túto schopnosť anulujú. Niektoré rasy majú prirodzene dobrý čuch - v ich prípade je schopnosť ešte mocnejšia.
21. Sluch. Schopnosť dovoľujúca získať nadľudský zmysel sluchu. Uši používateľa sú zdokonalené a teda môže jasne počuť extrémne tiché, vzdialené zvuky a frekvencie (za normálnych okolností nepočuteľné, napr. infrazvuky zemetrasení či sopiek), lokalizovať ich pôvod a smer, orientovať sa v prostredí bez zraku a čuchu a použiť echolokáciu. Silný sluch je citlivý na hlasité zvuky, ktoré môžu používateľa potenciálne omráčiť, hluk môže prekryť tiché zvuky alebo zvuky, ktoré chce používateľ počuť (je ťažké začuť konkrétny rozhovor v hlučnom dave) a nefunguje na veci a osoby zámerne nevydávajúce zvuk. Diaľka do ktorej môže sluch počuť je obmedzená zdatnosťou používateľa. Hluchota a zakrytie uší túto schopnosť anulujú. Niektoré rasy majú prirodzene dobrý sluch - v ich prípade je schopnosť ešte mocnejšia.
22. Chuť. Schopnosť dovoľujúca získať nadľudský zmysel chuti. Jazyk používateľa je zdokonalený a teda má silnú citlivosť na všetky chute, sladké aj horké. Podľa nich dokáže rozoznať veci prospešné a škodlivé, ako napríklad neznáme ovocie alebo tekutinu. Okrem iného vie pomocou chute zistiť rôzne informácie o predmetoch (materiál atď) a osobách (čo niekto pil alebo jedol, pohlavie atď). Pokročilí maggovia sú schopní získať chute aj na istú vzdialenosť. Strata jazyku alebo chuťových pohárikov túto schopnosť anulujú. Silné chute môžu používateľa omráčiť a zároveň nefunguje na substancie, ktoré nemajú žiadnu chuť. Niektoré rasy majú prirodzene dobrý sluch - v ich prípade je schopnosť ešte mocnejšia.
23. Hmat. Schopnosť dovoľujúca získať nadľudský zmysel hmatu. Koža používateľa je zdokonalená, má silnú citlivosť a teda dokáže dotykom rozpoznať konkrétne osoby, predmety, substancie, miesta, zisťovať ich vlastnosti, podstatu a stav, zachytávať drobné vibrácie pri pevných materiáloch, tekutinách a plynoch, a objaviť mikroskopické nedokonalosti na zdanlivo rovných alebo čistých povrchoch. Používateľ môže prehnane reagovať na normálne jemné vplyvy, ako vánok, lezúci hmyz na koži a hmat je možné preťažiť napríklad pri ponorení do horúcej, studenej vody a podobne. Spálená koža, najmä na rukách, túto schopnosť anuluje. Niektoré rasy majú prirodzene dobrý hmat - v ich prípade je schopnosť ešte mocnejšia.
24. Rovnováha. Schopnosť dovoľujúca získať nadľudský zmysel rovnováhy. Vnútorné ucho používateľa je zdokonalené a teda aj polohovanie jeho tela a končatín dosahuje perfektný rovnovážny stav za akýchkoľvek okolností. Je takmer nemožné ho zhodiť na zem a dostať do nerovnováhy (z tej sa dostane v priebehu mihov). Môže balansovať na predmete hocijakého tvaru, nech je nestabilný (na guli), úzky (na lane) alebo malý (na špičke predmetu, balans na jednom prste). Za týchto okolností sa vie aj bez problémov hýbať - skákať, bežať, prípadne bojovať. Schopnosť poskytuje imunitu na nevoľnosť, závrat a dezorientáciu spôsobenú pobytom hore nohami, bezváhovým stavom a explóziami. Na riadne využívanie rovnováhy je však potrebná dokonalá fyzická kondícia. Niektoré rasy majú prirodzene dobrú rovnováhu - v ich prípade je schopnosť ešte mocnejšia.
25. Teplota. Schopnosť dovoľujúca získať nadľudský spôsob vnímania teploty. Nejde o odolnosť - teplota, vysoká či nízka, na používateľa fyzicky vplýva stále rovnako (extrémnu teplotu teda neprežije). Mení sa len vnímanie, čo znamená že je možné vydržať (ignorovať) silné teploty, ktoré normálne spôsobujú nepohodlie, bolesť a zranenia. Opačným spôsobom sa dá vnímanie teploty posilniť a teda získať citlivosť aj na najmenšie výkyvy teploty (napr. vo vzduchu). Po ukončení schopnosti sa vnímanie vráti do pôvodného stavu, čo znamená že sa okamžite dostaví aj bolesť z prípadných zranení. Keďže vrodený cit na vysoké a nízke teploty je prirodzenou ochranou organizmov, používateľ sa bez tohto citu môže vážne zraniť. Niektoré rasy majú prirodzene citlivejšie vnímanie teploty  - v ich prípade je schopnosť ešte mocnejšia.
26. Bolesť. Schopnosť dovoľujúca získať nadľudský spôsob vnímania bolesti. Nejde o odolnosť - faktory, ktoré bolesť spôsobujú na používateľa fyzicky vplývajú stále rovnako. Mení sa len vnímanie, čo znamená že je možné vydržať (ignorovať) silné bolesti, ktoré by normálne spôsobili mentálne i fyzické ochromenie a bezvedomie. To dovoľuje napríklad pokračovať v boji (aj v prípade bodnutia, seknutia a iných vážnych zranení) a pohybe, zachovať si čistú a pokojnú myseľ a ignorovať mučenie. Opačným spôsobom sa dá vnímanie bolesti posilniť a teda získať citlivosť aj na drobnú bolesť. Po ukončení schopnosti sa vnímanie vráti do pôvodného stavu, čo znamená že sa skutočná bolesť okamžite navráti vo svojom plnom rozsahu. Podobne ako pri vnímaní teploty, cítenie bolesti je prirodzená ochrana tela - ak ju používateľ necíti nemusí vedieť že ho niečo vážne zraňuje, že niečo spôsobuje obrovskú bolesť (a je teda nebezpečné). Niektoré rasy majú prirodzene citlivejšie vnímanie bolesti  - v ich prípade je schopnosť ešte mocnejšia.
27. Vnímanie času. Schopnosť dovoľujúca získať nadľudský spôsob vnímania času. V jej rámci sú zdokonalené všetky zmysly používateľa tak, že na nich beh času vplýva pomalšie alebo rýchlejšie. Pri rýchlom vplyve, čas sa akoby okolo používateľa spomalí a teda sa spomalí aj pohyb hmoty (vrátane vlastného tela). Pri pomalom vplyve, čas sa akoby zrýchli. Praktický výsledok tejto schopnosti je stav podobný veľkému nahromadeniu adrenalínu pri nečakaných a nebezpečných situáciách, ktorým oplýva každá rasa. Používateľ získa lepšie reakcie a reflexy, dokáže vidieť predmety hýbajúce sa príliš rýchlo na zachytenie bežným zrakom, reagovať a vyhýbať sa nebezpečenstvu (napr. početné útoky zbraňou alebo letiaci šíp). Extrémne rýchlym predmetom sa viacmenej nedá vyhnúť, najmä ak na to sám používateľ nie je dosť obratný. Maggovia väčšinou dokázali ''spomalené'' vnímanie času udržať len krátko.
28. Hlad. Schopnosť dovoľujúca získať nadľudský spôsob vnímania hladu. Pre používateľa odstráni pocit hladu (aj bolesť z neho), chuť do jedla a nutkanie jesť. Na opačnú stranu ho môže posilniť (zbytočná aplikácia, keďže Prví schopnosť ešte nevedeli preniesť na ostatných). Neodstraňuje potrebu jedla - nedostatok energie, živín a únava sú stále problémom, no teoreticky sa dá bez jedenia vydržať aj celé týždne a pritom si zachovať jasné zmysly a rozum.
29. Uzdravovanie. Schopnosť navrátiť telo živej bytosti do pôvodného, zdravého či nezmeneného stavu (obnova prirodzenej enovej stopy). To zahŕňa neutralizáciu (prípadne odstránenie) jedov, nečistôt a nežiaducich látok, jednoduchých fyzických chorôb a ochorení (nie duševných) a dočasných mentálnych stavov (závrat, nevoľnosť, omráčenie, otrasenie, bezvedomie, bolesti svalov, brucha, hlavy, končatín a iných orgánov, bolesti zo zranení, oslepenie zraku, ohlušenie sluchu, hypnóza, spánok). Uzdravovanie môže byť bolestivé. Nemožno ním liečiť fyzické zranenia. Používateľ môže uzdravovať ostatných aj seba (ak je toho schopný). Pradóri dokázali uzdravovať len pomocou dotyku, ktorý musel trvať dlho (hodiny, ba aj dni podľa vážnosti stavu) a vyžadoval množstvo energie. Ak maggo poznal skutočnú podstatu problému (napr. ochorenia) uzdravovanie bolo výrazne jednoduchšie, no stále nesmierne komplexné.
30. Liečenie. Schopnosť hojiť tkanivá živých bytostí do pôvodného, zdravého či nezmeneného stavu; inak zvaná aj ''telopletectvo.'' Počas generácie Prvých bolo telopletectvo na primitívnej úrovni a dovoľovalo len regeneráciu ktorej je telo schopné aj samo, len urýchleným spôsobom. To zahŕňa liečenie malých zranení (porezania, škrabnutia, modriny, ľahké popáleniny), obnovu striedmej straty krvi a uzatváranie otvorených zranení (bez možnosti maggyjskej liečby). Väčšina vážnych poranení bola napokon smrteľná; liečenie nedokázalo obnoviť ani trvalé poškodenie buniek (napr. pri jazvách). Hojenie je zvyčajne bolestivé. Touto schopnosťou nemožno liečiť duševné poruchy, telové choroby a ochorenia a dočasné mentálne stavy; len ich škodlivé následky na fyzické telo. Používateľ môže hojiť ostatných aj seba (ak je toho schopný). Pradóri dokázali liečiť len pomocou dotyku, ktorý musel trvať dlho (hodiny, ba aj dni podľa vážnosti stavu) a vyžadoval množstvo energie. Ťažké zranenia stále vyžadovali operáciu a pomoc rôznych lekárskych nástrojov, liečivých bylín a iných substancií. Ak maggo poznal skutočnú podstatu problému hojenie bolo výrazne jednoduchšie - v tomto prípade biológiu tela. Pradór jednej rasy mal zvyčajne problém hojiť zranenia člena inej rasy.
31. Obnova. Schopnosť urýchliť prirodzenú obnovu životnej energie živej bytosti prostredníctvom dotyku. Pri odpočinku a spánku je obnova ešte rýchlejšia, no postačuje aj jednoduché sedenie. Vhodná pri vyčerpaní a únave, napríklad po používaní množstva maggyjských schopností, po veľkej fyzickej námahe (vydýchanie, nabranie sily), pri zotavovaní tela po ťažkej chorobe, zraneniach a pri regeneračných telových funkciách (hojenie poranení a svalov, rast vlasov, nechtov). Používateľ môže obnovovať ostatných aj seba.
32. Zapálenie. Schopnosť spôsobiť zápal v tkanive živej bytosti prostredníctvom dotyku. Zápal je normálna odpoveď tela (obranná reakcia) na akékoľvek poškodenie (poranenie) ktorú narúša rovnováhu tela. Používateľ je však schopný vyvolať zápal kdekoľvek v tele obeti; vzhľadom na jeho vážnosť je možné osobu, zviera alebo rastlinu zriedkavo aj usmrtiť. Zápal sa prejavuje začervenaním (na povrchu orgánu, napr. na koži), opuchom, oteplením, bolesťou a znížením funkcie. Viacmenej funguje len na dočasné odstavenie osoby, keďže väčšina zápalov časom zmizne sama alebo sa dajú ľahko liečiť. Používateľ môže teoreticky spôsobiť zápal aj sám sebe.
Dopln. 1.: Vieru v Prastarých po veľmi dlho udržiavali obyvatelia kontinentov Hlbokého Juhu (hasuni, nagorani, cerosovia, vlkolaci a wenrisovia).
Dopln. 2.: Ľudia uctievajúci kulty predkov verili, že duch zomrelého predka môže vstúpiť do tela magga. Maggovia sa do Clony vydávali za týmto účelom - našli ducha a nechali sa ním ''ovládnuť.'' Predok potom mohol prostredníctvom živého tela v tranze prehovoriť, ba aj po nejaký čas prebývať vo svete živých. To všetko je samozrejme nemožné.
Dopln. 3.: Univerzálnosť maggyje historicky zaručovala čiastočnú rovnosť pohlaví. Medzi generáciami bola preto diskriminácia pomerne vzácna. To sa netýkalo bežných ľudí.
Dopln. 4.: Ak jednotlivci z lietavých rás (aviánci, haliani, rolani, niekedy valeáni) nejako stratili krídla alebo ich nemali (napr. z dôvodu chybnej genetiky či choroby), život pre nich sa stal jedným obrovským nešťastím. Okrem pobytu ''hore'' stratili aj prístup k rituálom, ktoré sa diali na oblohe a na iných neprístupných miestach. Nemohli byť súčasťou skupiny - to ich zlomilo a často prihnalo k samovražde.
Dopln. 5.: Plávanie v tafrových hlbostudniach v rámci niektorých rituálov maggov skutočne energicky posilňovalo.
Dopln. 6.: Maggyjské schopnosti behom histórie narástli natoľko, že na vstup do tranzu maggovia neskôr nepotrebovali psychoaktívne látky, stačila im len sila vôle. Isen a Eras mohli do tranzu vojsť kedykoľvek a byť v ňom neobmedzene. Ostatné draky zvládali dlhodobé tranzy. Na základe clonopasívneho tranzu fungovali aj maggyjské väzenia, ktoré slúžili najmä pre nepohodlné draky.
Dopln. 7.: Jeden mih je jedna sekunda, jedna chvíľa je jedna minúta a jedna túra je jedna míľa.
Dopln. 8.: Žiadny Prvý, Druhý, Tretí a ani drak nikdy neovládal všetky maggyjské schopnosti. K takému úspechu sa priblížil len Isen. Schopnosti boli zväčša mocné, no veľmi vyčerpávajúce, vyžadovali extrémne dlhý a intenzívny tréning maggyje, fyzičky a psychiky.
Dopln. 9.: Návody na komunikáciu zo zvieratami a rastlinami prišli až s objavom písma. Existovali v podobe listín, kníh a neskôr sa maggyjovia tieto ''jazyky'' učili aj na špecializovaných maggyjských univerzitách.
Dopln. 10.: Konštrukčná maggyja prišla až s ďalšími generáciami. Manipuláciu elementov zvládli už Druhí, vytváranie elementov vynašli až draky.
Dopln. 11.: Pri zvieracej imitácii je s dostatkom výdrže a energie možné imitovať čokoľvek, teda aj krídla a plutvy. To však vyžaduje mohutné dávky eny a prakticky sa jedná o konštrukčnú maggyju.
Dopln. 12.: V prípade liečenia boli niektorí maggovia schopní ''vypnúť'' bolesť a zároveň sa sami ošetriť.
Dopln. 13.: S vývojom medicíny a biológie sa vyvíjali aj schopnosti liečenia a uzdravovania. Vyučení doktori poznali zloženie tela, jeho vnútornú podobu a funkcie, skutočnú podstatu chorôb a ochorení - pri maggyjskom liečení teda vedeli čo robia a o to ich schopnosť hojenia bola efektívnejšia.

28 000 PD
Počas celého šeroveku, prastaroveku a dávnoveku sa v rámci každej rasy objavovalo viacero mutácií. Táto pokračujúca evolúcia pramenila z odlišných životných podmienok (hlavne podnebia) v ktorých ľudia žili a aj preto sa týkali hlavne celosvetových rás. Týmto sa vytvárali rôzne ''rasové vetvy.'' Ide o nasledovné zmeny.
A) Strava a trávenie. Ľudia a ani neskorší farmári (od 5 000 PD) po dlhý čas nedokázali stráviť mlieko. To sa zmenilo až niekedy v dávnoveku - tolerancia laktózy po prvý krát prišla po roku 2 000 DD, a aj to len na istých miestach. Rasy, ktorých strava v šeroveku zahŕňala veľké množstvo mäsa sa príchodom agrikultúry prispôsobili na stravu zloženú takmer výnimočne len z rastlinstva (zeleniny).
B) Výška a mohutnosť. Ľudia žijúci v istých, často chladnejších oblastiach (severná Isenia, Erasia, Katayama, Toriany, Pheorith, Tarasallia, severný Falëdros, Dathe, južný Tyarnulis, severný Zho, Astylora, Dracaria) nabrali na výške a mohutnosti (asi od 1 000 PD do 2 000 DD), zatiaľ čo v ostatných, často teplejších oblastiach (južná Isenia, Nuadh, Aguel, Xaban, Hjaona, južný Zho, južný Falëdros, Falteany, severný Tyarnulis) prevládali ľudia nižšieho vzrastu (asi od 1 000 PD do 1 000 DD). Fyzické zmeny na základe podnebia nie sú pevným pravidlom - viacero rás (vrátane mnohých noryáncov) sa v niektorých studených oblastiach ''zmenšilo,'' no to mohlo byť aj z dôvodu adaptácie na slabú a nedostatočnú stravu.
C) Farba vlasov, ochlpenia, srsti a peria. Mnohí ľudia žijúci na extrémnom severe a juhu (kde prevládala nízka hladina svetla) získali svetlé varianty vlasov, ochlpenia, srsti a peria. Dobrým príkladom sú plavé vlasy noryáncov a garkáncov a často svetlá až úplne biela srsť dravyáncov. Vo väčšine sveta pozostalo pôvodné sfarbenie, hlavne tmavého, až čierneho charakteru.
D) Farba očí. Rovnakým spôsobom ako v bode C) vznikali nové sfarbenia očí, hlavne modré.
E) Farba pokožky a šupín. Tu je vhodné sa riadiť obecným pravidlom - čím ďalej od rovníka (od Jadra Sveta), tým svetlejšia pokožka. Pre vlastníkov šupín (krokyánci, viacerí myradánci) platí - čím ďalej od rovníka, tým nižšia pestrosť a farebnosť. Tieto ''pravidlá'' sa týkajú všetkých rás, no keďže majú toľko výnimiek, je nevhodné ich považovať za skutočné pravidlá. Na to je genetika príliš komplexná. Je ale pravdou, že v chladnom podnebí s nízkou hladinou svetla sa takmer vždy vyvinula svetlá pokožka. Pôvodná tmavá pokožka týchto ''severanov'' začala blednúť asi okolo 1 000 PD.
F) Iné fyzické vlastnosti. Vzhľadom na početnosť rás sa drobných fyzických zmien vyskytlo množstvo. Sú nimi napríklad vznik očného záhybu (hlavne noryánci a garkánci), zmena, prípadne zmiznutie vzorov na srsti (dravyánci), vznik hustejšej alebo redšej srsti (dravyánci), zmenšenie hrivy a goliera (levan, motoro, zupar, gedián), zmenšenie pazúrov, tesákov, zobákov a podobne (dravyánci, aviánci, myradánci), oslabenie krídel (aviánci, rolani, haliani, valeáni), oslabenie alebo úplne zmiznutie špeciálnych schopností ako produkcia jedu, telové brnenie, splývanie s prostredím a od 5 000 PD napokon aj strata loveckej kondície (vzhľadom na usadený spôsob života).

25 000 PD
V období od 25 000 PD do 9 000 PD prebiehala postupná domestikácia vlka (psa) u noryáncov a garkáncov, no je možné že v skutočnosti začala už niekedy v 100 000 PD (krátko po Páde Dolnozemí). Prítomnosť psov a ich dokonalých zmyslov dovolili noryánskym a garkánskym ľuďom získať prednosti, ktoré iné rasy vlastnili prirodzene (a ktoré už dávno domestikovali niektoré zvieratá, vrátane vlkov). Psy boli užitočné na podporu pri love, pri stopovaní a v boji.
Ľudia vytvárali prvé lunárne kalendáre, čo znamená že poznali a vedeli dokumentovať mesačné fázy.
Prostredníctvom pestovania banánov a hľúz vzniklo primitívne záhradníctvo.
Niektoré oneskorené kmene prevzali technológiu luku a šípu, a zároveň sa objavil nový vynález - vrhač oštepov, vhodný hlavne na lov.

23 000 PD
Vývoj loveckej technológie sa nezastavil a od týchto rokov ľudia na lov používali prvé siete (na znehybnenie zveri) a boly (vrhacia zbraň, ktorá sa skladá z dvoch závaží spojených lanom). Boly slúžili najmä na chytanie veľkej a rýchlej zveri, keďže úspešný hod im zaviazal nohy. Okrem sietí sa z vlákien vyrábali aj tašky, košíky, detské nosiče a odevy.

21 000 PD
Vinič a iné popínavé rastliny sa prestali používať na viazanie - nahradilo ich točené lano.
Existovalo prvé keramické umenie, konkrétne sošky z pálenej hliny, prípadne iných materiálov. Hlina bola pálená v peciach čiastočne zahrabaných do zeme. Mohlo existovať prvé permanentné osídlenie, ktoré bolo skôr výnimkou.
Dopln.: Sošky a podobné výtvory sa dovtedy vyrábali z nepálenej hliny.

20 000 PD
Vzhľadom na prudký rozvoj maggyje a jej porozumenia valeánski maggovia objavili spôsob ako enou (energiou) napúšťať neživé predmety. Zatiaľ čo na bežné predmety toto ''napúšťanie'' nemalo žiadny praktický efekt, pri kameňoch valegitu väčšia koncentrácia energie zvýrazňovala ich prirodzenú vlastnosť vznášania (dovoľujúc im uniesť väčšiu váhu). Išlo teda o prvý proces artefaktácie v histórii. Valeáni a ich nasledovníci valegit aj naďalej uctievali ako predmety moci.
Vznikali veľké počty malieb zvierat tvorené z červeného a žltého okru.
Dopln.: V procese artefaktácie bolo neskôr možné využiť akýkoľvek neživý predmet, nielen valegit.

16 000 PD
V tomto období už ľudstvo a jeho mnohé rasy obývali takmer všetky oblasti sveta s výnimkou zamrznutých regiónov extrémneho severu a juhu. S ústupom ľadu sa globálna hladina oceánov neustále zvyšovala a kontinentálne priechody vedúce z Falëdrosu na kontinenty Hlbokého Západu boli zaplavené - ešte do poslednej chvíle cez ne prechádzali mnohé kmene. Hlboký Západ sa stal izolovaný od zbytku sveta a bol znova ''objavený'' až v drakoveku. Kontinenty Hlbokého Juhu boli izolované vždy a niektoré rasy sa tam dostali jedine prostredníctvom Dolnozemí počas Pádu, hlavne hasuni, nagorani, cerosovia, vlkolaci a wenrisovia. Dracariu, Astyloru a Pheorith objavili draky v drakoveku.
Stavali sa prvé permanentné príbytky, vo svojej podstate veľmi jednoduché, no išlo o zriedkavý jav.

12 000 PD
Po dlhé tisíce rokov valeáni a ich nasledovníci (zväčša noryánci a garkánci uctievajúci valeánskych pradórov) v mieri energizovali kamene valegit, no v tomto období zaujali nevítanú pozornosť. Pradóri niektorých kmeňov si tiež uvedomili maggyjský potenciál týchto kameňov a snažili sa ich od valeánov získať - keďže predmety svätého charakteru nie sú zvyčajne na predaj, často aj násilím. To prispelo ku rozšíreným konfliktom medzi Prvými. Kvôli riziku straty začali valeáni valegit rozbíjať a drobiť na menšie kusy. Stále však nedokázali regulovať vznášanie týchto kameňov (museli byť uviazané k zemi), a tak ich nosili zo sebou alebo ukrývali na bezpečných miestach.

9 000 PD
Pokročilé kmene vyrábali prvé keramické dlaždice, no stále išlo len o veľmi primitívnu formu keramiky.


Pokračujte na tento odkaz:
{PRASTAROVEK}



_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: 3. Chronológia svetovej histórie   

Návrat hore Goto down
 
3. Chronológia svetovej histórie
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Deritrea :: Hra :: Svet Deritrea [DATABÁZA] :: Veda histórie :: Chronologické dejiny-
Prejdi na: