DomovFAQHľadaťZoznam užívateľovUžívateľské skupinyRegistráciaPrihlásenie
Vítej, cizinče! Copak tě přivádí do těchto končin? Zabloudil jsi? Nebo se chceš stát součástí tohoto velkolepého dobrodružství? Třeba to není náhoda, že jsi se dostal právě na tohle místo. Co když to budeš právě ty, kdo změní chod dějin našeho světa? Je to jen na tobě!

Share | 
 

 2. Chronológia svetovej histórie

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
AutorSpráva
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1202
Vek : 24

OdoslaťPredmet: 2. Chronológia svetovej histórie   So 26 august 2017, 06:01


Upozornenie: V tejto téme automaticky hrá atmosférická hudba. Ak ju nechcete počúvať, stlačte CTRL+M.
The Elder Scrolls Online ~ Y'ffre in Every Leaf




„Príchod Prastarých je najväčším požehnaním tohto sveta... a jeho najväčším prekliatím."



Prvovek je druhým a v poradí druhým najdlhším historickým obdobím v dejinách Deritrei. Popisuje udalosť zvanú Pád Zoria, objavenie sa eny v Deritrei, prvotné vynálezy, dobu kameňa, zberu a lovu, vývoj dnešných inteligentných rás a ich rozvoj k inteligencii.
Začína sa Pádom Zoria okolo 2 300 000 PD. Končí Pádom Dolnozemí v období okolo 105 000 PD. Prvovek celkovo trvá asi 2 200 000 rokov.
V jeho rámci sa rozlišujú 4 jednotlivé éry - éry eny, ohňa, Clony a praľudí.

Poznatky o prvoveku boli získané, podobne ako je to u predveku, v 66. - 69. storočí, krátko pred začiatkom temnoveku. Z časti sa využila vergeológia (avšak geologické udalosti sú minimálne; časové obdobie prvoveku je príliš krátke na radikálne geologické zmeny) a verbiológia (vývoj organizmov je vo svojej poslednej fáze; nastupujú moderné a dnešné podoby). Najdôležitejšia je archeológia, ktorá skúma minulosť na základe nájdených reliktov, umeleckých prejavov, predmetov a podobne.
Archeológia sa natoľko nezakladá na maggyji. Vyžaduje odhodlanie, trpezlivosť a tvrdú prácu. Existujú však špeciálne artefakty. Tieto môžu pomôcť nájsť archeologicky relevantné predmety (napr. ukryté pod zemou, v jaskyniach), čo uľahčuje prácu archeológom samotným. Vyhodnotenie faktov je možné prostredníctvom vervedy, pričom je efektívnejšia ako pri skúmaní predveku. Je tak najmä pretože Deritrea sa v období prvoveku už plnila enou, a koncentrácia tejto energie pomáha jednoduchšie nahliadať do minulosti (pachy, zvuky, sny a podobne).


A tu započal prvý Pád...


Éra eny____________________________________________________________
2 300 000 PD
Zorie, nadsvetie, po celú históriu priamo ovplyvňovalo Deritreu. Slnko je pravdepodobne zodpovedné za vznik života, keďže prinášalo slnečnú energiu do oceánov a na povrch predvekej Deritrei. Mesiac ochraňoval svet pred menšími telesami prichádzajúcimi zo Zoria, neskôr živočíchom poskytoval zdroj nočného svetla. Pri odvrátení slnka môžeme vidieť milióny hviezd, milióny iných svetov, nedosiahnuteľných, avšak viditeľných, dávajúcich nádej, že tento svet a jeho ľudia nie sú osamote. A aj keď sa nad oblaky, cez hrubú atmosféru, nikto nikdy nedostal (ani len draky), Zorie prinieslo jednu z najdôležitejších a najväčších udalostí, ktorá svojimi výsledkami formovala moderný svet.
Zorie sa stalo predmetom tisícov rokov výskumu, filozofie, umenia a vytvorilo vlastnú disciplínu, zorológiu. Fakticky sa však Zorie nikdy nepodarilo vysvetliť, aspoň nie s veľkou istotou. Svet nad oblohou, nad oblakmi, snáď nad atmosférou, ani len génius drakov toto miesto nedokázal objasniť. A že sa o to mnohokrát pokúšali - však čo je pre draky viac lákavé a provokatívne, ako miesto, na ktoré sa nemôžu dostať? Miesto, ktoré nepodlieha ich moci? Dobyť sa ho im nepodarilo. Zorie si svoje tajomstvá ponechalo, aj keď sa draky odobrali na večný odpočinok. Je zrejmé, že tak zostane, až sa aj všetci obyvatelia Deritrei poberú za Clonu.
Zdá sa že v tom období mesiac konečne zlyhal vo svojej odvekej úlohe. A možno to bol zámer? Odobral sa od Deritrei tak ďaleko, že viac nezachytával telesá Zoria, a tie teraz mohli voľne dopadnúť do sveta. Pád Zoria bol pozoruhodný jav, no iróniou je, že vtedajšie primitívne rasy ho mohli len s úžasom sledovať. Táto doba bola ešte veľmi vzdialená od zápisov, malieb, dokonca i reči. A aj napriek tomu sa táto pamäť zachovala, akýmsi genetickým, možno maggyjským spôsobom, ba o nej vie aj dieťa narodené včera. Nejde o pamäť národa, skôr o pamäť sveta. A teraz k faktom.
Pád Zoria bola udalosť, keď zo Zoria v priebehu niekoľkých desiatok rokov na povrchovú Deritreu dopadali stovky, možno tisíce, telies - asteroidov. Názov ''Pád'' môže byť mätúci; nejde o prírodné zlyhanie ako pri Dolnozemiach alebo o tragický omyl na konci Drakoveku. Pádom sa tu skôr rozumie pád telies. Zorie sa po tejto udalosti nezrútilo, to rozhodne nie. Nie je zrejmé prečo tieto telesá dopadli do Deritrei, ani prečo v takom hromadnom počte; okolnosti Pádu Zoria sú z veľkej časti neobjasnené. Avšak poznáme jeho následky, a o tých môžeme s presvedčením hovoriť.
Je neznáme, či sa výzory dennej a nočnej oblohy Pádom zmenili, možné je, že spadli i z mesiaca, a nie z nejakých diaľav Zoria. Mesiac mohol byť do tejto doby nimi osídlený (snáď bol ako Deritrea, zelený a modrý, následne ho zasiahla nejaká kataklyzma - možno mohutný asteroid - a nadobudol dnešnú formu). Iné názory tvrdia, že nespadli z mesiaca, ale z inej planéty, ktorá sa nachádzala blízko Deritrei, a po Páde sa rozpadla. To by však Deritreu zasiahli aj jej úlomky, o čom neexistuje žiadny dôkaz.
Asteroidy dopadali na celý povrch. Prastarí a pravaleáni z týchto telies postupne osídlili väčšinu Deritrei. Prastarí začali svojou prítomnosťou výrazne ovplyvňovať prostredie okolo seba. Postupne sa do neho začlenili, stali sa jeho neoddeliteľnou súčasťou. Ich smrť (násilná) mohla neraz znamenať úplný kolaps živej či neživej sféry, na území, ku ktorému boli ''viazaní.'' Toto začleňovanie sa dialo v nasledujúcich státisícoch rokoch.
Prečo sa to dialo? Prastarí sú mimoriadne bytosti, ktorých telá prirodzene vyžarujú zvláštnu mystickú energiu, zvanú 'ena'. Ena bezprostredne po ich príchode vchádzala do okolia, do ovzdušia, premkla živé bytosti i neživé predmety, prenikla do Dolnozemí, a napokon zapĺňala celý svet, od jeho najhlbších častí až po Zorie, tak ako voda v oceáne je všadeprítomná, od jeho dna po jeho hladinu. Ene trvalo dlho kým obsiahla celú Deritreu, jej prítomnosť bola intenzívna až omnoho neskôr. Prastarí k životu nepotrebovali nič, a dokázali prežiť aj v najhorších podmienkach. Všetko čo potrebovali im dodávala ena - zdroj nasýtenia, ochranu pred živlami a podobne. Sú to bytosti, ktoré nemajú vlastnú vôľu, správanie, pudy zvierat či rastlín; postačovala im zdanlivo len existencia a chodenie po svete. Zdržiavali sa v istej oblasti, pravdepodobne kvôli ich napojeniu na prírodu. Prastarí sa dostali aj do Dolnozemí. Najpočetnejší boli v oceánoch.
Je celkom jasné, že Prastarých pokročilé rasy vtedajšieho sveta uznávali ako bohov, v ich prípade mohlo ísť o prvé náboženské myšlienky a formu uctievania. Táto viera bola takmer medzi rasami univerzálna a nezmenila sa až niekedy do obdobia okolo Pádu Dolnozemí.
Pád Zoria znamenal aj príchod celkom novej rasy - pravaleánov. Do Deritrei sa pravdepodobne dostali rovnakým spôsobom ako Prastarí, no mnohí si myslia, že sú len jedna z bežných rás, ktoré sa vo svete vyvíjali od jeho počiatku. Ich počiatočný výzor bol odlišný od toho dnešného. Noryánske znaky a stavbu tela nadobudli až neskôr. Jeden z pôvodných znakov sa však nikdy nezmenil; je ním jeden pár mohutných krídel. Nikto presne nepozná ich pôvodný vzhľad, a zároveň nikto nevie prečo sa postupne výzorovo transformovali, a prečo vôbec takúto schopnosť mali. Pôvodne obývali vysoko položené oblasti sveta, ako pohoria a náhorné plošiny; nevie sa ako tam prežili.
Zvláštne telesá, asteroidy (po dopade meteory), v ktorých Prastarí (a pravaleáni) dopadli do Deritrei (čím vytvorili množstvo kráterov), boli tvorené horninou predtým prirodzene neexistujúcou v Deritrei - valegit. Spočiatku nebol valegit ničím zvláštny, no ako sa začalo prostredie a príroda napĺňať energiou Prastarých, postupne sa dvíhal od zeme a získal vlastnosť vznášania.
Je dôležité spomenúť fakt, že postupným rozširovaním eny vznikla Clona, ''svet v úzadí.'' Ide o alternatívnu realitu, svet akoby existujúci v oceáne eny, ktorý ale nemožno pozorovať voľným pohľadom. Je zväčša paralelný so svetom skutočným, no predstavuje skôr pokrútenú verziu reality. Vzťah týchto dvoch realít je veľmi blízky, aj napriek tomu že sú priamo pre seba neviditeľné. Obyvatelia skutočnej Deritrei môžu do clony vidieť len zriedkavo a rovnako aj naopak - bytosti zvané duchovia majú len obmedzený výhľad do pôvodnej reality. Koncept duchov, duší zomrelých, je priamo spätý s existenciou Clony. Nie je zrejmé kam sa poberala životná (duševná) energia pred vznikom Clony (pred enou), no pri existencii Clony sa táto energia po zahynutí poberala priamo tam. Duch vzniká z každej zomrelej živej bytosti bez rozdielu. Duchovia sú pozostatky pôvodných životov bytostí. Zväčša nemajú vlastnú vôľu (existujú výnimky), ide skôr o odraz predošlého života - najmä spomienky a pamäť. Práve preto je Clona pokrútená verzia reality, je tvorená pamäťou, spomienkami a obrazmi z mysle duchov, hlavne ak sa viaceré prelínajú. Keďže duchovia sú pripútaní k miestam, ktoré poznajú (domov) alebo v ktorých sa za života nachádzali, na jednom mieste môžu existovať tisícky duchov a teda tisícky verzií jedného miesta, za celú históriu. Z tohto dôvodu je Clona pre živé bytosti veľmi chaotická a prakticky nedáva zmysel.
Dopln. 1.: Prečo sa Pád udial? Jedna z veľkých nezodpovedaných otázok. Existujú k nej stovky teórií. Niektorí si mysleli, že Pádom sa do sveta dostali draky; táto myšlienka ale bola vyvrátená. Niektorí mali dojem, že Prastarí, príchodzí Pádu, boli nútení uniknúť zo svojho sveta. Možno mu hrozilo zničenie, možno ich prenasledovali. Avšak u Prastarých nikdy nebola dokázaná konvenčná inteligencia, a vie sa, že Prastarí nepoznajú sebaobranu. Pri pravaleánoch je to ale zmysluplné. Problém je, že valeáni si zo svojej vzdialenej minulosti nepamätajú nič. Niektorí to dali na zodpovednosť skutočného Pádu Zoria, ktoré sa udialo pred touto udalosťou. Z nočnej oblohy sa stratili tisíce hviezd, planét; mohli zaniknúť a Prastarí vrátane pravaleánov unikli svojmu osudu. Niektorí majú pocit, že Prastarí sem boli vyslaní, aby Deritrei pomohli. Je pravdou, že priniesli enu, ale spojitosť je v tomto prípade veľmi úzka. Názory, že Prastarí pochádzajú z iného sveta či svetov, podporuje ich mimosvetský vzhľad. Niektorím sa nepodobá žiadne zviera historicky existujúce v Deritrei, niektorí pripomínajú alternatívne verzie reálnej zveri.
Dopln. 2.: Pri zmene pravaleánov možno išlo o prispôsobenie sa do nového sveta, alebo skôr ''zapadnutie'' medzi ostatné vyššie rasy.
Dopln. 3.: Nevie sa či najprv vznikla Clona, a potom duchovia, alebo či vznik duchov vytvoril Clonu; pravdivé môžu byť obe teórie. O duchoch a Clone by sa dali popísať celé slohy, tu v texte sa nachádza len veľmi stručný opis.

2 100 000 PD
Praľudia boli v tejto dobe už pokročilými používateľmi technológie kamenných nástrojov; tie boli čoraz komplexnejšie a dokonalejšie. Rasy, ktoré pôvodne kamenné nástroje nepoužívali (a preferovali vlastné ruky), po nich konečne siahli.
Nasledujúce informácie platia pre dlhé obdobie (2 milióny rokov) od asi 2 300 000 PD do 300 000 PD.
V záležitosti od rasy, praľudia začali niekedy v tomto období loviť zver. Dalo by sa povedať, že dravyánci vznikli zo zvierat lovcov, takže lov im bol dobre známy a nikdy s ním neprestali. U nich bol vývoj opačný - zatiaľ čo sa noryánci, garkánci, aviánci podobne stravovali najmä plodinami a prechádzali k čiastočne mäsitej strave, dravyánci opúšťali mäso čoraz viac a prikláňali sa k rastlinnej strave. Krokyánci, aviánci a nuránci tradične obľubovali hmyz s doplnkom rastlín, pričom postupne prechádzali na malú zver, neskôr aj lov veľkej zveri. Noryánci a garkánci dlho preferovali plodiny a rovnako ako krokyánci a podobne začali lovom malej zvere, časom si dovolili aj na veľkú zver. Dravyánci lovili väčšiu zver odjakživa, a tak si zvykali na zber plodín a bylinožravstvo. Myradánci bývali vždy vo svojej strave špecifický; záležiac od druhu sa stravovali rastlinami (riasy na dne mora) či mäsom (ryby, kôrovce, mäkkýše). Jediným spoločným znakom všetkých praľudí bola skutočnosť, že sú všežravce.
Celková populácia praľudí bola v tejto dobe ešte veľmi malá a zriedkavá. Hromadné a globálne rozšírenie malo prísť omnoho neskôr. Dôvodov je viacero - nomádsky spôsob života, nízky telový tuk, ženy boli výrazne aktívnejšie (nemali mnoho detí) a v niektorých prípadoch dokonca aj zabíjanie novorodencov.
Sociálny život, rovnako ako spôsob stravovania, bol od rasy k rase veľmi odlišný. Niektorí preferovali hierarchické spoločenstvá (najmä dravyánci), niektorí celkom ''rovnoprávne'' (hlavne aviánci), ostatní rôzne kombinácie v záležitosti od stupňa sociálneho rozvoja. Ak žili v skupinách, boli len veľmi malé, o veľkosti svorky. Išlo skôr o jednotlivé rodiny, alebo o menšie rody, kde žili aj ostatní rodinní príslušníci. V partnerstve preferovali jednak monogamiu (dravyánci, garkánci, krokyánci), polygýniu (noryánci, aviánci) alebo polyandriu (myradánci, nuránci), no samozrejme existovali aj výnimky. Praľudia praktikovali spôsoby, ktoré boli najviac výhodné pre zachovanie rodu.
Otázka jazyku (organizovanej komunikácie) mala byť ešte dlho nezodpovedaná. Reč bola od 1 800 000 PD do 700 000 PD pravdepodobne len súbor primitívnych zvukov, ktoré mali rôzne významy a ktorým rozumeli jednotlivé ''kmene.''
Ku koncu tohto obdobia praľudia vykazovali prvotné umelecké prejavy, a to vo veľmi jednoduchej podobe (rovné čiary vyryté na kameni a podobne).
V remeselníctve prevažovali nástroje z kameňov, dreva a kostí s doplnením kože či rôznych vlákien. Praľudia sa postupne učili vyberať čoraz kvalitnejšie a lepšie materiály na stavbu svojich nástrojov. V záležitosti od vývojového stupňa vyrábali ručné sekery, kopije či ''rezače'' (využívané na rezanie, sekanie, krájanie, sťahovanie z kože, vykopávanie koreňov, omnoho neskôr možno aj pri rituáloch).
Dopln.: Praľudia je všeobecný názov pre všetky rozumovo pokročilé rasy.

2 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prvé ľadovlky.

1 800 000 PD
V nadzemných rasách (noryánci a garkánci) sa po celkovej strate ochlpenia vyvíja tmavá farba kože.
Malé skupiny noryáncov a garkáncov opúšťajú tropické oblasti Nuadhu a osídľujú juh Isenie, Aguel, Falteany a možno aj Erasiu (až do 800 000 PD). Veľké migrácie sa nediali ešte po dlhé obdobie, kolonizácia sveta prebiehala len v minimálnych počtoch. Rozloženie populácie bolo v Dolnozemiach viac rovnomerné a menšie migrácie prebiehali neustále.

1 700 000 PD
V rozpätí od 1 700 000 PD do 500 000 PD, praľudia začali vytvárať základne a kempy, ktoré slúžili ako ''domovské miesto.'' Neznamenalo to usadený spôsob života. Zrejme ich využívali ako dočasné usadlosti, v ktorých okolí vyzbierali plody a lovili zver, a po vyčerpaní územia sa znova presunuli.
Niektorí schopnejší ''remeselníci'' dokázali zostaviť prvé primitívne sekery.

Éra ohňa___________________________________________________________
1 600 000 PD
V rozpätí od 1 600 000 PD do 800 000 PD praľudia získavajú znalosť, ktorou je používanie ohňa. Trvalo veľmi dlho kým ho dokázali schopne ovládať a využívať. Tento objav sa pravdepodobne stal náhodou. Pôvodne im oheň slúžil na teplo a ako zdroj svetla v noci.

1 500 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví lovci, mikory a chvostíky.

1 200 000 PD
Nastáva prvé vymieranie Prastarých. Nikto nepozná presný dôvod tejto udalosti, no zrejme to bol následok čoraz väčšej intenzity eny. Na miestach, kde už Prastarí neboli potrební (maximálny obsah eny) a prekážali iným v ''ich'' prostredí, umierali prirodzenou smrťou. Takáto smrť nepriniesla pre prostredie kataklizmatické dôsledky. Zrejme ich v priebehu niekoľkých rokov vymreli desiatky, ba aj stovky.
Prastarí raz za čas zvykli umierať až do dávnoveku, nemuselo sa to týkať veľkého vymierania.
Dopln.: Jedného v dávnoveku našiel aj Drarghan, čím sa započala najznámejšia sága tohto sveta.

1 000 000 PD
V rozpätí od 1 000 000 PD do 750 000 PD praľudia začínajú variť a piecť. Varenie mohlo byť vynájdené spolu s ohňom. Ak niekto videl, že plamene upečú mäso, mohli si dať dve a dve dokopy. Skrotiť oheň už potom nemusel byť problém.
V Dolnozemiach sa objavujú prvé hnusy a nekrozity.

900 000 PD
Na púštiach Nuadhu sa objavujú prvé pieskohlty.

Éra Clony___________________________________________________________
850 000 PD
Praľudia po prvýkrát vykazujú symbolické správanie, predznamenie abstraktného myslenia, s ktorým prišlo umenie a rozvoj civilizácie. Zbierali exotické a farebné kamene nie pre ich praktické využitie, ale naopak estetické. Svoje telá začali ozdobovať korálkami či perlami.

800 000 PD
Najneskorší čas, do ktorého praľudia vedeli ako používať a kontrolovať oheň. V tejto dobe už isto všetci poznali jeho tajomstvá. Možno existovali aj akési prvotné kozuby (uzatvorené ohniská).
Vyrábali aj prvé primitívne plťky, na presun cez veľké vodné plochy.

750 000 PD
Najneskorší čas, do ktorého praľudia poznali varenie a pečenie.

600 000 PD
V Dolnozemiach a oceánoch Deritrei sa objavujú prvé maggyry, hlbokomorské hady nabité enou. Možno ide aj o prvý prejav cieleného využitia maggyje, keď maggyry využívajú elektrické výboje na útok voči koristi alebo ako ochranu pred predátormi.

550 000 PD
Približne v tomto čase už bol celý priestor Deritrei ''naplnený'' enou vyžarujúcou z Prastarých, a tak sa svet ocitol v úzkom prepojení s týmito tvormi. Ich (násilná) smrť by mohla znamenať zrútenie svetových ekosystémov, čo sa aj na konci drakoveku stalo. V spojitosti s udalosťou nastáva druhé vymieranie Prastarých, pravdepodobne z podobných dôvodov ako to prvé. Pre prírodu nemalo vážne následky, zomrieť mohlo niekoľko desiatok Prastarých.
Hornina valegit (meteory od Pádu Zoria) v súvislosti so saturáciou eny dosiahla svoj plný potenciál. Jej vlastnosť vznášania však bola obmedzená nánosmi zeme, ktoré sa za státisíce rokov na meteoroch nakopili.
Dopln.: Nánosy boli užitočné. Ak by sa valegit odpútal od zeme, praľudia by k nemu nemali prístup po dlhé tisíce rokov. Teoreticky by nevyletel naspäť do Zoria, no bez problémov by sa vznášal blízko pri oblakoch, alebo nad nimi.

500 000 PD
V tejto dobe nadobudli pravaleáni podobu vtedajších noryáncov, pričom na seba pobrali znaky viacerých rás (a stali sa valeánmi). Zostal im tradičný pár krídel. Nasledovne sa vyvíjali zarovno s ostatnými, až do ich dnešného vzhľadu. Pravaleáni túto transformáciu nekonali z vlastnej vôle, predpokladá sa, že sa tak dialo vplyvom eny. Dôvod tejto dlhodobej premeny a ''imitácie'' zostáva záhadou, no môže ísť o prirodzenú evolúciu, ktorá sa týkala všetkých praľudí.
Rasy, ktoré z veľkej časti stratili telové ochlpenie, začali používať oblečenie (hlavne kožušiny). Bolo tak najmä z praktických dôvodov - ochrana pred chladom či zranením.
Spoločne s oblečením sa objavili aj prvé kopije (drevené s kamennou hlavňou); boli využívané hlavne na lov, na boj len veľmi zriedkavo a situačne.
Praľudia vytvárali aj prvé primitívne skulptúry (sošky) kedykoľvek v rozmedzí od 500 000 PD do 300 000 PD.

Éra praľudí_________________________________________________________
400 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví korytini, belisovia, selachani a belachani, prvé moderné rasy (pochádzajúce z praľudí). Zároveň išlo o prvé rasy z krokyánskych a myradánskych praľudí.
Ako dôsledok všadeprítomnej eny sa v prírode vyvíjali tvory, ktoré ju priamo alebo nepriamo využívali (na lov). Okrem prvotných maggyr vznikali napríklad bleskohlavy (schopnosť vytvoriť elektrický prúd na svojej hlave), ohnivé salamandry (schopnosť chrliť oheň) a mnohé iné.
Niekedy v tomto období praľudia prvý krát používali farbivá - pigmenty. Slúžili im na ozdobovanie a zafarbovanie tela rôznymi farbami. Mohli byť používané na osobné okrášľovanie, náboženské účely alebo zvýraznenie činností a úloh v rámci skupiny. Je možné, že tento ''objav'' dovolil postupnému vzniku sociálnych úloh (maggo, lovec, vodca a podobne). Avšak hierarchická stavba spoločenstva bola ešte po dlhú dobu pomerne výnimočný zjav.
Dopln. 1.: Pojem moderná rasa znamená že jej jedinci sú ''dnešného'' typu; ide o posledný veľký evolučný stupeň v rozvoji konkrétnej rasy. Samozrejme, v priebehu státisícov rokov sa ich podoba menila, no tieto zmeny neboli mohutné. Najväčší rast nasledoval v rozumovej schopnosti a motorickej zručnosti.
Dopln. 2.: Pri moderných rasách používam ich biologické názvy, nie kultúrne. Výnimkou sú valeáni, ktorých biologický a kultúrny názov je rovnaký.
Dopln. 3.: Nie je celkom jasné ktorá zo štyroch rás - korytin, selachan, belachan a belis - sa objavila skutočne prvá a táto téma dlho zostávala odborníkmi diskutovaná. Väčšina z nich sa prikláňala ku korytinom, no nemuselo ísť o čisto vedecké dôvody; selachani čelili mnohým predsudkom a všeobecne nedobrej povesti, belachani a belisovia boli pomerne neznámi, a zároveň ide o myradáncov, ktorých je z očividných dôvodov veľmi obtiažne skúmať.

390 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví hrosauri, aganochovia (obe moderné rasy z krokyáncov) a pieribovia (moderná rasa z myradáncov).

370 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví sloniaci (prvá moderná rasa z dravyáncov), pelachani a velachani (obe moderné rasy z myradáncov).

360 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví tazini, narani (obe prvé moderné rasy z aviáncov) a žabani (prvá moderná rasa z nuráncov).

350 000 PD
Objavujú sa prví panekovia (prvá moderná a prvá nadzemská rasa z noryáncov) a v Dolnozemiach wanpavovia (moderná rasa z dravyáncov), haliani (prvá moderná rasa z garkáncov a aviáncov) a morani (moderná rasa z myradáncov).
Dopln.: Haliani sú v rámci vývoja rás špecifickým prípadom. Členovia tejto rasy sú kríženci medzi aviáncami a garkáncami, a v súvislosti s tým oplývajú telovými znakmi oboch týchto evolučných prúdov (aviánske krídla a dolné končatiny; garkánske telo, horné končatiny a hlava). Toto zvláštne spojenie vzniklo na pomedzí dvoch svetov; na miestach, kde garkánci žili pri východoch z Dolnozemí, a aviánci vylietali nahor, do Hornozemí.

340 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví oviáni, rolekovia, kolostrynovia (všetko moderné rasy z aviáncov), arqoni a merybovia (obe moderné rasy z myradáncov).

330 000 PD
Objavujú sa prví obryáni (moderná rasa z noryáncov) a v Dolnozemiach rohohlavovia a vlkolaci (obe moderné rasy z dravyáncov).
Okolo tohto času už väčšina hominských rodov vymrela; prežilo ich len niekoľko, najmä vetva noryáncov.
Dopln.: Pri vlkolakoch ide o biologickú rasu, nie o maggyjskú premenu, ktorá je na nich založená.

320 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví gájani (moderná rasa z aviáncov) a mavibeni (moderná rasa z krokyáncov).

310 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví nagorani, turasauri (obe moderné rasy z krokyáncov) a herybovia (moderná rasa z myradáncov).

300 000 PD
Moderné rasy. Objavujú sa prví pranoryáni (moderná rasa z noryáncov) a v Dolnozemiach wangori (moderná rasa z dravyáncov), vodani (moderná rasa z myradáncov), keravovia (moderná rasa z aviáncov) a zlogrini, druh maggyjského pôvodu so schopnosťou kamufláže.
Vývoj rás. Nasledujúce informácie platia pre obdobie (250 000 rokov) od asi 300 000 PD do 50 000 PD. Je dôležité spomenúť, že vo veľkej miere zasahuje aj do nasledujúcej éry, šeroveku. Tieto fakty tam teda nebudú spomenuté (aj keď sú platné pre väčšinu šeroveku); doplním len fakty špecifické pre šerovek (najmä týkajuce sa maggyje a situácii po Páde Dolnozemí). Okrem toho si treba uvedomiť, že jednotlivé rasy sa vyvíjali odlišným spôsobom a rôznou rýchlosťou. Koncepty pochytili niektorí aj o desaťtisíce rokov skôr ako iní. Práve preto používam rozsah vyše 200 000 rokov.
Zatiaľ čo všetky moderné rasy dokázali ovládať oheň (po státisíce rokov), až od tohto obdobia ho začali používať bežne, v každodennom živote. Všeobecne znižoval úmrtnosť ľudí, napríklad v noci či cez deň odháňal predátorov.
Ľudia žili v malých (prípadne veľkých), rovnostárskych (prípadne hierarchických) a nomádskych skupinách.
1. V záležitosti od rasy mohli mať medzi 20 a 30 členmi, 25 až 100 členov alebo niekoľko stoviek (len krokyánci, myradánci a nuránci); tieto počty boli veľmi premenlivé. Jedna skupina obsahovala viacero rodín, prípadne generácií. Skupiny mali medzi sebou živý kontakt, stretávali sa pri rôznych udalostiach, ako napríklad pri oslavách, hromadných pohreboch, rituáloch či pri získavaní partnerov. Niekedy nešlo len o krátke stretnutie. Tieto skupiny sa mohli dať dokopy a vytvoriť mohutné skupiny (stovky členov), najmä na miestach s dobrými životnými podmienkami (bohaté zdroje, napr. množstvo jedla, pitnej vody, malý počet predátorov). Išlo väčšinou o otvorené územia, nikdy nie stiesnené priestory - ľudia (hlavne noryánci, garkánci) sa celkom vyhýbali hlbokým a hustým lesom či horským prostrediam, až na výnimky (aviánci preferovali vysoko položené územia, vodné rasy prítomnosť vodných plôch neraz nachádzajúcich sa v lesoch a dravyánci nemali z lesov toľké obavy). Vzhľadom na spôsob rozmnožovania, najpočetnejšie rasy boli krokyánske, myradánske a nuránske; ostatné druhy boli ešte pomerne zriedkavé.
2. Rovnostárstvo znamenalo, že všetci členovia skupiny sú si rovní a neexistuje v nej hierarchické usporiadanie, teda ide o absenciu sociálnych rolí. Jednotlivci boli podriadení skupine ako celku, rozhodovalo sa na základe spoločného konsenzu všetkých (alebo väčšiny) členov. Deti zrejme nemali rozhodujúci hlas; vyššia vážnosť mohla byť priradená starším členom skupiny (o starých ľudí sa starali). Deľba práce viacmenej neexistovala; všetci členovia skupiny boli skúsení a schopní vo všetkých úlohách týkajúcich sa prežitia. Muži mohli zbierať plodiny, rastliny, drevo na ohnisko, hmyz; ženy zabezpečili malú zver a pomáhali mužom pri lovení veľkej zveri. Ženy, rovnako ako muži, často oplývali vysokým postavením (v neskoršej, väčšmi hierarchickej dobe). Medzi pohlaviami panovala parita; išlo pravdepodobne o obdobie najvyššej rovnosti pohlaví v histórii. Rovnostárske skupiny boli zvyčajné pre noryáncov, garkáncov a aviáncov. Naopak, dravyánci, myradánci, krokyánci a nuránci žili vo viac či menej hierarchických zoskupeniach, ktoré mohli ale nemuseli mať vlastné sociálne role. Dravyánci zvykli mať vodcu skupiny (''svorky''), v niektorých prípadoch vždy išlo o muža (napr. wangori) alebo ženu (napr. sloniaci), niekedy kombinovane (napr. lutegovia). Vodca rozhodoval kam skupina pôjde, akým smerom - všeobecné otázky jej života, jednak s poradným hlasom ostatných členov alebo absolútnym rozhodovaním vodcu. O túto pozíciu sa často bojovalo, najmä u rás, ktoré pôvodne boli dravce (vodca je najsilnejší člen skupiny); v iných pozostávala až do smrti vodcu (vodca je najskúsenejší alebo najstarší člen skupiny). Aj napriek úlohe vodcu nemuseli iné role v skupine existovať. Ostatní členovia si boli zrejme rovní; pokročilé hierarchické role vznikali až neskôr. U vodných rás bola potreba vodcu daná početnosťou skupiny; rozhodovanie skupinovým konsenzom bolo takmer nemožné pri takom počte členov. Jednotný hlas vedúci skupinu bol efektívnejší a prispieval k prežitiu najväčšieho počtu jedincov. Je pravdepodobné, že u niektorých rás existovalo viacero vodcov - nemusel byť vždy jeden. Koncept viacerých vodcov preferovali hlavne vodné rasy, kde bolo jednoduchšie získať konsenzus zopár členov ako celej skupiny.
3. Nomádsky spôsob života bol spoločný pre všetky moderné rasy, bez výnimky. Každá rasa brala tento koncept iným spôsobom, no hlavný znak - presúvanie - zostával. Nech išlo o častý či zriedkavý presun, ani jedna nepoznala úplne usadený spôsob života. Noryánci a garkánci vytvárali základne, v ktorých okolí zbierali plody, rastliny a lovili zver. Akonáhle bola oblasť vyčerpaná, zbalili sa a pokračovali na nové miesto. Takto to mohli robiť dookola, aj na malom území, keďže po čase sa zdroje na území vždy doplnili (plody dorástli, zver sa rozmnožila). Menšie a krátke presuny preferovali skôr dravyánci, tí určité oblasti považovali za svoje ''územia,'' na ktoré mali exkluzívne právo (nie všetci). Aviánci, podobne ako ich predkovia, migrovali na základe ročných období. Krokyánci a nuránci vládli prívodným plochám, presúvali sa pozdĺž riek, jazerných oblastí alebo morských pobreží. Myradánci, tak ako aviánci, migrovali z rôznych dôvodov. Minimálne v 120 000 PD už existoval medzi skupinami obchod (aj na veľké vzdialenosti), pri ktorom si vymieňali vzácne predmety (rôzne suroviny, napr. oker). Obchod bol výhodný, pretože pomáhal prežitiu skupín v obdobiach núdze či nedostatku.
4. Väčšina moderných rás bola mierumilovná a nezvykli vyhľadávať konflikty medzi sebou, s inými jedincami svojej rasy alebo s inými rasami. Organizované násilie medzi skupinami (vojna) bolo zriedkavé. Túto relatívnu mierumilovnosť dovoľovalo niekoľko faktov - nízka hustota obyvateľstva a spolupráca a dobré vzťahy medzi skupinami (výmenný obchod, lovecké expedície, hľadanie partnerov a podobne).
Niektoré skupiny však boli viac konfliktné. Niekoľké dravyánske rasy nemali radi ak sa na ''ich'' územiach zdržiavali iné skupiny, a neraz ich museli násilím odohnať. Rovnako sa ku konfliktom dostávalo v prípade zlých životných podmienok (nedostatok jedla, vody), kde skupina v núdzi zaútočila na skupinu, ktorá mala zdrojov dosť (a nechcela sa podeliť).
5. Rast mozgu znamenal obrovský vývoj rozumovej schopnosti (hlavne sociálnych schopností, ktoré boli čoraz komplexnejšie). Okolo obdobia 200 000 PD začala vznikať zložitejšia reč; nešlo už len o súbor zvukov, ale o niečo výrazne bližšie neskorším moderným jazykom. Rasy získali celkovo zvýšenú schopnosť učiť sa, premýšľať, komunikovať, vyrábať komplikované predmety, čo prispievalo ku skupinovej spolupráci a súdržnosti. Postranne to spôsobilo, že potomkovia boli značne dlho závislí na starostlivosti svojich rodičov.
6. Nadbytok voľného času (väčšina oblastí bola bohatých na suroviny a skupiny všeobecne nemali problém s prežitím) znamenal, že ľudia vyhľadávali spôsob ako tieto chvíle tráviť - objavili sa prvé umelecké práce či náboženské myšlienky. Do umenia patrili jaskynné maľby, skalné umenie, šperky, náramky, korálky, oker (žltej, červenej, fialovej a hnedej farby, na okrášľovanie tela, napr. pri rituáloch, lovení), atrament (z chobotníc) a iné. Zobrazovali veci a javy, ktoré ľudí zaujali alebo ich dobre poznali. Po Páde Dolnozemí sa zobrazovali najmä iné rasy, teda napríklad dravyánci maľovali noryáncov a naopak. Okrem toho samozrejme zver, prírodné útvary, v období Prvých aj prejavy maggyje. Mnohé umelecké práce mali súvis s náboženstvom a rituálmi (napr. maľba zvieraťa, ktorá mala pomôcť a priniesť priazeň pri love). Existovalo aj množstvo abstraktného umenia (štvorce, kruhy, čiary, špirály, vlnky a ich kombinácie). Hudba a spev mohli vzniknúť kedykoľvek, a zrejme sa nedá hovoriť o ''objave'' alebo vôbec o vzniku. Pôvodne išlo o rytmické zvuky pri práci alebo párení, neskôr viac zložité melódie, zo zapojením ''hudobných'' nástrojov. Hudba sa pravdepodobne vyvinula spoločne s tancom a spevom, a tie mohli celkovo súvisieť so vznikom rituálov. Aviánci boli v tomto ohľade prví; tanec a spev im bol vždy dobre známy (už vďaka ich predkom). Myradánsky ''spev'' existoval v celkom odlišnej rovine (podobnosť spevu veľrýb).
7. Ako bolo spomenuté vyššie, hudba mala veľkú spojitosť s rituálmi a oslavami. V tejto dobe vznikalo prvotné náboženské a duchovné myslenie. Išlo o uctievanie rozličných bytostí alebo objektov v zmysle nadprirodzenosti. V záležitosti od rasy bol vývoj viery v nadprirodzeno rozličný. Rituály boli mystického rázu, slúžili na zabezpečenie dobrého lovu, hojného zberu, bezpečia pred predátormi a prírodnými katastrofami a podobne. Okrem mysticizmu boli užitočné na upevnenie spoločenských väzieb a skupinovej súdržnosti.
Vznik rituálov neskôr priniesol aj prvé náboženské role, ako maggo, ktorý tieto procesie viedol (najmä po objavení Prvých). V šeroveku boli výrazne maggyjského rázu. Bežná bola viera o blízkom prepojení prírody (zvierat, rastlín) a ľudí. Uctievaný bol konkrétny druh zvieraťa alebo rastliny, ktoré potom jedinci zobrazovali na maľbách, vyrývali ich obrazy do stromovej kôry a ospevovali ich pri rituáloch (medzi ktoré patrili aj lovecké rituály na úspešný lov). Iní verili, že predmety, miesta či bytosti majú isté duchovné vlastnosti, prípadne že všetko čo vo svete existuje je živé a má vlastný život. Na takýchto miestach alebo v blízkosti bytostí následne organizovali rituály. Najviac rozšírená a univerzálna bola viera v Prastarých ako bohov, stvoriteľov, pôvodcov života, až pokým sa neobjavili Prví. Niektorí aviánci uctievali oblohu ako najvyššiu ''bytosť,'' podobne ako niektorí myradánci považovali oceánske dno (priekopy) za duchovné miesto.
S týmto bola spojená aj viera v posmrtný život a pochovávanie mŕtvych. Clona sprevádzala moderné rasy od ich objavu, a aj napriek ich slabšiemu mysleniu o nej vedeli; cítili jej prítomnosť, a rovnako aj prítomnosť duší zomrelých. Duchov bolo takmer nemožné vidieť (minimálne do používania maggyje), a ľudia si vystačili zo znalosťou, že ich po smrti čaká ďalší svet. Práve preto zomrelých členov skupiny pochovávali v rámci rituálov, ktoré im mali zabezpečiť pokojný prechod do posmrtia a následne aj kvalitný život na tomto záhadnom mieste. Pohreby sa líšili od rasy k rase, no väčšinou mŕtvych pochovali na posvätných miestach. Dravyánci ich uložili v strede lesa, noryánci a garkánci na širokých rovinách, aviánci vysoko v horách, krokyánci a nuránci v bažinách, a myradánci do oceánskych priekop.
8. Všetky moderné rasy boli zberači a lovci zároveň. Medzi jednotlivými skupinami znova existovali obrovské rozdiely. Zatiaľ čo mnohí dravyánci a krokyánci preferovali lov telo na telo (s prirodzenými zbraniami, ako napr. pazúrmi či tesákmi), ostatné rasy si obľúbili zbrane (hlavne kopije), ktorými mohli bodať a prípadne ich hodiť. Výhoda útoku na vzdialenosť neskôr donútila aj klasických lovcov aby prešli na zbrane hádzacie; bolo to predsa len efektívnejšie a menej vyčerpávajúce. Nástroje (vrátane zbraní) boli čoraz lepšie; ich efektivita sa nedala namietať. Aviánci poznali aj iný spôsob lovu - schytili lovenú zver, vyleteli vysoko do vzduchu a potom ju pustili na zem, pričom pád obeť zvykol zabiť; avšak to neplatilo na mohutnú zver. Okrem používania zbraní a štvania zveri mnohé skupiny chytro využívali svoje prostredie, napríklad zahnali stádo k útesu, z ktorého zvieratá popadali a zabili sa pádom.
Aj napriek týmto loveckým technikám bola strava väčšiny moderných rás z obrovskej časti založená na rastlinách a plodoch. Išlo o zeleninu (korene, hľuzy), ovocie, semená (orechy), v proteínoch najmä hmyz, ryby, mäkkýše, čerstvé zdochliny, vajíčka a malá korisť. Veľkú zver lovili ľudia len výnimočne, bolo to príliš nebezpečné a mnohokrát sa lovci vážne zranili pričom sa im nepodarilo korisť dolapiť. No platilo pravidlo - čím mohutnejší jedinci rasy, tým viac lovu veľkej zveri. Najčastejší a najopovážlivejší lovci boli pochopiteľne dravyánci. Myradánci žijúci vo vodnom prostredí sa stravovali podobne, hlavne rastlinstvom (riasy a podobne).
Celkovo platí, že moderné rasy boli oportunistickí všežravci.

290 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví berneni a chvostali (obe moderné rasy z krokyáncov).

280 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví sauriáni (moderná rasa z krokyáncov), elféni (moderná rasa z myradáncov) a daremovia (moderná rasa z aviáncov).

270 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví arktosovia (moderná rasa z dravyáncov), motorovia a wenrisovia (obe moderné rasy z aviáncov).

260 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví krysauri (moderná rasa z krokyáncov) a zupari (moderná rasa z aviáncov).

250 000 PD
Objavujú sa prví garnovia (moderná rasa z noryáncov) a v Dolnozemiach cerosovia, lutegovia a krokutovia (všetko moderné rasy z dravyáncov).
Ľudia sú schopní už vytvoriť zložitejšie a kvalitnejšie kamenné nástroje, týka sa to hlavne noryáncov, garkáncov, aviáncov a krokyáncov.
Dopln.: Garnovia sú v klasickom názvosloví známi ako trpaslíci.

240 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví mugrani, levani a sankovia (všetko moderné rasy z dravyáncov).

230 000 PD
Objavujú sa prví pelomini (moderná rasa z noryáncov) a v Dolnozemiach jaciáni, dveďeni, vrolovia (všetko moderné rasy z dravyáncov) a dreni (moderná rasa z aviáncov).

220 000 PD
Objavujú sa prví delnovia (moderná rasa z noryáncov), dumani (moderná rasa z garkáncov) a v Dolnozemiach dapíri, luvyni a jubasovia (všetko moderné rasy z dravyáncov).
Dopln.: Delnovia sú v klasickom názvosloví známi ako človekovia.

210 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví gediáni (moderná rasa z krokyáncov), kohani, halkuni, trikimovia a urikimovia (všetko moderné rasy z dravyáncov).

200 000 PD
Objavujú sa prví lornovia (moderná rasa z noryáncov), dunovci, godochovia (obe moderné rasy z garkáncov) a v Dolnozemiach hasuni (moderná rasa z krokyáncov) a rusani (moderná rasa z dravyáncov).
Toto obdobie bolo prevratné v technológii kamenných nástrojov - vynašlo sa prvé pevné lepidlo - decht z brezovej kôry. Ľudia ho využívali na spájanie a vytváranie viacdielnych nástrojov. Pri zbraniach slúžil ako doplnok alebo náhrada k zväzovaniu zaostrených kameňov či palíc.
Dopln.: Lornovia sú v klasickom názvosloví známi ako elfovia.

190 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví hyrkusovia, betekovia, kereni, rosomovia (všetko moderné rasy z dravyáncov) a verjuni (moderná rasa z nuráncov).

180 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví filiáni, guliáni (obe moderné rasy z krokyáncov) a mlokáni (moderná rasa z nuráncov)

170 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví srneni, krtohlavovia (obe moderné rasy z dravyáncov) a rolani (moderná rasa z krokyáncov).
Okolo týchto rokov už všetci noryánci a garkánci nosia oblečenie. Aviánci a valeáni používali len odevy ktoré ich pri lete nezaťažovali. U vodných rás to bolo rôznorodé, keďže oblečenie mohlo byť pri plávaní a potápaní obtiažou, preferovali skôr odevy tvorené z vodných alebo prívodných rastlín. Pri dravyáncoch záležalo od konkrétnej rasy; všeobecne však platilo, že čím vyššia miera ochlpenia, tým menej obliekania.

160 000 PD
Od tohto obdobia niektoré rasy poznali rybolov. Pôvodne chytali ryby vlastnými rukami, neskôr s kopijami (harpúnami). Vo väčšine prípadov však len zbierali mušle a mŕtve ryby vyplavené v piesku. Týmto sa rybacina dostala do stravy mnohých rás.

140 000 PD
Objavujú sa prví grini (moderná rasa z garkáncov) a v Dolnozemiach grechovia (moderná rasa z dravyáncov). Zároveň ide o posledné moderné rasy; viac sa ich nevyvinulo, prípadne už dávnejšie vyhynuli.
Pre historikov je dôležitá otázka prečo sa v Dolnozemiach vyvinuli zvery, ktoré v hornom svete pozostali vo svojej pôvodnej forme. Mohlo to mať niekoľko ''spúšťačov'', ktoré sa týkali aj hornozemcov.
1. Mozog na svoju funkciu vyžaduje veľa energie, takže inteligencia musí mať pre jeho majiteľa praktický úžitok. Na veľkosti mozgu natoľko nezáleží; tie má viacero obrovských tvorov. Takzvaných ''chýbajúcich'' článkov (podoba medzi pôvodným zvieraťom a členom modernej rasy) mohli existovať stovky, no do konca šeroveku ich nezostalo veľa.
2. Spoločenskosť je mimoriadne dôležitá. Samotárske zvieratá nekomunikujú tak často a je pre nich obtiažne odovzdávať znalosti, nápady a svoje náhľady. Po príchode do Dolnozemí sa muselo správanie niektorých zvierat zmeniť na väčšmi družné, pravdepodobne kvôli odlišným životným podmienkam (vyššie nebezpečenstvo).
3. Jednoduchý spôsob komunikácie môže byť ďalším faktorom. No takmer všetky inteligentné zvieratá sú v umení vokalizácie a gestikulácie skutočnými majstrami. Moderné rasy boli nútené zmeniť svoje hrdlá a pery na skutočne zložité zvuky, ako napríklad reč. Tu sa problém nikdy nevyskytol.
4. Končatiny, ktorých používanie nemá takmer žiadne energické ''náklady,'' nech sú to ruky, krídla, plutvy, choboty či chápadlá. Zároveň musia byť schopné manipulácie. Tieto faktory dovoľujú častú hru, skúšanie a experimentáciu. Nie je celkom jasné ako k natoľko vyvinutým končatinám prišli aviánske alebo myradánske rasy. Životom v Dolnozemiach nemali vždy aviánci voľnosť nekonečnej oblohy, čo znamenalo že sa musia prispôsobiť aj na lezenie a stiesnené priestory, kde im hrozí nebezpečie. Na druhú stranu prebývali aj v mohutných kavernách, kde boli krídla stále užitočnou výhodou. Myradánci nežili permanentne vo vode; mnohí sa prispôsobili aj životu mimo nej. To mohlo spôsobiť vývoj podobný keď na suchú zem vyliezali prvé tvory v predveku.
5. Domov, životné prostredie bohaté na potenciálne nástroje a materiály. Jediným problémom sa tu môžu zdať myradánci, no dolnozemské moria boli koralmi a koralovými útesmi doslova posiate.
6. Existencia problémov a nebezpečenstva. To spôsobuje potrebu nástrojov, učenia, spoločenskej organizácie, teda vývoj kultúry. Rasa musí mať predátorov, prípadne iné starosti, ako napríklad zdroje získateľné len pomocou nástrojov či kooperácie. Oheň je proti predátorom účinný prostriedok a rovnako sú zbrane. Nejde o to byť vrcholným zabijakom, ale o prežitie. V Dolnozemiach žili mohutné tvory, ďaleko väčšie a nebezpečnejšie ako čokoľvek čo v tom čase chodilo po Hornozemiach.

130 000 PD
Valeáni po dlhých tisícročiach imitačného biologického vývoja nadobúdajú formu, ktorá najviac pripomína telo delna.

120 000 PD
V rozpätí od 120 000 PD do 90 000 PD je kontinent Nuadh mimoriadne vlhký, daždivý a úrodný, čo je pre nadzemské rasy veľmi prospešné (dobré podmienky na život, viac voľného času, viac potomstva) a pre rasy z Dolnozemí spasiteľská situácia, keďže im to dovolilo ľahšie sa prispôsobiť novému domovu.

110 000 PD
V rámci prvoveku je ešte v skratke vhodné spomenúť prirodzené klady a sily, ktorými novo vyvinuté moderné rasy oplývali, a ktoré im dovolili prežiť extrémne podmienky, napríklad Pád Dolnozemí v 105 000 PD. Väčšinou ide o schopnosti zachované z dávnych predkov, no kvôli rozvoju inteligencie a zručnosti, už výrazne oslabené.
Aby sa schopnosť konkrétnej rasy týkala, musí byť za ňou uvedená v zátvorke. Napríklad v rámci noryáncov môžu lietať len valeáni.
Noryánci. Všeobecne priemerní - nie sú v ničom najlepší, ani najhorší. Majú veľkú výdrž na diaľkové behy (deln, lorn), pozoruhodnú vytrvalosť (deln, lorn, valeán), sú dobrí lezci (deln, lorn, panek, pelomin), prirodzenú fyzickú i mentálnu silu, odolnosť a výdrž (garn, pranoryán, valeán), dobrú rýchlosť, ohybnosť a obratnosť (panek, pelomin), extrémnu silu, odolnosť a húževnatosť (obryán), schopnosť letu (valeán, pričom ide skôr o plachtenie vo vetre ako skutočné lietanie) a zvláštny talent na chápanie maggyje a eny (valeán).
Garkánci. Sú zväčša silnejší ako noryánci, no za cenu nižšej obratnosti. Majú prirodzenú fyzickú i mentálnu silu, odolnosť a výdrž (duman, godoch), silné zmysly, hlavne sluch a zrak (godoch), dobrú rýchlosť, ohybnosť, obratnosť a vzhľadom na malý vzrast aj prekvapivú fyzickú silu (grin, dunovec), schopnosť dlhodobo žiť v nehostinných podmienkach (dunovec, godoch) a rýchlosť, ľahkosť, svižnosť a schopnosť lietania (halian).
Dravyánci. V tejto skupine existuje množstvo extrémov; od rás bleskovo rýchlych po rasy hrozivo silné, od rás drobných po rasy mohutné. Husto ochlpené rasy majú prirodzenú ochranu proti chladu. Majú silné a nebezpečné paže na hrabanie a kopanie (krtohlav), schopnosť staviteľstva a silné predné zuby (urikim), sú vynikajúci plavci (urikim, sanko), vynikajúcu rýchlosť, ohybnosť, obratnosť a sú dobrí bežci (trikim, sanko, jacián, betek, keren, grech, keren), dobrú rýchlosť, silné rohy a kopytá (hyrkus, srnen), extrémnu rýchlosť, obratnosť, silné zmysly a sú najlepší lovci (mugran, vrol, krokuta, rusan, halkun, jubas, levan), mohutnosť, odolnosť a veľkú silu (arktos, dveďen, ceros, vlkolak, wangor, rohohlav, sloniak), veľkú rýchlosť, vytrvalosť, efektívnu spoluprácu a sú výborní lovci (luteg, grech, vlkolak, luvyn, kohan), schopnosť dlho dýchať pod vodou (sanko), echolokáciu, dokonalé zmysly a schopnosť lietania (dapír), dobrú silu a silné paže aj napriek nízkemu vzrastu (rosom) a vrátane obratnosti aj výborné lezecké schopnosti (wanpav).
Aviánci. Ich hlavným znakom a zároveň výhodou je schopnosť lietania (netýka sa všetkých). Majú dokonalé zmysly, hlavne zrak a sluch (ovián, gájan, naran, rolek, kolostryn, motoro, zupar, tazin, darema, kerav, wenris, dren), vynikajúce lovecké schopnosti (ovián, naran, rolek, kolostryn, motoro, darema, wenris), dobrú fyzickú silu a mohutnosť (rolek, kolostryn, motoro, zupar, darema, kerav, wenris, dren), veľkú rýchlosť a obratnosť (ovián, gájan, naran, tazin), značnú výdrž a vytrvalosť (naran, rolek, kolostryn, darema, kerav, wenris, dren), schopnosť lietania (ovián, gájan, naran, rolek, kolostryn, motoro, zupar, tazin), nebezpečné a silné zobáky (gájan, naran, rolek, kolostryn, motoro, zupar, tazin, darema, kerav, wenris, dren), silné nohy prispôsobené na rýchly beh (darema, kerav, wenris, dren), úplnú tichosť letu a pohybu vrátane videnia v nízkom svetle (ovián), schopnosť bez problémov stráviť pokazené mäso a iné potraviny (motoro, zupar) a sú dobrí plavci (kerav).
Krokyánci. Podobne ako pri dravyáncoch je aj v tejto skupine vysoká variácia. Majú veľkú silu, odolnosť a mohutnosť (gedián, hrosaur, aganoch, turasaur, nagoran), dobrú rýchlosť, obratnosť a svižnosť (gulián, filián), slušnú vytrvalosť a výdrž (saurián, gedián, maviben, turasaur), prirodzený vzťah k vode a zároveň sú dobrí plavci (saurián, filián, hrosaur, aganoch, maviben, turasaur), extrémnu rýchlosť a pohyblivosť v akomkoľvek prostredí (maviben, hasun), dokonalé zmysly, hlavne zrak a sluch (gulián, filián, maviben, krysaur, hasun), ochranný pancier (korytin), čiastočnú regeneráciu končatín (rolan, gulián, filián, maviben, saurián), telové brnenie (bernen), schopnosť lietania, v tomto prípade skôr kĺzania (rolan), silný chvost použiteľný na ochranu i útok (aganoch, chvostal, hasun, nagoran), schopnosť do obetí vpúšťať jed (hasun, nagoran), ostré tesáky (hasun, nagoran), extrémne silnú čeľusť (aganoch) a schopnosť čiastočne splynúť so svojím okolím (krysaur).
Myradánci. Ich hlavnými znakmi sú trvalé dýchanie pod vodou a samozrejme majstrovstvo plávania. Majú schopnosť extrémne rýchleho plávania (selachan, pelachan, velachan), veľkú silu, odolnosť a mohutnosť (selachan, pelachan, velachan, belachan, belis), dobrú rýchlosť, obratnosť a svižnosť (elfén, meryb, heryb, moran), schopnosť prežiť silný tlak oceánskych hĺbok a vidieť v úplnej tme (belachan, pierib), echolokáciu (elfén), schopnosť komunikovať na veľké vzdialenosti (belis), dokonalé zmysly, hlavne čuch a zrak (selachan, pelachan, velachan), dobrú vytrvalosť a výdrž (arqon) a schopnosť neobmedzene žiť na súši aj vo vode (selachan, pelachan, velachan, elfén, meryb, heryb, vodan, moran, arqon).
Nuránci. Zväčša nízkeho vzrastu, nuránci prežijú vo vode i mimo nej. Majú dobrú rýchlosť, obratnosť a svižnosť (verjun, mlokáň), prirodzený vzťah k vode a zároveň sú dobrí plavci (verjun, mlokáň, žaban), schopnosť vysoko skákať a útočne vystreliť jazyk (žaban), čiastočnú regeneráciu končatín (verjun, mlokáň), schopnosť do obetí vpúšťať jed (mlokáň, žaban) a dobré zmysly, hlavne zrak a sluch (verjun, mlokáň, žaban).


Pokračujte na tento odkaz:
{ŠEROVEK}



_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
 
2. Chronológia svetovej histórie
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Deritrea :: Hra :: Svet Deritrea [DATABÁZA] :: Veda histórie :: Chronologické dejiny-
Prejdi na: