DomovFAQHľadaťZoznam užívateľovUžívateľské skupinyRegistráciaPrihlásenie
Vítej, cizinče! Copak tě přivádí do těchto končin? Zabloudil jsi? Nebo se chceš stát součástí tohoto velkolepého dobrodružství? Třeba to není náhoda, že jsi se dostal právě na tohle místo. Co když to budeš právě ty, kdo změní chod dějin našeho světa? Je to jen na tobě!

Share | 
 

 Gayja, Hlásateľka Hordy

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
AutorSpráva
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 855

OdoslaťPredmet: Gayja, Hlásateľka Hordy   St 09 august 2017, 18:38





Gayja | ♀ | 19 rokov | Vyhnanec | Kontinent: Dathe | Sprievodca





Predohra


"Budú preklínať deň, ktorým ma vyhnali na to odporné miesto. Prežila som, aby som im mohla pripomenúť nočné mory z čias už dávno zabudnutých... ale za akú cenu..?" 



Gayja je ešte veľmi mladé dievča, ktoré však za sebou má už desiatky, ba stovky rokov bolesti a útrap. Aj keď sama neprežila ani dvadsať zím, bola schopná svet obrátiť naruby jednou fatálnou chybou a jedným z najhorších hriechov, akého sa hocikto môže dopustiť. V podstate svojimi činmi stovky až tisíce ľudí odsúdila k záhube.. alebo prinajmenšom celý jej klan ktorý patril k jediným živým obyvateľom kontinentu Tyarnulis. Klan, ktorý ju poslal do vyhnanstva a na takmer istú smrť ku kontinentu Dathe, no ktorí veľmi podcenil húževnatosť, prispôsobivosť, túžbu žiť a hlavne neutíchajúci hnev mladej ženy. Gayja na Dathe, na mieste ktoré je považované za žijúce peklo, prežila. Prežila medzi nespočetnými nemŕtvymi a tvormi, ktorým nesiahala ani po konce drápov na ich ozrutných nohách. Prežila nespočetné nákazy, vírusy a pach hniloby, no za nemalú cenu. Gayja už na prvý pohľad druhým ľuďom musí prísť ako psychopat. Jej vzhľad.. jej správanie, jej mimika a časté trhané pohyby. Paranoja ktorá jej z kontinentu Dathe ostala? Alebo vedomosť, o ktorú sa s nikým nepodelila v strachu, čo by s ňou druhý ľudia spravili. To pre čo bola vyhnaná na Dathe sa totiž nemôže nikdy vyrovnať tomu, čo spravila tam. Tomu, ako išla na miesta, kde žiadny smrteľník nemal čo robiť.. a ako zobudila to, čo malo ostať v ríši snov. Pravdu o horde nemŕtvych, no tiež neživých, ktorá pred tisícročiami pustošila Deritreu.. a ktorá opäť vstala a dala sa do pohybu. Gayja má na svedomí temné znamenie, ktoré sa rozprestrelo nad všetkým živým v Deritrei.








Povaha & Vzhľad 


Hovorí sa, že diamanty vznikajú pod tlakom. U Gayji sa to uplatňuje dokonalo, no aj ten najkrajší a najtvrdší diamant môže mať prasklinu, ktorá sa postupne rozrastá tak, ako chorá myseľ tejto mladej ženy. Gayja má paranoidnú poruchu osobnosti. Jej správanie sa určuje v abnormálnom vzorci, ktorý je viac menej nevyspytateľný. Mimo to trpí extrémnou paranojou ako takou. Má pocit že sa na ňu stále niekto pozerá, že na ňu stále niekto ukazuje, že na ňu stále niekto chystá skočiť, že chce stále niekto ukradnúť jej veci, že chce stále niekto zobrať jej život.. je toho veľa. Naučila sa s tým žiť a úprimne je to jedna zo psychických vlastností, ktorú si jej telo vytvorilo na Dathe, ako spôsob obrany pred všetkým, čo by na ňu mohlo číhať.. aj keď to pri tom vôbec nemusí existovať. Je pre ňu pre to extrémne náročné do niekoho vložiť dôveru.

Čo sa týka jej vzhľadu a tela ako takého, Gayja je veľmi zvláštno vyzerajúca osoba. Určite sa nepodobá na jedinca žiadnej typickej kultúry. Jej výzor je tajomný, miestami, strašidelný a miestami až hororový. V mnohých kráľovstvách často ženy čarodejnice upálili kvôli bosoráctvu. Keby že títo ľudia zbadajú Gayju, pravdepodobne by sa ani okolo osi nestihla otočiť a oni by brali nohy na plecia. Aj cez to však Gayja oplýva krásou, tajomnou a temnou exotickou krásou, no stále je to krása ako taká. Druhých ľudí často fascinuje, a keby si človek odmyslel špinu z ciest a z oblečenia, určite by mnohých aj fyzicky priťahovala. Jej telo je samý sval. Má na sebe len minimum tuku. Jej pokožka je veľmi bledá, aj keď je to len málokedy vidieť. Celé jej telo je potetované a okolo oči má niečo, čo pripomína maľby nejakého divokého kmeňa ľudí. Vlasy má čierne, večne zviazané v jednom cope, až drdole, zatiaľ čo jej oči naberajú sýtu, svetlo modrú farbu, ktorá niekedy priam žiary.










Príbeh


0. Zatratený kmeň



Kmeň na ostrove, ktorý celá Deritrea považuje za prekliaty.. za skazený, za miesto, kde ešte stále vládne temnovek a kde ešte dlhé tisícročia vládnuť bude. Skupiny nemŕtvych chodia lesom, pri čom sa bijú medzi sebou, rovnako ako aj s tvorami ako z tých najhorších nočných môr. Rastliny sú sivé, zvyknuté na tmu.. hniloba je všadeprítomná a väčšina zelene je jedovatá. Len blázon by sa tu pokúšal žiť.. no existujú ľudia, ktorý Tyarnulis považujú za svoj domov. Či už z fanatizmu, alebo z nejakého bláhového pocitu, že sa raz niečo zlepší.. Kmeň Zatratených, ako ho raz jeden cestovateľ označil. Ako sa dostal do dediny nie je nikomu tak úplne zjavné, no ako tam prišiel, tak rýchlo aj odišiel s historkami o ľuďoch, ktorý na tomto mieste žijú. Nikto mu samozrejme neveril. Nech už bol akokoľvek mocný mág.. kto by uveril takej historke? No ten kmeň na Tyarnuliskom kontinente naozaj existuje.. a presne v tomto kmeni sa začína príbeh mladej ženy, ktorá mala mať veľký dopad na celý svet. Nechcene... ale osud si človek často nevyberá. Môže s ním len bojovať a pokúsiť sa ho aspoň trocha ohnúť vo svoch prospech. Toto je príbeh Gayji. Mladej žene z kmeňa Zatratených.. tento príbeh nie je veselý, no ešte stále nemá napísaný ani len koniec, však sotva začal.


1. Tyarnulis neodpúšťa

Bol to deň ako každý iný. Večné temné mračná zahaľovali oblohu, pri čom sa naozaj neozval štebot vtákov. No nebolo ani ticho.. ticho je niečo, čo kmeň považoval za niečo nepredstaviteľne hrôzostrašné. To ako sa Ghúlovia bijú medzi sebou bolo normálne. Počuť smiech démona, ktorí práve skolil iného a vysal jeho moc.. to je tiež normálne. No počuť Ticho? Ticho bol ten najväčší strašiak, aký len mohol byť. A pre to boli všetci radi, že počuli niečo.. zvuky, na ktoré sa mohli sústrediť. Zvuky, ktorým mohli utiecť, alebo aj zvuky, ktoré naznačovali príchod nového života. Gayjina matka mala ťažký pôrod, pri čom otec pri pôrode ani nebol.. alebo bol? Kto vie. Mohol to byť ktorýkoľvek muž z kmeňu, keďže niečo ako rodina v tomto kmeni neexistovalo.. niečo ako spolužitie? Blbý vtip. Matka od pôrodných bolestí kričala.. no čo dieťa? To bolo úplne ticho. Zlé znamenie, tiché dieťa mohlo byť len mŕtve dieťa. Nie že by podobné potraty boli niečím občasným. V týchto podmienkach bolo odchovať dieťa veľmi náročné. No na ešte väčšie zdesenie ostatných, toto dieťa nebolo mŕtve. Šaman ho držal v rukách a pozoroval modré oči mladej slečny. Už ako mladá mala Gayja prenikavý pohľad, ako keby videla priamo do duše.  A po tomto tichu aj dostala meno.. Gayja, v ich kmeni to tiež znamenalo "Tichá" - (The Silent One).

Gayja vyrastala ako každé iné dieťa v tomto kmeni. Už od mala sa učila hlavne dvom znalostiam.. skrývaniu a úteku. Boj?  Bolo fajn vedieť zabiť Ghúla, lenže Ghúl nikdy nechodil sám.. vždy ich boli desiatky.. stovky.. len blázon by proti tasil.. blázon, alebo Ghuer. Ghuer bol Gayjinim mentorom. Učil ju všetkému, čo dnes vie. Bojovať, utekať, skrývať sa.. to boli všetko nepodstatné veci. Hlavne ju naučil rozmýšľať.. hlavne ju naučil prežiť a používať tú vec na jej krku, ktorej všetci hovoria hlava. Ghuer patril medzi najschopnejších členov v tejto malej komunite, takže na ňom dosť záviselo. Život na tomto prekliatom ostrove naozaj nebol ľahký a o to viac si ľudí ako Ghuera vážili. Nie každý dokázal zamestnať démona dostatočne dlho na to, aby sa všetci stihli únikovými chodbičkami dostať do bezpečia a ešte o tom po tom aj rozprávať. Nie každý dokázal nahnať strach nemŕtvym Ghúlom, nie každý dokázal vystopovať a skoliť obrovského Lariata, ktorého mäso postačilo kmeňu na niekoľko mesiacov. No Tyarnulis neodpúšťa.. a ak niekto moc vytŕča z davu, niekto si ho nájde, a zrazí ho späť tam, kam patrí.. alebo aj horšie. Gayja postupom času nadoberala vek, rovnako, ako nadoberala aj schopnosti. Patrila v kmeni k veľmi úspešným mladým ľuďom, no niet sa čomu diviť.. Kto by len mohol tušiť že sa stane to, čo sa stalo ?


2. Vyhnanstvo

Málo kto by dokázal popísať pocit, ktorý Gayja zažívala počas cesty malou drevenou loďou okolo kontinentu, ktorý jej bol dlhé roky domovom. Trvalo tri dni, kým oboplávali časť Tyarnulisu a kým sa jej prepravca nevydal na otvorené more k nie až tak vzdialenému kontinentu Dathe. Vlastne už teraz videli na druhú stranu. Temný kontinent týčiaci sa v ďalekej hmle, zahalený tajomstvom a neprimerane mŕtvym tichom. Prešiel ďalší deň, až pokiaľ konečne loďka nezastavila dobré dva kilometre od kontinentu. Prepravca odmietal ísť ďalej a Gayja musela vystúpiť. Nutno podotknúť že toho zo sebou nemala veľa. Vyhostenie spočívalo v osobe, nie v majetku, ktorým pred tým tá osoba disponovala.
Gayja na lodi odovzdala svoje veci. Svoju zbraň, talizmany, oblečenie a aj akékoľvek šperky. Postavila sa na malé mólo pripravená skočiť. Nebyť tuhému korienku, ktorým oplývala, už teraz by sa triasla od zimy. Takto tam len stála, oblečená len do tetovaní jej kmeňa a s divokým pohľadom plným nenávisti a strachu, ktorým smerovala smerom na prázdne štrkovisté a skalnaté brehy Dathe. Nechcelo sa jej, no štuchnutie do jej chrbta nepríjemným kovovým hrotom kopije ju prinútilo obzrieť sa a spozorovať pohľad muža, ktorý sa o celé jej vyhostenie postaral.
„Skoč..“ Ozval sa tichý príkaz. A tak skočila.

Mnohý básnici a rozprávkari by určite povedali, ako rozvírená a zúrivá bola voda pri brehoch Dathe. Ako sa rozbíjala o jeho skalnatý kraj a ako mala Gayja čo robiť, aby ostala nad hladinou. No pravda bola úplne iná. Voda bola pokojná, až príliš. Gayja bola jediná, ktorá ju rozvírila svojim telom a tým, ako začala plávať smerom ku kontinentu. Vedela že nemá cenu otáčať sa a snažiť sa preplávať späť na Tyarnulis. To bolo nad ľudské sily. Hlavne nad jej, keďže už tri dni nejedla a mala sotva dostatok síl na to, aby preplávala k brehu. Tejto mladej žene, aj keď skôr ešte dievčaťu však nebolo všetko jedno. Aj keď doplávala k brehu, na ktorý sa úspešne vyštverala, voda z nej stekala len pomaly. Mala pocit, že váži niekoľko násobok svojej normálnej váhy a jej kroky sa vliekli sotva jeden za druhým.  Neobzerala sa za loďou, vedela že jej to ničomu nepomôže.

Prvú noc na Dathe Gayja prespala v malom skalnom výbežku, ktorý by sa dal nazvať jaskyňou. Bol však príliš malý k tomu, aby patril nejakým šelmám. Zároveň ale dosť veľký na to, aby sa tam pomerne malé dievča dokázalo poskladať a ostať v suchu. Mohlo by sa zdať že zaspať s prázdnym žalúdkom bol problém ale, opak bol pravdou. Bola tak vyčerpaná z plávania a z hľadania úkrytu, že ju spánok našiel v momente. Aj keď to nebol spánok hlboký, ktorý by ju na Dathe mohol stáť život.

Čoskoro sa prebudila. Nezobudil ju žiadny hluk, práve naopak. Zobudilo ju priam hrobové ticho. Ticho, pri ktorom počujete ako vám v žilám koluje krv. Počujete každý svoj nádych, každú svoju myšlienku. Dievča vedelo, že nemôže ostať na mieste.. musela niečo robiť, čokoľvek.. a hlavne si zariadiť priority. Bola na ostrove ktorý bol považovaný za peklo. Mala len niečo málo cez pár hodín spánku, prázdny žalúdok a bola vyzbrojená a obrnená len svojimi vedomosťami a skúsenosťami. Vedela, že na všetku prácu najprv potrebuje energiu.. potrebovala sa najesť. No čo sa dalo jesť na Dathe? Boli tu stromy, čierne stromy posiate miazmou rovnako tak, ako aj nekonečne vlhká tráva, kopec lyšajov.. takže to znamenalo že tam predsa len je život, ale kde? aký?
Gayja sa pomaly vybrala zo svojho úkrytu a už prvé kroky zistila, aká jej začína byť nepríjemná zima. Rukami objala svoje ramená a začala ich trieť, no príliš to nepomáhalo. Pochopila, že jej prežitie je len hra o čas. Rozhodne nemienila zomrieť ako vyhnanec na tomto prekliatom mieste. Potrebovala nabrať energiu a zahriať sa tak skôr, než jej telo vypovedá službu a tuhé sa zvalí na zem.

Vedela kde nájsť dosť núdzový zdroj jedla, aj keď stále jedlo ako také a aspoň trocha výživné. Nech už bol Dathe akokoľvek skazený a desivý, jedno sa predsa len nemenilo.. červy. Gayja do rúk zobrala väčší ostrý kameň a prišla k prvému vyvalenému pňu posiatemu hnilobou a lišajníkmi. Začala peň rozbíjať na malé kúsky a zbierať do rúk každého jedného chrobáka, na ktorého narazila. Vedela že sa chrobáci nemôžu jesť celé, pre to najprv každému odkusla hlavu, vypľula ju a až po tom zjedla ich telo. Bolo to odporné a pár krát sa jej napol žalúdok. Ale nemohla si dovoliť vyvrátiť túto stravu a prísť tak aj o zvyšok energie. Stále jej síce bola zima, stále mala vyprahnuté v ústach no aspoň peň vystačil s dostatkom chrobákov na to, aby ju prestal trápiť hlad, aspoň na chvíľu. Nemohla sa síce najesť dosýta, lebo jej jedlo bolo tak hnusné, že nechcela riskovať jeho vyvrátenie, ale stačilo to.. na teraz.

Gayja prvé dni na Dathe pochopila, že mala jedno veľké šťastie. Bola oproti Dathe tak neskutočne malá a bezvýznamná, že si spočiatku samotný Dathe a tvory na ňom si ani len neuvedomili jej prítomnosť. Bol to dobrý štart. Dokázala sa nasýtiť a čoskoro si aj prvý krát zapálila oheň na prevarenie jej prvých dúškov vody. No to nemala robiť. Akonáhle prvými iskrami zapálila aj ten najmenší plamienok, Dathe znova stíchol.. ale len na malú chvíľku. Vedela že keď na Dathe nastane absolútne ticho, bola to predzvesť niečoho nemilého. Vrčanie tomu moc nepomohlo. A tak Gayja stretla svoju prvú svorku Ghúlov, ktorých prilákal pach tepla a jej ľudského potu. A ona utekala. Čo iného jej aj ostávalo.. než utekať. Mala šťastie že jej Ghúlovia dali náskok. Ohňa sa báli. Bolo to niečo, čo na Dathe nikto nevidel už tisícky rokov.

A takto vyzerali jej prvé dni. Neustále utekanie pred nástrahami kontinentu.. neustáli boj o život a o tie najzákladnejšie potraviny. V podstate to bol jeden donekonečna sa opakujúci cyklus.. až kým sa nezačali ozývať tie hlasy.



3. Epilóg

Gayja už bola na Dathe niekoľko týždňov. Už niekoľko krát bola nútená zmeniť svoj úkryt a miesto, kde sa mohla aspoň trocha cítiť v bezpečí. Na svojom tele nosila prvé zdrapy kožušín rôznych zvierat a v rukách držala kopiju, vyrobenú z dreva, liany a zosekaného kamenného hrotu. No nič z toho by nebolo možné nebyť tých hlasov. Ešte do teraz by každý deň nahá utekala pred svorkou ghúlov a jedla by chrobákov, ktorých by holými rukami vykopávala zo zeme, alebo strhávala spopod kôry stromov. Čo jej však pomohlo? Sama tomu nechápala no.. boli to hlasy. Bola to ona sama? Najprv to bol len jeden hlas, pripomínajúci jej samotný. Tento hlas začal veľmi potichu, no čím viac ho Gayja počúvala, tým znel zreteľnejšie a hlasnejšie, až ho začala počuť ako jej samotný.  Čoskoro k tomu pribudol ďalší.. a ďalší.. Čo jej však tieto hlasy hovorili? Zväčša jej len upresňovali pozornosť na niečo, čo si jej hlava všimla no jej mozog nezaregistroval. Napríklad ju vždy pomaly až s náhlivým krikom upozorňovali, ak ju niečo začalo prenasledovať, ak sa niečo blížilo.. začali ju varovať, radiť jej.. komentovať jej kroky, podpichovať, dodávať jej odvahu, odrádzať ju .. ako niekoľko osôb ktoré boli stále pri nej. Niekedy ich počula hlasnejšie. niekedy? Niekedy ako keby sa rozprávali len medzi sebou a ona ich počula len keď sa na nich veľmi sústredila. Niekedy si to tie hlasy všimli a rýchlo stíchli, aby nemohla zachytiť zmysel jej konverzácie. Vedela, že Dathe nakazil jej myseľ. No bola rada, lebo to bolo niečo, čo jej umožnilo prežiť. Niečo, vďaka čomu nebola „sama“.

Prešli dni, týždne a možno aj mesiace. Dathe mal stále rovnaké počasie. Neexistovala tu noc, neexistoval tu deň. Stále to rovnaké šero bez slnka či bez jasnej oblohy. Stále ten mŕtvolný zápach, stále tí istí prekliati ghúlovia hľadajúc aj to posledné, čo by na Dathe mohli uloviť a zjesť. Teda ak sa práve nezabíjali sami medzi sebou. Gayja sa stále posúvala hlbšie a hlbšie do kontinentu, aj keď sama netušila prečo. Pre čo by to aj robila? Okrem lesov tiež často narazila na prvé osídlenia, budovy.. celé dediny či dokonca aj mŕtve mestá, ktoré boli rovnako skazené a dokonca aj nebezpečnejšie, než lesy. Bolo to prvý krát, kedy sa ocitla v tesnej blízkosti démona.  Sama nechápe ako, no podarilo sa jej utiecť, aj keď nie tým, že behala. Podarilo sa jej schovať do závoja mimo túto realitu. Ako, to netuší.. a ani netuší ako to popísať no.. videla veci okolo seba. Videla démona, ktorý ju zbesilo hľadá. Vlastne ho videla dvojmo, no vedela, že ak sa nepohne.. ak sa ani len nenadýchne a ak nehne ani jednou jedinou brvou, nevšimne si ju.. a odletí ju hľadať niekam inam. Tak aj urobila.. a tak sa aj stalo. Keď sa však pohla o krok, zrazu sa ocitla úplne inak. Znova v Dathe, znova cítila svoje telo, no.. bola inde. Desiatky kilometrov od miesta, kde zmizla.. ako ? Kto vie, ona nemala ani to najmenšie tušenie. A koľko prešlo dní? Rokov? Koľko sa vlastne skrývala? Znova len otázka, na ktorú nevedela odpovedať.

Začala kontinent Dathe chápať. Dokázala na ňom prežiť, vedela akými cestami ísť a čo robiť a nerobiť, aby prežila. Ak by ju v Dathe našiel nebodaj nejaký mág, pravdepodobne by na ňu pozeral s rešpektom. Bola odetá do kože svojich nepriateľov a tvorov, ktorý ju lovili. Jej zbraň našla v jednom z miest, aj keď hrdzavá a poznamenaná časom, stále ostrá a smrtonostná, ako to už mnoho ghúlov zažilo. Začala byť súčasťou beštií, ktoré sa na Dathe nachádzali.. začala byť predátorom. Aj keď len veľmi mladým, ale stále.

No našla niečo, čo nemala nájsť.. bol to zrkadlo so znakom, ktorému nerozumela.. Toto zrkadlo sa nachádzalo na mieste, kde vôbec nezabadalo. Jej to prišlo ako pohrebisko. Pohrebisko ktoré sa ťahalo kilometre na všetky strany. Neboli tam žiadne náhrobky a ani hroby, nespočet kostí a prachu, ktorý niekedy kosťami bol. Kým sa k zrkadlu približovala, pod jej nohami praskali kosti nespočet padlých.. pod jej nohami hrkotalo prastaré brnenie a zbrane, ktoré už dávno stratili svoju ostrosť. No k zrkadlu sa nakoniec dostala.

Vtedy, a vlastne ani do teraz netušila, že toto zrkadlo bol artefakt.. artefakt, ktorý v minulosti využili maggovia na zastavenie hordy.. jediný svojho druhu. A že ich zomrelo mnoho, kým sa im nemŕtvu hordu zastaviť podarilo. Stačil len jeden dotyk, jemný dotyk sivého odrazu, ktorý pripomínal ju samotnú.. a hlasy v jej hlave sa rozkričali ako nikdy pred tým. Gayja sa chytila v bolestiach za hlavu a zvreskla na celé okolie. Svet okolo nej sa začal točiť.. zrkadlo? Zrkadlo začalo praskať. Zo zrkadla vzostúpila sivá hmla ktorá sa pomaly predierala k telu Gayji. Prenikla do jej tela pórmi na jej pokožke a ona pocítila ďalší ohromný nával bolesti. A zrazu ? zrazu úplné ticho.. zas to prekliate ticho, ktoré však nemalo vydržať navždy.

Vtedy Gayja prvý krát pocítila.. ako sa zem zatriasla.. a tento otras nebol len jeden.. otras po otrase, pred ktorými začala utekať. začala utekať z tohto miesta.. a mŕtvy okolo nej, znova začali povstávať k ne-životu. Nie len na tomto mieste, ale aj po celom Dathe. Kontinent zrazu prestal byť záhadným a tichým.. nie.. kontinent sa prebral k pohybu. mŕtvoli, kostlivci, démoni, ghúlovia a ďalší démoni. Jeden za druhým vyvolávali svoje kvílenie a povolávali do tohto sveta ďalších a ďalších spiacich tvorov, ktorý by tu nemali čo robiť.
Posledné spomienky ktoré na túto udalosť Gayja má, sú len chladné modré oči niečoho nehmotného.. niečoho, čo jej spravilo.. niečo.. nešpecifikovateľné.. bolesť? Priam agónia.. a po tom len tma.. tma, až pokiaľ sa neprebrala tak, ako na Dathe prvý krát prišla. Len nie na Dathe, ale na pláži Falteanoch.








Atribúty Schopnosti | Maggyja 




Sila       Ovplíva výnimočnou silou. Nikto by na jej vek a váhu nepovedal, že by dokázala preseknúť ľudské telo na dve časti, čo nie je vôbec ľahká úloha, keďže to sú schopný spraviť možno tak dvojmetrový moggovia s obojručnými sekáčmi na mäso. Ale nazaj je toho schopná, jej útoky sú tvrdé, silné a aj skúsený  a silný bojovníci majú čo robiť, aby ich nezatlačila.
RýchlosťAk je sila niečo, čo by poniektorých zaskočilo.. u rýchlosti by pravdepodobne ani nevedeli čo povedať. Prvú vec ktorú sa musela naučiť ešte pred tým, než si trúfla na svojho prvého zatúlaného ghula, bolo utiecť pred svorkou týchto večne hladných stvorení. Na kontinente Dathe jeden musí byť stále na nohe, stále v pohybu.. a zväčša tam človek stále uteká o život. AJ keď mu to zväčša nepomôže, Gayje sa to podarilo.. utiecť.
OdolnosťJe odolnejšia než bežný ľudia. Gaya je zvyknutá znášať tvrdé pády. Jej kosti má po svojich predkoch pevné ako skala, zatiaľ čo svaly pripomínajú tekuté železo. Samozrejme ju dokáže zraniť kdejaká zbraň, ak si nedá pozor a nevyhne sa jej, alebo ju nevyblokuje. Gayje má obrovskú húževnatosť. Dokáže celé dni bez prestávky behať, ak je núdza, nepotrebuje jesť a aj za málo hodín spánku dokáže načerpať veľké množstvo energie. Tiež je veľmi odolná v žalúdku. Môže vypiť v podstate hocičo a nikdy jej nebude zle. Aj keď to by sa skôr dalo prirovnať k chorobe.
Vnímanie   Jej zmysli sú vyciprené do dokonalosti, aj keď ju často hlavne jej vlastná hlava má v obľube klamať a zavádzať. Keďže je paranoidná tak v podstate neexistuje spôsob, ako ju prekvapiť.. pretože ona vźdy čaká to najhoršie.. a vždy, absolútne vždy sa pozerá za svoj chrbát. Mimo to je však jej pozornosť obrátená zväčša na jej prežitie, takže si nedokáže vśimnúť veci ako.. iný účes nejakého jej priateľa, či to, že je niekto smutný alebo že sa tvári.. záhadne. 
IntelektGayja je inteligentná, no jej inteligencia a formálne vzdelanie končí tam, kde sa začina vzdelanie iných. Nedokáže čítať, vlastne ani nepozná pojem písma, keďže v jej kmeni žiadne písmo nepoužívajú a nikdy nepoužívali. Vśetko sa tam podávalo hovorene. Dokáže samozrejme počítať, aj keď len jednoduché počty. Tri zemiaky za dve vajíčka a podobne. Jej talent, to je však úplne iná kapitola. Dokáže veĺmi rýchlo pochopiť zmysel vecí a naučiť sa v podstate všetko to, čo ptorebuje. Jej intelekt je hlavná a základná zložka, vďaka ktorej dokázala na Dathe prežiť.. jej vypočítavosť, jej odhad, jej predpovedanie situácie. Sú to veci, ktoré sa človek naučí len skúsenosťami.






Boj        Má boj v krvi. Boj o svoj vlastný život. Jej zbraň výberu? Všetko ćo chytí do ruky. od drevených palíc, dosiek, klincov, až po kopije, kvalitné meče či luky a oštepy. Štýl bola? Zúrivý až chaotický. Je vidieť že neoplýva žiadnou naučenou technikou. Jej boj je impulzívny a ostrieľaný roky skúsenosťami. Je viac útočná než defenzívna, pri čom sa vždy skončí svojho súpera skoliť skôr, než to on stihne spraviť nej. Možno by si niekto pomyslel, že pokojný a rozvážny protivník má u nej navrch, ale to nie je pravda.. také veci sa stávajú len v Nuadhe a všetci vieme ako dopadol. AK to nejde silou, tak to ide ešte väčšou silou, proti jej agresivite sa dá bojovať len agresívne, pretože si vždy dokáže nájsť nejakú štrbinu v obrane, či už psychickú, alebo fyzickú, ktorú vie využiť vo svoj prospech.
Skrývanie  Ak nefunguje boj, vždy sa dá aspoň utiecť a skryť. Gayja má úžasnú schopnosť skrývania. Ovláda Faunu dostatočne na to, aby jej stačil jeden pohľad na vyhodnotenie akým spôsobom najlepšie skryť svoju prítomnosť. Tiež dokáže nehybne a takmer bez dychu ležať niekoľko hodín, či pokojne aj dní, ak si to okolnosti vyžadujú. Trpezlivosť jej naozaj nechýba, ak jej ide o holú kožu. K tejto schopnosti však patrí aj schopnosť sa zakrádať. Nepozorovane vkĺznuť do sídla spiacich ghúlov a okradnúť ich o takmer zožratú korisť, či nejaký ten nástroj alebo zbraň. Spravila to už desiatky krát, a len pár krát z toho musela brať nohy na ramená a utekať ako o život.
PrežitieLov, založenie ohňa, prístreška, chytanie rýb či znalosť o liečivej flóre či nebodaj aj faune. Veci, ktoré sa u nej v kmeni učili ako prvé. Keďže sa nejednalo o početnú skupinu ľudí, aj tí najmenší museli byť aspoň nejako nápomocní a práve toto bol spôsob, akým byť nápomocní mohli. Dokáže vyčistiť rany, uvariť si teplé jedlo a založiť oheň aj za úplného vlhka.. aj keď to samozrejme ide nie vždy práve ľahko. Sama dokáže bez problémov prežiť v divočine a ešte sa aj prípadne o niekoho postarať.
ZostrojenieJe pomerne dobrá v zostrojovaniu si potrebných vecí, primitívnych zbraní, náradia či oblečenia. Či už sa jedná o kamenné sekery a kopije, alebo nebodaj aj samotné prístrešky, udice, či naopak oblečenie zo zvieracej kože, kožušiny alebo trebárs aj rastlín, kôry, rôznych lián a koreňov.
 
KrotenieAj keď je to pomerne zvláštna vlastnosť, Je to pomerne schopná krotiteľka divokých šeliem. Vie ako na nich, nehovoriac o tom že sama pripomína šelmu, teda určite niečo iné než človeka. Keď je v divočine, väčšina tvorov ju dokonca berie ako predátora, nie ako korisť. Či už sa jedná o väčšieho tvora, alebo nie. Čo je ešte desivejšie je fakt, že nemŕtvy sami o sebe na ňu po nejakom čase na kontinente Dathe prestali útočiť. Ak ich teda sama nevyprovokovala, alebo ak nad sebou nemali nejakú vyššiu entitu, ktorá by im to prikázala. Gayja sa hlavne kvôli tomu desí toho, čo sa z nej vlastne na tom prekliatom ostrove stalo.




KliatbaAj keď sama netuší kde sa to v nej berie, čim ďalej, tým viac si uvedomuje svoje spojenie s maggyjou, ktorá hýbe celým kontinentom Dathe a ktorá sa na ňu naviazala v podobe kliatby v momente, keď dala do pohybu nemŕtvu hordu. Čím ďalej, tým viac si uvedomuje, že sa nejakým spôsobom stala súčasťou tejto hordy.. je silnejšia než normálny smrteľník, odolnejšia, nemŕtvy ju v podstate berú ako jednu z nich. Potrebuje stále menej jesť a spať, neustále počuje hlasy ktoré nepatria jej hlave, stovkám iných bytostí. Vidí svet taký aký je, rovnako tak, ako ho vidí tak, ako nie je, alebo ako bol pred stáročiami či tisícročiami. Jednoducho chaos. Nedobrovoľne sa stala hlásateľom a predzvesťou hordy práve týmto spôsobom. Niekde v kútiku duše cíti, že nemôže zomrieť kým je horda v pohybe, rovnako ako sa horda nikdy nezastaví, kým ona sama bude stáť. No desí sa tej predstavy a bojuje proti nej celou svojou silou vôle.
ŠepotSama túto schopnosť, šepot.. nedokáže ovládať. Však aj draci sa o to pokúšali a to márne. Aj keď ale tajomstvá okolo šepotu neovláda, stále ho niekedy podnietene použije. Napríklad sa jej nejedenkrát v Dathe stalo, že sa ocitla na mieste, ktoré by tam nemalo existovať. Miesto ako postavené v inom čase.. v inom priestore. Vnímala okolie okolo seba no vedela, že sa tam nenachádza.. a nachádza zároveň. Mimo to tie hlasy, hlasy z druhej strany ktoré na ňu stále rozprávajú.. ktoré ju stále sledujú a ktoré jej stále radia. Ktoré riadia celú jej realitu, celý jej pohľad na svet. Je to prekliatie minimálne tak, ako je to dar.
NekromanciaNekromancia je niečo, čo vlastne sama využíva, aj keď nie priamo ovládaním a kontrolovaním neživých či mŕtvych bytostí, ako je tomu často v príbehoch vznikom. Všetci za nekromanciou vidia ovládanie mŕtvol, ale len maggovia vedia, aká je v skutočnosti delikátna a zároveň veľmi nebezpečná.. a odporná. Ten kto si myslí že ovládanie mŕtvoly je zlé, ešte nevidel Gayju vysať aj posledné zbytky života z umierajúceho vojaka. Nevidel čierne tŕne mŕtvych rastlín, ktoré trhajú živých na kusy a tiež nevidel duchov a démonov, ku ktorým má Gayja tak nepríjemne blízko. Nekromanciu však využíva dosť.. normálne. Gayja sa zameriava na vysávanie energie zo svojho okolia či nepriateľov, pri čom posilňuje seba samú. Ako sa už spomenulo, jej telo nemá vlastnosti také, ako by malo mať, za čo nekromancia môže. Nie je silná ako 19 ročná žena, jej sila sa dá rovnať mŕtvole, ktorú neobmedzuej bolesť trhajúcich sa a nariekajúcich svalov. Nie je odolná ako krehký človek, je odolná ako nekromancer cez ktorého hruď hrdina z rozprávky prehnal svoju kopiju. Sila, ustatie inak smrteľných zranení, regenerácia.. aj keď to nepatrí k najmocnejším zbraniam nekromancie, z Gayji robia schopného bojovníka.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
 
Gayja, Hlásateľka Hordy
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Deritrea :: Hra :: Postavy :: Aktívne postavy :: Postavy na schválenie-
Prejdi na: