DomovFAQHľadaťZoznam užívateľovUžívateľské skupinyRegistráciaPrihlásenie
Vítej, cizinče! Copak tě přivádí do těchto končin? Zabloudil jsi? Nebo se chceš stát součástí tohoto velkolepého dobrodružství? Třeba to není náhoda, že jsi se dostal právě na tohle místo. Co když to budeš právě ty, kdo změní chod dějin našeho světa? Je to jen na tobě!

Share | 
 

 1. Chronológia svetovej histórie

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
AutorSpráva
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1189
Vek : 24

OdoslaťPredmet: 1. Chronológia svetovej histórie   Ut 07 marec 2017, 03:58



„História je svedkom doby, dňom pravdy, životom pamiatky, majstrom života a hlásateľom uplynulých čias."



História Deritrei sa historikmi kategoricky rozdeľuje do jednotlivých vekov, ér, období alebo iných časových vymedzení. Tieto vymedzenia predstavujú konkrétne historické obdobia, ktoré sa vyznačujú podobnosťou v istých skutočnostiach a reáliách. Každý vek prakticky označuje jedno historické obdobie Deritrei.

Je dôležité spomenúť, že pohľadov na historické obdobia je mnoho, a často názorovo nesúhlasia. Mnoho udalostí pred temnovekom môže byť preto skreslených, a nie je definitívne určené, ktoré delenie a opis historických udalostí je skutočné a pravdivé.

Historická kategorizácia je veľmi živá téma v dnešnej Detritrei. Existujú stovky teórií a desiatky teoretických skupín a škôl o obdobiach pred temnovekom, no tri skupiny z nich sa uchytili najviac, ako v povedomí inteligencie a šľachty, tak aj bežných ľudí. Jedna teoretická skupina zvykne obsahovať množstvo teórií, ktoré sú si veľmi podobné, a oddeľuje ich len rozličné vykladanie niektorých udalostí a skutočností. Každá z nich sa zakladá na jednom alebo viacerých hlavných dielach, ktoré pre historickú linku predstavujú základ. Samozrejme, teórií o vzniku sveta či priebehu dejín existujú stovky; tu uvádzam len tie najdôležitejšie a najrozšírenejšie.

Aj napriek tomu, že táto téma sa venuje histórii, historické teórie ktoré tú prezentujem by sa dali považovať aj za náboženské, alebo aspoň niektoré z nich. Diela vykladajúce históriu majú veľkú podobnosť s náboženskými dielami, preto sa tieto dve kategórie prelínajú.


A ktoré to teda sú?


1. Skupina drakocentrických teórií / Drakocentrizmus
... ''Vôľa univerza, príkaz sveta.''
                                                 - Vedes
Základné dielo: Ildrak / Otcovia sveta, Jamor z Loenu (* 8 642, Loen [Yryna] - † 8 702, Vornys [Yryna]) a Ildrak-vale, Isen a Eras
Táto teória má dnes najväčšie rozšírenie, a je uznávaná aj mnohými štátmi, ktorý ju považujú za teoretický a filozofický základ sveta. Niektorí panovníci zachádzajú až to takej diaľky, že rozširovanie ostatných teórií je zakázané a teda trestané. Obľúbená je najmä medzi ľuďmi Isenie, trpaslíkmi Erasie a samozrejme aj medzi niektorými ostatnými rasami. Podľa mnohých je drakocentrizmus jediná pravda na svete, a k nim často patria panovníci a ľudia z veľkou mocou. Drakocentrizmus je preto násilne vynucovaný a uctievanie akýchkoľvek iných božstiev (či uznávanie iných teórií) je považované za zločin hodný ťažkého trestu alebo dokonca smrti.
Je dôležité poznamenať, že aj napriek tomu, že Ildrak bol napísaný v 87. storočí, bol to len nepriamy prepis omnoho staršieho diela, ktorého autorom boli Isen a Eras, a fungovalo ako hlavné náboženské a filozofické dielo počas ich vlády v drakoveku. Názov diela bol Ildrak-vale.
Pozn.: Drakocentrizmus nabral na vplyve najmä počas temnoveku a od konca temnoveku funguje ako oficiálna filozofická a náboženská prax vo väčšine štátov centrálnej Isenie či Erasie. Dal by sa prirovnať ku kreacionizmu, ktorý v stredovekej Európe úplne prevládal, teda je porovnateľný s urputným kresťanstvom stredovekého sveta. Jeho idey sú mierne pozmenené, ale v podstate je veľmi podobný. Práve preto sú ľudské štáty v Isenii či trpaslícke štáty v Erasii natoľko podobné európskemu stredoveku.

2. Skupina maggyjských teórií / Maggyzmus
... ''A Štvrtí svetlo sveta neuzreli, nikdy, nie pod dozorom Bratov.''
                                                                                           - úryvok z diela Tri generácie
Základné dielo: Natih / Tri generácie, Muran Ekine (* 7 322, ? - † 7 338, Erach)
Maggyzmus je alternatívna teória k antidrakonizmu. Uznáva existenciu iných bohov pred drakmi, avšak nesúhlasí s tým, že draky mali zlé úmysly a neobsahuje ani evolučnú teóriu. Prakticky je to kreacionistická teória, veľmi podobná drakocentrizmu - veľkou zmenou je, že draky nevytvorili svet a rasy, ale urobili to pôvodní bohovia, ktorí smrteľníkov utláčali. Draky na čele s Isenom a Erasom prišli a Deritreu a jej obyvateľov oslobodili od tyranie starých bohov. Táto teória je pomerne populárna a uznávaná predovšetkým na juhu Isenie a na severnom Nuadhe. Aj napriek tomu že má podobnosť s drakocentrizmom, v štátoch ktoré uznávajú drakocentrizmus je maggyzmus považovaný za rúhanie. Práve preto v Isenii mnohokrát prebiehajú konflikty z náboženských dôvodov, aj napriek tomu, že obe teórie považujú za hlavných bohov Isena a Erasa.
Pozn.: Tento názorový konflikt by sa dal prirovnať ku kresťanstvu a judaizmu. Kým obe náboženstvá majú spoločné znaky, a to i v dôležitých faktoch, stále sú veľmi diferencované.

3. Skupina antidrakonických teórií / Antidrakonizmus
... ''Ak sa im svet znepáči, tak zbohom! Uvidíme sa v tme.''
                                                                                       - Rys Nomar
Základné dielo: Pôvod sveta a božstiev, Shelye Dynan (* 6 764, Danorm [Falteanské domínium] - † 6 841, Chath [Falteanské domínium])
Antidrakonizmus prináša veľmi kontroverzný pohľad na historické udalosti od stvorenia sveta až po temnovek. Využíva vedeckú metódu, tvrdenia založené na dokázaných faktoch. Pre problematické vysvetľovanie a výklad dôležitých historických udalostí a skutočností je vo väčšine sveta úplne zakázaný a len spomenutie jeho mena je považované za kapitálny zločin, no pravdou je, že ho uznáva a prijíma čoraz väčšie spektrum inteligencie. Jeho základom je obvinenie drakov z mnohých podvodov a zločinov, ktoré spôsobili, a hlavne ich deklasuje ako božstvá a ich božskosť považuje za šikovný výmysel. Toto dielo neuznáva žiadnych všemocných bohov - ide o teóriu samostatného vývoja sveta bez vplyvu božstiev. Dielo bolo opäť v roku 9 788 nájdené a zrekonštruované po tom ako bolo po tisícky rokov stratené.
Pozn.: Toto dielo prináša na stôl podobnú teóriu akú mal Charles Darwin. Ide o evolúciu jednotlivých rás, a nie ich vytvorenie bohmi. Okrem teórie živočíšnej evolúcie zahŕňa aj prirodzenú evolúciu sveta, pričom Deritrea vznikla v dôsledku kozmických udalostí, a nie v dôsledku jej vytvorenia bohmi. Ak si predstavíme ako bola Darwinova teória kontroverzná v 19. storočí a aký ohlas a výsmech vyvolala, predstavme si, ako zobraná by bola ľuďmi a hlavne kresťanskou cirkvou v 13. storočí (13. - 14. storočie Zeme približne sedí na 100. storočie Deritrei). V 69. storočí, keď bolo dielo vydané, samozrejme malo obrovský ohlas, no 3. a zároveň poslednú kataklyzmu (6 841 DD) sa mu nepodarilo svojím vplyvom zastaviť. Po nej nasledoval kolaps širokej civilizácie a započal temnovek.


Niekoľko poznámok na záver...


Pred samotným obsahom spomeniem dôležité informácie.

História v tomto spise je z veľkej časti založená na diele Pôvod sveta a božstiev, ktorého autorom je Shelye Dynan. Ostatné teórie sú spomenuté v jej rámci ako doplnkové. Keďže dielo končí rokom 6 841 DD, na posledné tri tisícročia sú využívané iné zdroje.

Datovanie v diele je chaotické. Dynan ho založil na v jeho čase používanom datovaní, no spomína jednu dôležitú odchýlku. Pred rokom 0 sa používa PD (Pred Drakmi) a po roku 0 sa používa DD (Dračej Doby). Draky sa však narodili v 24. storočí, skoro dve a pol tisícročia po roku 0. Prečo to takto je? V dobe keď Dynan dielo spisoval v Domíniu stále prevládala náboženská ideológia drakov. Tá hlásala začiatok histórie v roku 0 a všeobecne išlo o teóriu, ktorá sa dnes nazýva drakocentrizmus. Datovanie v spise je preto zvláštna kombinácia dvoch teórií, no je dôležité sa nenechať zmiasť pojmom DD - doba dračia začala omnoho neskôr.

Dynan rozlišoval 6 vekov na ktoré rozdelil dejiny sveta - Predvek (od počiatku sveta do asi 2 300 000 PD), Prvovek (od 2 300 000 PD do 105 000 PD), Šerovek (od 105 000 PD do 7 000 PD), Prastarovek (od 7 000 PD do 0 DD),Dávnovek (od 0 DD do ?4000? DD) a Drakovek (od ?4000? DD do 6 841 DD). Po Drakoveku nastúpil Temnovek (od 6 841 DD do 9 077 DD) a ešte neskôr Jasnovek (od 9 077 DD do dneška).

Roky jednotlivých udalostí nemusia byť presné. Roky končiace v celých stovkách (napr. 3 200, 4 500, 5 300) poukazujú na celé storočie, nie presne na ten konkrétny rok. Máloktorá významná udalosť sa udiala v okrúhlych nulových rokoch.

V spise sa nachádzajú roky jednotlivých vynálezov. Treba pochopiť, že rok / obdobie rôznych vynálezov je pravdepodobný prvotný objav. Rôzne časti sveta sa rozvíjali inak a niektoré vynálezy do istých častí došli až omnoho neskôr, neraz aj o stovky rokov. Nie vždy uvádzam miesto vynálezu alebo jeho okolnosti, no často pochádzajú z vyspelých a mocných štátov v tom ktorom špecifickom období. Po prvotnom objave si každý národ či štát musel túto znalosť zabezpečiť sám, skôr či neskôr, spôsobmi vlastnými, či obchodom alebo vlastným pričinením, alebo pádom pod nadvládu vyspelejšieho štátu (ktorý už túto znalosť vlastnil).


_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné


Naposledy upravil Horox dňa Po 29 máj 2017, 23:02, celkom upravené 5 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1189
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: 1. Chronológia svetovej histórie   Ut 07 marec 2017, 06:58




„Naša existencia na tomto svete je len krátkym okamihom v nekonečnom víre času."



Predvek je prvým a najdlhším historickým obdobím v dejinách Deritrei. Popisuje pôvod sveta, zaoberá sa vznikom života - fauny a flóry, ich vývojom za miliardy rokov, veľkými globálnymi udalosťami, ktoré formovali dnešnú Deritreu a neskorším komplexným vývojom jednotlivých druhov a rás.
Začína sa vznikom sveta okolo 4,7 miliardy PD. Končí Pádom Zoria v období okolo 2 300 000 PD. Predvek celkovo trvá 4,7 miliardy rokov, čo je prakticky plný vek sveta.

Poznatky o predveku boli získané až v 68. a 69. storočí, krátko pred začiatkom temnoveku. Išlo o vedecké skúmanie prírodného sveta (napr. hornín, fosílií), najmä vergeológiou (poznávanie vývoja, zloženia, vlastností a stavby sveta za pomoci maggyje) a verbiológiou (poznávanie vývoja, zloženia, vlastností a stavby živých organizmov za pomoci maggyje). Archeológia je relevantná až k úplnému koncu predveku.
Detailný výskum bez komplexných technických prostriedkov umožnila maggyja. Skúsení a vyštudovaní profesionáli vo vervede (vede založenej na maggyji) boli schopní zistiť o svete a jeho minulosti množstvo faktov a informácií. Dokázali napríklad určiť vek hornín, ich zloženie, pohyby v dávnych časoch a tak ďalej. Podobne to bolo pri fosíliách. Aplikovať vervedu bolo možné len pomocou silných artefaktov. Títo vervedci popritom využívali jeden z poddruhov Šepotu, ktorý im dovoľoval zahliadnuť rôzne záblesky, chaotické snové pasáže, v niektorých prípadoch dokonca aj zvuky či pachy z minulosti týchto skúmaných predmetov.


A tu započala história...


4 700 000 000 PD
Vznik Deritrei je možné datovať na obdobie spred viac ako štyri a pol miliardy rokov.
Povrch sveta bol pôvodne roztavený a oplýval extrémnou vulkanickou činnosťou. Atmosféra bola výrazne toxická. V nasledujúcich miliardách rokoch sa formovali kontinenty a oceány, podnebie i iné prírodné podmienky.
Je zrejmé, že Zorie existovalo ešte pred povrchovou Deritreou, no spočiatku bolo, rovnako ako povrch sveta, neobývateľné. Zdá sa že zo Zoria na povrch Deritrei dopadali rôzne nebeské telesá ako napríklad asteroidy, ktoré prispievali k pekelným podmienkam vtedajšieho sveta. Možno sa formovali aj telesá Zoria - slnko, mesiac, hviezdy. Svoju dnešnú podobu (obloha, oblaky a pod.) nadobudlo až omnoho neskôr.
Dopln.: Podľa niektorých vervedcov telesá Zoria, najmä hviezdy, existovali dlhé eóny pred vznikom sveta, tieto fakty však nedokázali overiť ani za pomoci vyspelej maggyje.

4 400 000 000 PD
Svet sa ochladzuje, čo dovoľuje sformovanie pevnej kôry a kvapalnej vody. Ochladzovaním vznikli oblaky. Dážď potom začal zaplňovať svet vodou, vytvárajúc oceány. Oceány pokrývali väčšinu sveta už asi o 400 miliónov rokov.

4 100 000 000 PD
Prvé známky života je možné datovať na obdobie spred vyše štyroch miliárd rokov. Je možné že existovali aj skorej. Ide o primitívne jednobunkové organizmy žijúce len vo vode. Nasledoval veľmi dlhý rozvoj (evolúcia) od primitívnych tvorov pohybujúcich sa v oceánskych vodách až po živočíchy, ktorým narástli končatiny a naučili sa chodiť po súši. No život ešte dlhé miliardy existoval len v tejto primitívnej forme.
Pôvod života je pripisovaný Zoriu, Dolnozemiam alebo oceánom Deritrei. Niektoré výskumy hovoria o príchode prvotných organizmov z nadsvetia (podobne ako neskôr prišli aj Prastarí), časť tvrdí, že prvotné organizmy vznikli v podsvetí, odkiaľ vyšli na povrch (do oceánov) a väčšina súhlasí s teóriou, že život vznikol priamo v oceánoch povrchovej Deritrei.
Nie je však známe prečo a ako život vznikol; je to otázka, ktorej sa mnohí venovali po veľkú časť dejín, a málokto ju dokázal zmysluplne zodpovedať.
Atmosféra v tejto dobe pozostávala z vulkanických a skleníkových plynov, až do obdobia okolo 2 500 000 000 PD, keď tieto plyny začal nahradzovať kyslík.
Dopln. 1.: Po dlhý čas si historici mysleli, že za vznik života je zodpovedná energia ena; špecificky jej prítomnosť obsiahnutá vo svete. Bolo však dokázané, že táto mystická energia sa objavila až skoro o jednu a pol miliardy rokov neskôr, dejinnou udalosťou zvanou Pád Zoria. Aj napriek tomu sa svojej viery držali, alebo podporovali teóriu, ktorá tvrdila, že život pochádza zo Zoria.
Dopln. 2.: Teórie o pôvode života z podsvetia sa ukázali ako nesprávne po zisteniach, že Dolnozeme sa objavili až dlho po prvotnom vzniku života.

4 000 000 000 PD
Začína sa formovať pevnina. V kôre sveta vznikajú platne a tým zároveň aj prvá tektonická aktivita. Za ďalšiu miliardu rokov sú kontinenty vytlačené nad hladinu oceánov. Organický pevninský život (flóra i fauna) neexistovali ešte po miliardy rokov.
Pravdepodobne vznikajú prvé horniny (agregáty minerálov).

3 600 000 000 PD
Vzniká najstarší, pomerne malý superkontinent, Melaga. Pevninský pohyb je mimoriadne aktívny; mimo to sa objavuje najstaršie pohorie sveta, Darnulské hory (Nuadh).

3 500 000 000 PD
Jednobunkové fotosyntetizujúce organizmy vytvárajú kyslík. Do ovzdušia sa nedostáva, naopak, rýchlo nenávratne mizne.
Existujú aj prvotné organizmy, ktoré síce nie sú viacbunkové, no žijú v kolóniách miliónov jednotlivých buniek. Tieto harmonické kolónie by sa teda dali nazvať viacbunkovými.

3 000 000 000 PD
Formuje sa globálny systém podzemných a podoceánskych jaskýň a kaviern, súhrnne zvaný Dolnozeme. Tento proces trvá stovky miliónov rokov.
Dopln.: Nie je isté či v podoceánskych (zaplavených) jaskyniach prežívali pôvodné oceánske organizmy.

2 900 000 000 PD
Postupne vzniká ďalší superkontinent, Seodun.

2 800 000 000 PD
Superkontinent Melaga sa rozpadá a stáva sa súčasťou mohutného superkontinentu Seodunu.

2 450 000 000 PD
Kyslík sa len vo veľmi malom obsahu udržiava v atmosfére, väčšina je zachytená v rozpustenom železe alebo v organickej hmote.

2 400 000 000 PD
Okolo tohto času boli všetky zdroje schopné zachytávať kyslík presýtené, čo dovolilo kyslíku voľný prechod do atmosféry, a jeho prítomnosť v ovzduší sa odvtedy stala bežnou. Za vytváranie kyslíku boli stále zodpovedné syntetizujúce baktérie žijúce v oceánoch.
Pôvodná atmosféra Deritrei sa stala nevyrovnanou, voľný kyslík bol pre mnoho organizmov toxický a smrteľný. Zvyšujúca sa koncentrácia kyslíku v atmosfére priniesla obrovské vyhynutie miliónov organizmov.
Dopln.: Konkrétne tých ktoré neboli prispôsobené na príjem kyslíku.

2 380 000 000 PD
Nastáva prvé a zároveň najdlhšie zamrznutie sveta v histórii. Začala v dôsledku atmosférických zmien prinesených veľkým obsahom kyslíka v ovzduší. Spôsobila globálne vyhynutie väčšiny žijúcich organizmov. Trvá takmer 300 miliónov rokov.
Dopln.: Nejde o dobu ľadovú, v tomto prípade išlo o zamrznutie celého povrchu Deritrei.

2 200 000 000 PD
Formuje sa Mulukská panva v južnej Drakarii, ide o najväčšie svetové rezervy vzácnych i obyčajných kovov (platina, chróm, paládium, irídium, osmium, železo, cín, titán a mnoho ďalších). Bohatý potenciál panvy bol prvýkrát využívaný už hasunmi pred príchodom drakov, neskôr v rámci koloniálnej ríše Falteanského domínia a po zaniknutí kolónií znova pôvodnými obyvateľmi.

2 100 000 000 PD
Po ukončení zamrznutého sveta sa vyvíjajú organizmy, ktoré sú stále jednobunkové, no štruktúra tejto bunky je komplexnejšia (organely) a dovoľuje najmä niesť genetickú informáciu v jadre.

2 050 000 000 PD
Začína intenzívny proces Dlhej plavby, ktorým sa deformuje kôra a plášť Deritrei, trvajúci nasledujúcich vyše 400 miliónov rokov (a pokračujúci s prestávkami aj neskôr). Ide o vzájomné pôsobenie tektonických platní. Platne sa zrážajú, pričom sú vysunuté nahor. Procesom vznikajú pohoria - v tomto a nasledujúcom období vzniká väčšina svetových pohorí.
Zároveň vzniká niekoľko menších superkontinentov.

1 800 000 000 PD
Po 300 miliónoch rokoch sa sformoval nový superkontinent, Teraval.
Proces Dlhej plavby je v plnom prúde a bude tak po ďalších 200 miliónov rokov.

1 500 000 000 PD
Objavujú sa prvé skutočné viacbunkové organizmy, ich vývoj do zložitejších foriem života trvá ešte ďalšiu miliardu rokov.
Superkontinent Teraval sa rozpadá čo potrvá ešte 250 miliónov rokov.

1 400 000 000 PD
Veľké zvýšenie v diverzite stromatolitov. Vznikajú mohutné kolónie modrozelených rias a stromatolitové bariéry (najmä v prílivových zónach oceánov a morí).

1 200 000 000 PD
Zrejme v tejto dobe vzniklo prvé pohlavné rozmnožovanie (u červených rias). Prebiehalo pri jednobunkových organizmoch, pravdepodobne aj pri spoločnom predkovi všetkých jednobunkovcov.
Tieto jednobunkovce boli čoraz viac komplexné, rozvíjali sa popri viacbunkovcoch, ktorých zložitosť tiež narastala.
Proces formovania najväčšieho superkontinentu - Nartan - dosahujúceho globálnych rozmerov je ukončený; pozostáva z väčšiny budúcich kontinentov. Obklopuje ho superoceán Salmov. Existoval po asi 500 miliónov rokov (do 750 000 000 PD).
Dlhá plavba neustále pokračuje; formovanie pevniny je turbulentné. Vznikajú ďalšie mnohé pohoria.
Dopln.: Viacbunkové organizmy sa vyvinuli a zanikli mnohokrát, a to samostatne, na rôznych miestach sveta.

1 000 000 000 PD
Superkontinent Nartan sa začína rozpadať.
V organizmoch nastáva špecifická diverzita, určujúca ich budúci rozvoj. Tieto odchýlky predznamenávajú rozdelenie života na dve kráľovstvá - zvieracie a rastlinné.
Dopln.: Trvalo ešte dlho kým sa dalo hovoriť o skutočných zvieratách a rastlinách v dnešnom zmysle slova.

900 000 000 PD
Objavujú sa prvé primitívne rastliny.

850 000 000 PD
V rámci procesu rozpadu sa v superkontinente Nartan vytvárajú početné trhliny. Jedna z týchto trhlín sa stala novým (menším) oceánom.

800 000 000 PD
Voľného kyslíku je čoraz viac - uhlíkový cyklus je preto prerušený. Dôsledkom je druhé zamrznutie sveta.
Dopln.: Trvanie zamrznutia je neznáme.

750 000 000 PD
Existujú prvé bunky, ktoré by sa dali nazvať zvieracími. Sú celkom rozdielne od rastlinných. V potravinovom reťazci teda vznikajú prví bylinožravci.
Objavujú sa zvieratá, ktoré sú predchodcami morských hubiek.
Dopln.: Tieto primitívne tvory boli zrejme prvé zvieratá.

720 000 000 PD
Nastáva tretie zamrznutie sveta. Patrí k najdlhším a najvplyvnejším, trvajúc do 660 000 000 PD. Mohutné vrstvy ľadu pokrývajú väčšinu sveta (do hrúbky vyše jednej míle). Evolučný vývoj rastlín a zvierat je výrazne zabrzdený; prežívajú len v malých teplých vačkoch, ktoré sa nachádzali pod ľadom.
V nasledujúcich 20 miliónoch rokoch je rozpad Nartanu dokončený, superoceán Salmov zaniká, a formuje sa nový superoceán Rovis.
Dopln.: Podľa niektorých vervedcov v tomto období skoro zanikol život.

650 000 000 PD
Objavujú sa rohovité hubky - vlastnia prvé kostry zložené z ihličiek. Stále im však chýba nervový, tráviaci či obehový systém.
Prebieha (do 635 000 000) posledné obdobie globálneho zamrznutia - všetky nasledujúce doby ľadové budú pokrývať výrazne menšiu časť sveta.
Kusy rozpadnutého superkontinentu Nartan znova ''plávajú'' k sebe, aby omnoho neskôr vytvorili nový superkontinent.

600 000 000 PD
Vznik ozónovej vrstvy v stratosfére predznamenáva budúcu existenciu pozemného života.
Sformoval sa nový superkontinent, Valnora, existujúci do asi 500 000 000 PD. Ohraničuje ho superoceán Rovis a jeden menší oceán.

560 000 000 PD
Do roku 580 000 000 PD život zväčša pozostával z malých a mikroskopických organizmov. V nasledujúcich miliónoch rokoch sa intenzívne vyvíjali zložité viacbunkové organizmy. Tento vývoj kulminoval v 534 000 000 PD, keď nastal Vzostup života.
Existujú prvé článkonožce, huby, mäkkýše, hubky, koraly, rebrovky či sasanky.

534 000 000 PD
Započal Vzostup života, pomerne krátke evolučné obdobie (do asi 505 000 000 PD) počas ktorého vznikla väčšina živočíšnych kmeňov a druhov existujúcich dodnes. Ide o najdôležitejšiu udalosť v histórii života a evolúcie v Deritrei. Dalo by sa povedať, že život začal od Vzostupu dominovať svetu; dovtedy bol jeho vplyv minimálny. Je možné, že k Vzostupu dopomohla krátka doba ľadová spred 6 miliónov rokov. Za 30 miliónov rokov vzniká väčšina komplexných organizmov, avšak nasledujúci proces evolúcie trvajúci dodnes bol veľmi turbulentný a nemilosrdný, pričom veľká časť druhov za stovky miliónov rokov vymrela. Druhy neustále menili svoje formy, rozdeľovali sa na početné poddruhy alebo vymierali v situácii neustále meniacich sa životných podmienok. Tektonické pohyby mali stále výrazný vplyv na podobu oceánov, kontinentov a samozrejme živočíchov, ktoré v nich prežívali.
Objavujú sa ostnatokožci, článkonožce a mäkkýše výrazne diverzifikujú.
Superkontinent Valnora sa rozpadá na niekoľko menších kontinentov.

526 000 000 PD
Objavujú sa prvé ryby.

522 000 000 PD
Objavujú sa prvé graptolity.

519 000 000 PD
Objavujú sa prvé trojstavce.

516 000 000 PD
Nastáva prvá veľká vymieracia udalosť od Vzostupu.

500 000 000 PD
Nastáva druhá veľká vymieracia udalosť od Vzostupu; spôsobila veľké zníženie rozmanitosti v druhoch. Viac ich vymrelo ako sa objavovalo.
Moria sú relatívne teplé, polárny ľad takmer neexistuje, to sa však o niekoľko desiatok miliónov rokov zmení. Veľké oblasti kontinentov sú zaplavené týmito teplými, plytkými moriami, sú veľmi ideálne pre morský život. V nasledujúcom období mohlo prebehnúť niekoľko ľadových dôb, no zvyčajne zamrzli len póly.
Zatiaľ čo v oceánoch život prosperoval, suchá zem bola viacmenej mŕtva. Kontinenty boli skalnaté a suché. Pozemné rastliny sa objavili až o 15 miliónov rokov neskôr.
Dopln.: 99.9% organizmov tejto doby žilo vo vode. V oceánoch dominovali článkonožce.

488 000 000 PD
Nastáva tretia veľká vymieracia udalosť od Vzostupu. V tomto období bola druhová rozmanitosť veľmi nízka.

485 000 000 PD
Ako opak po hromadnom vymieraní nastala výrazná evolučná explózia, ako pokračovanie Vzostupu života. Ryby urýchľujú svoju evolúciu (objavujú sa prvé bezčeľustné ryby). Bezstavovce (článkonožce, mäkkýše) stále dominovali oceánom. Mäkkýše patrili medzi najväčších predátorov po aspoň nasledujúcich 40 miliónov rokov.
Klíma je veľmi horúca, teplota vody miestami dosahovala vysoké čísla - veľmi dobré podmienky na rozvoj života. Vznikal veľký počet nových organizmov, vodná fauna neustále zvyšovala svoju rozmanitosť.
Objavujú sa prvé koralové útesy a morské hviezdovky.
Suchú zem po prvýkrát obývajú pozemné rastliny, ktoré sa vyvinuli zo zelených rias. Išlo o prvotný mach, rastúci len popri vode - jazerách, riekach či na pobrežiach.
Fauna vznikajúca v tomto období panovala po ďalších 200 miliónov rokov, bez nejakých mohutných zmien. Pozemný život bol ešte veľmi primitívny, diverzifikoval sa až neskôr.
Dopln.: Ryby patrili k prvým skutočným stavovcom.

460 000 000 PD
Kontinenty sú v neustálom pohybe; niektoré prebývajú samostatné, niektoré smerujúce k sebe aby sa spojili. Svet sa ochladil, teplota oceánov globálne klesla asi na úroveň dnešných tropických vôd. V týchto podmienkach sa veľmi darilo graptolitom.

450 000 000 PD
Rastliny pokračujú v rozsiahlej kolonizácii suchej zeme. Pridávajú sa k nim článkonožce, postupne vyliezajúce z vody. Pozemný život stále prežíva len popri jazerách, riekach a na pobrežiach. Je zrejmé že organizmy sa presúvali aj do Dolnozemí, ktoré boli extrémne teplé a vlhké, často zaplavené horúcou vodou.
Objavujú sa prvé žraloky.

440 000 000 PD
Od poslednej vymieraciej udalosti sa životu výrazne darilo, no v nasledujúcom období nastalo niekoľko ďalších takýchto udalostí. Počas nich vymrelo asi 60% morských živočíšnych rodov (najviac zasiahnuté boli planktón a článkonožce).
Prvá pozemná rastlina - mach - hromadne expanduje a pokrýva široké oblasti, stále je však upnutý k blízkosti vodných plôch.

430 000 000 PD
Globálna klíma sa stabilizuje, obdobie pravidelných podnebných zmien je u konca. Aj napriek tomu prebehlo niekoľko menších vymieracích udalostí.
Existujú prvé zvieratá úplne adaptované na suchú zem, čo znamená že môžu smerovať od blízkosti vody do vnútrozemia. Patrili medzi ne napríklad stonožky.

420 000 000 PD
Až od tohto obdobia majú zvieratá a rastliny žijúce na suchej zemi citeľný dopad a vplyv na svet.
Zvieratá sa prispôsobujú pozemného životu, čo prináša iné dýchanie kyslíku, teda prvé tvory vlastnia pľúca.
Okrem toho sa objavujú prvé lúčoplutvové ryby; v suchozemskom živote - prvé škorpióny, hmyz a článkonožce.

410 000 000 PD
Objavujú sa prvé ozubené ryby a lodenky; ryby dosahujú obrovskú rozmanitosť.
V nasledujúcich rokoch nastáva evolučná explózia, tentoraz však na suchej zemi. Rastliny po kontinentoch roznášajú svoje spóry, v rámci čoho vznikajú mohutné lesy, časom pokrývajúce celý svet.
Dopln.: Neboli to lesy v dnešom zmysle slova, skôr len zem globálne pokrytá machom. Išlo skôr o predchodcov neskorších, skutočných lesov.

395 000 000 PD
Objavujú sa prvé štvornohé zvieratá. Bol to následok prispôsobenia sa kráčaniu na suchej zemi (pevné plutvy sa časom zmenili na nohy). Okrem toho existujú prvé hlavonožce; mohutné koralové útesy sú v moriach bežným zjavom.
Niektoré rastliny mali prvé listy a korene. K machovým lesom sa teda pripojili primitívne koreňové rastliny (rôzne kery a kríky, napríklad prasličky či papraď), ktoré vytvárali stabilnú pôdu. V nej prežívali drobné článkonožce, ako roztoče, škorpióny a stonožky.

385 000 000 PD
Objavujú sa prvé stromy, charakterizované ozajstným pevným drevom. Suchá zem sa celosvetovo ''zelená.''

380 000 000 PD
Existujú prvé suchozemské stavovce.
Žraloky v tejto dobe hrajú veľkú rolu v oceánoch.

375 000 000 PD
Nastáva vymieracia udalosť, ktorá vyhubila mnoho článkonožcov a iných druhov. Zasiahnutý bol najmä morský život.

360 000 000 PD
Objavujú sa prvé kraby, okrem toho aj prvé rastliny schopné vytvárať semená. Vzniká mnoho druhov suchozemských článkonožcov.

350 000 000 PD
Objavujú sa prvé veľké žraloky (napríklad praselanoch), chiméry a slizovky.
Rozmanitosť obojživelníkov sa zvyšuje a spoločne so stavovcami dominujú suchej zemi.

330 000 000 PD
Z dominantných obojživelníkov vznikajú prvé obratľovce.
Článkonožce sú bežné a ich veľkosť narastá. Deje sa tak vďaka vysokej úrovni kyslíku vo vzduchu, čo dovoľuje suchozemským bezstavovcom rásť do obrovských rozmerov.
V tomto čase už lesy pokrývali väčšinu sveta.

320 000 000 PD
Objavujú sa prví synapsidi (predkovia omnoho neskorších cicavcov) a vážky.
Obojživelníkom sa výrazne darí, sú široko rozšírení a ich telová veľkosť dosahuje aj do 20 stôp. Majú po prvýkrát šupinatú kožu a rozmnožujú sa prostredníctvom kladenia vajec. Dominujú spoločne s článkonožcami.
Prebieha ďalšia vymieracia udalosť, zrejme kvôli podnebným zmenám. Vo veľkom zasiahla morský aj suchozemský život.
Všetky kontinenty v tomto období smerujú k sebe a zrážajú sa, pričom je vytváraných mnoho pohorí, a postupne jeden svetový superkontinent.

315 000 000 PD
Objavujú sa prvé plazy.

305 000 000 PD
Objavujú sa prví diapsidi, hmyz schopný dýchať vzduch, prvé pavúkovce a vyspelé stonožky. Rastú do pomerne veľkých rozmerov (aj do 9 stôp), najmä vďaka vlhkému životnému prostrediu (močiarne papraďové lesy) a vysokej úrovni kyslíku vo vzduchu. Existuje aj obrovský hmyz, napríklad grifovážky.
Dopln.: Diapsidi sa neskôr vyvinuli ako krokodíly, hady, jaštery, korytnačky a tak ďalej.

300 000 000 PD
Do tohto roku sa všetky kontinenty spojili do jedného superkontinentu zvaného Iseran.
Objavujú sa prvé chrobáky; semenné rastliny, ihličnany pokračujú vo vývoji.
Synapsidi dominujú suchozemskému životu, patria medzi najväčších stavovcov po ďalších 50 miliónov rokov.
V nasledujúcich miliónoch rokoch vzniká väčšina svetových zásob enbritu v Dolnozemiach.
Dopln.: Enbrit sa stal v neskorom drakoveku najdôležitejším materiálom. Jeho využívanie viedlo k technologickej revolúcii, najmä v Erasii (Torianský spolok), ktorá bola takto schopná úplne sa odpútať od maggyje. Enbrit výrazne pomohol aj pri rozvoji artefaktácie. Táto hornina sa ťažila z Dolnozemí.

275 000 000 PD
Objavujú sa prví therapsidi (pokročilé cicavcovité tvory)
Vznikajú veľkí bylinožravci a mäsožravci.

256 000 000 PD
Objavujú sa prví archasauri (ktorí sa neskôr vyvinú do gedasaurov), cynodonti (ktorí sa neskôr vyvinú do cicavcov) a archopodi (ktorí sa neskôr vyvinú do obropodov).

250 000 000 PD
Nastáva najväčšia dejinná vymieracia udalosť, počas ktorej vymrelo vyše 90% vodných druhov a 70% suchozemských druhov. Najmenej zasiahnuté boli článkonožce, ktorých evuločný proces využil túto situáciu a dovolil im rásť do čoraz väčších veľkostí. No životu v Deritrei trvalo aspoň 30 miliónov rokov kým sa znova obnovil do pôvodných počtov. Príčinou je zrejme kataklyzmická dopadová udalosť, pri ktorej zo Zoria zletel mohutný asteroid. To čo nezomrelo v explózii, toho zabila nasledovná extrémna vulkanická činnosť a narušené podnebie. Vo výsledku sa zvýšila suchota povrchového sveta; veľká časť Iseranu sa premenila na púšť.

240 000 000 PD
Objavujú sa prví ceanosauri a mnohé morské plazy, pričom najväčší úspech majú spomínaní ceanosauri.
Po nasledujúcich 40 miliónov rokov suchozemskému svetu dominujú archasauri, therapsidi a archopodi. Jedna z budúcich tried archopodov - obropodi - získala dominanciu až od obdobia spred 200 miliónov rokov.
Dopln.: Gedasauri patrili medzi veľké plazy, therapsidi patrili medzi veľké predcicavce a archopodi patrili k veľkým článkonožcom.

235 000 000 PD
Cynodonti a menosauri sa diverzifikujú.
Vo svete rastlín prosperujú plavúňovité, cykasovité a ginkové rastliny, papraď, praslička; semenné rastliny postupne dominujú suchozemskú flóru, v severných oblastiach sa výrazne darí papradi a ihličnanom.

225 000 000 PD
Objavujú sa prví obropodi a kostnaté ryby. Začína sa Vek obropodov, alternatívne Vek článkonohých, avšak ich globálna dominancia ešte v tomto období nenastala. Konkurovali im gedasauri. Množstvo druhov migruje do Dolnozemí najmä kvôli silnej predácii na povrchu.
Podnebie je veľmi teplé, suché, pričom púšte pokrývajú mohutnú časť Iseranu.
Dopln.: Aj napriek prvotnému vzniku obropodov a gedasaurov, archopodi a archosauri hrali stále dominantnú rolu.

220 000 000 PD
Objavujú sa prví krokodiliáni, dvojnožci a korytnačky. Vymierajú menosauri.
Archopodi nahradzujú therapsidov a archasaurov ako dominantná rasa. Pomohlo to k evolúcii budúcich cicavcov, therapsidi boli nútení žiť ako malé, zväčša nočné hmyzožravce. Nočný spôsob života im postupne priniesol srsť a rýchlejší metabolizmus.
Levopodi (levíky, obrovské článkonožce pripomínajúce spojenie pavúka a škorpióna) vládli rozsiahlym púšťam Iseranu.
Iseran sa začína rozdeľovať na dva superkontinenty - Veľsenia smerujúca juhovýchodne a Veľrasia smerujúca severozápadne.

215 000 000 PD
Objavujú sa prvé muchy a obrosauri, dvojnožci sa diverzifikujú. Existujú prvé skutočné cicavce, jedna z podskupín therapsidov.

200 000 000 PD
Nastáva väčšia vymieracia udalosť, ktorá zasahuje najmä archasaurov. Obropodom dovolila zaujať dominantnú pozíciu ako vrcholných predátorov Deritrei. V nasledujúcich 50 miliónoch rokoch sa vyvíjajú najväčší obropodi, vrátane nekropodov, senopodov, škorpodov či nôžkopodov, skupiny patriace k mohutným mäsožravcom a bylinožravcom. Obropodi globálne dominujú životu ako vrcholné organizmy po nasledujúcich 140 miliónov rokov, na suchej zemi (nekropod, senopod, škorpod a pod.), v oceánoch (falperid, katakrab a pod.) i na oblohe (vážkopod a pod.).
Ku začiatku existujú letosauri (prvé lietajúce stavovce), no za krátko ich nahrádzajú mohutní vážkopodi, ktorí získavajú nadvládu nad oblohami sveta.
Vymieranie je najviac citeľné v oceánoch, kde vyhynula väčšina morských plazov. Okrem nich boli ťažko zasiahnuté mäkkýše, ulitníky a ramenonožce. Vyhynulo asi 25% všetkých morských rodov.
Udalosť mohla byť spôsobená extrémnou vulkanickou činnosťou, ktorá nastala pri rozpade Iseranu. Tento rozpad začal meniť aj charakter pevniny, kde sa suché púšte postupne menili na bujné dažďové pralesy. Mnohé článkonožce túto zmenu uvítali, vyvinuli sa obrovské chrobáky, zatiaľ čo púštne levíky sa úspešne prispôsobili životu vo vlhkých lesoch.
Objavujú sa prvé jašterice a skoré cicavce pokračujú v aktívnom vývoji.
Ihličnany sú najpočetnejším suchozemským stromom, a zostane tak po zbytok histórie.

190 000 000 PD
Vzniká veľký počet primitívnych morských bezstavovcov. Morské druhy obropodov dosahujú vrcholnej rozmanitosti, objavujú sa senopodi, katakraby, hakikraby a guelomáre.

180 000 000 PD
Objavujú sa prví skutoční nekropodi, obrovské pavúkovce. Nekropodi nasledovne dominujú Vek obropodov. Okrem toho vznikajú aj trojpodi.
Iseran zakončuje svoje delenie na dva superkontinenty.
Krokodiliáni sa stávajú vodným druhom.
Dopln.: Dnešní potomkovia nekropodov sú nekromantule. Sú výrazne menšie, no stále rozšírené po celom svete. Niekoľko poddruhov nekropodov zrejme prežilo aj do jasnoveku, no ide o veľmi vzácne zjavy, a v osídlených oblastiach neexistujú vôbec.

170 000 000 PD
Objavujú sa prvé salamandre a mloky. Vymierajú cynodonti.

163 000 000 PD
Objavujú sa prvé primitívne raje, nôžkopodi a mnohopodi.
Nastáva zlatý vek veľkých bylinožravých obropodov; ich pasovné miesta boli najmä papraďové, cykasové prérie či vysoké ihličnaté porasty. Menšie bylinožravce neprevládali, no aj tak hrali dôležitú rolu. Boli hlavnou korisťou pre veľké obropodi.
Dopln.: Nôžkopodi sú mohutné stonožky.

150 000 000 PD
Objavujú sa prvé vtáky. Nekropodi sa diverzifikujú, vzniká napríklad nohokrab.
Dopln.: Vtáky pravdepodobne vznikli z dvojnožcov (archosauri). Takto sa pravdepodobne zachránili pred vyhynutím, keďže ich predátormi boli dominantní obropodi.

140 000 000 PD
V nasledujúcich 100 miliónoch rokoch dokončuje Iseran svoj rozpad na dnešné kontinenty, ktoré sa však nachádzali vo výrazne odlišných pozíciách. Svet sa znova ochladzuje, sneženie je vo vysokých polohách bežné. Tropické oblasti sú mokrejšie. Neskôr sa ale teploty znova zvýšili.
Dopln.: Tektonickým pohybom sa časom dostali na svoje dnešné pozície.

130 000 000 PD
Objavujú sa prvé kvitnúce rastliny (kvety) a nové skupiny cicavcov či vtákov. Cicavce boli všeobecne malého vzrastu, no veľmi početné a pre ekosystémy dôležité. Napriek tomu je ešte ďalších 60 miliónov rokov jasná dominancia obropodov na vrchole potravinového reťazca.
Veľrasia a Veľsenia sa rozpadajú na menšie kontinenty; formujú sa niektoré dnešné oceány.

115 000 000 PD
Objavujú sa prvé vtákoritné cicavce.

110 000 000 PD
Objavujú sa prví falperidi.
Dopln.: Falperidi sú mohutné morské škorpióny.

100 000 000 PD
Objavujú sa prví škorpodi, včely, mravce, primitívne termity, predkovia motýľov a koníky. V moriach vznikajú prvé skutočné raje a moderné žraloky, zatiaľ čo sa kostnaté ryby stávajú celkom bežným zjavom.
Dopln.: Škorpodi sú mohutné suchozemské škorpióny.

90 000 000 PD
Objavujú sa prvé hady a kliešte.

80 000 000 PD
Kvitnúce rastliny sa stávajú globálne dominantnými. Ich evolúcii pomáhajú včely, no ide skôr o koevolúciu, teda včelám zároveň pomohli kvitnúce rastliny. Existujú prvé listnaté stromy - figy, platany a magnólie. Ihličnanom sa neustále darilo bez nejakých zmien.
Isenia vráža do Falëdrosu, neskôr sa odpojí a zamieri západne na svoju dnešnú pozíciu. Tarasallia sa odpája od Isenie, severovýchodným smerom. Dathelis sa odpája od Trojdracarie, severovýchodným smerom. Neskôr sa rozdelí na dnešné kontinenty Tyarnulis a Dathe. Falteany sa odpájajú od Isenie, južným smerom. Trojdracaria sa postupne rozpadáva na tri kontinenty - Dracaria, Pheorith a Astylora. Nuadh naráža do Isenie, vytvárajúc spojenie medzi dvoma kontinentami.
Toriany sa odpájajú od Erasie, severozápadným smerom, podobne ako Katayama, juhovýchodným smerom, kde sa ešte rozdelí na tri menšie zeme. Trojzápadie sa postupne rozpadáva na tri kontinenty - Zho, Xaban a Hiapon. Aguel sa odpája spomedzi Erasie a Nuadhu, pričom po ceste naráža do Nuadhu.

70 000 000 PD
Cicavce sa vyvíjajú, objavujú sa prvé vačkovce a placentovce.

65 000 000 PD
Nastáva mohutná vymieracia udalosť, ktorá zasahuje najmä obropodov. Týmto sa ukončuje Vek obropodov, svetová nadvláda týchto obrovských článkonožcov. Väčšina ich vymiera, vyhynutiu sa čiastočne vyhli lietajúci obropodi. Dôvod ukončenia Veku obropodov mohlo byť zrútenie ekosystému dažďových pralesov, ktorému sa obropodi nedokázali prispôsobiť (menej pravdepodobné), alebo o explóziu parazitických článkonožcov, ktoré sa hromadne priživovali na obropodoch (viac pravdepodobné). Obropodi sa jednoducho zmenšili (do dnešných podôb), nevymreli celkom. Ironicky sa mnohé článkonožce následne stali potravou cicavcov (napríklad hmyz), ktoré boli po posledných 150 milionóv rokov obropodmi lovené.
V každom prípade, toto vymieranie spôsobilo zahynutie 75% všetkých žijúcich druhov, zvierat či rastlín. Trvalo dlho kým sa diverzita vrátila do predošlého stavu. Silný parazitizmus však nemohol za vyhynutie iných druhov ako obropodov. Celková udalosť musela byť globálna, a zrejme išlo o extrémnu vulkanickú činnosť, ktorá vznikala pri pohybe kontinentov. Sopečný popol zahalil oblohu, kvôli čomu mnohé fotosyntetizujúce rastliny vymreli. Bylinožravce takto stratili svoju potravu - to spôsobilo aj stratu potravy pre mäsožravce. Prežili najmä všežravce, hmyzožravce a mrchožrúti. Takmer všetky mäsožravé a bylinožravé tvory vyhynuli. Cicavce a vtáky sa živili hmyzom, larvami, červíkmi a slimákmi, tieto sa zas živili na neživej hmote (z mŕtvych zvierat a rastlín).
Táto vymieracia udalosť spôsobila aj inú dôležitú udalosť, a to Vzostup Dolnozemí. Vulkanickou činnosťou sa v Dolnozemiach sformovali rôzne kryštály, ktoré mali silné svietivé vlastnosti; fungovali teda ako umelé slnká. Dolnozeme sa tak stali veľmi atraktívnymi pre život. Vysoká teplota a prístup k vode dovolil vzniku rozsiahlej flóry a explózii zvieracieho života. Dolnozeme a suchozemská Deritrea po nasledujúce miliónoy rokov mnohokrát obmieňali svoje druhy. V Dolnozemiach sa život vyvíjal odlišne, charakter podzemia určoval inú cestu, avšak v mnohom boli Dolnozeme podobné pevninskej Deritrei. Keďže sa nachádzali takmer pod celým svetom, obsahovali dutinové moria, pralesy, celé ekologické a biologické systémy.
Dopln. 1.: Okrem ostatných druhov, aj mnohí obropodi migrovali do Dolnozemí, kde prežívali ďalšie milióny rokov. No nikdy sa už nestali dominantnými. Ich najznámejší predstavitelia sú dnes nekromantule.
Dopln. 2.: Do tejto doby v Dolnozemiach žili len malé, slepé živočíchy, prispôsobené na život v tme. Podobne to bolo s rastlinami, ktoré neboli zelené - nemohli fotosyntetizovať bez prítomnosti svetelnej (''slnečnej'') energie. Išlo skôr o rôzne huby a machy.

64 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prvé nekromantule, krabonohy, tykiky a lúzy.
Dopln. 1.: Nekromantule pochádzajú z obropodov. Od tejto doby sú výrazne menšie, no dá sa povedať, že obropodov pred úplným vyhynutím zachránili Dolnozeme. Darí sa im až do dnešného dňa.
Dopln. 2.: Okrem nekromantúl sa objavuje aj mnoho predstaviteľov pôvodných obropodov, rôzne článkonožce, ktoré utrpeli zmenšenie telovej veľkosti, pád z vrcholu potravinového reťazca, ale aspoň prežili.

63 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prvé korydyny.

62 000 000 PD
Objavujú sa prvé mäsožravé šelmy z radu cicavcov a v Dolnozemiach korini, poddruh veľkých korytnačiek a nurini, poddruh veľkých žiab. Cicavce sa celkovo globálne diverzifikujú, a dalo by sa povedať, že nastáva ich vek. Vo vákuu zanechanom úhynom obropodov sa tomuto druhu výrazne darí. Mnohé z nich sa vyvinuli do mohutných suchozemských tvorov, niektoré prežívali vo vodnom či vzdušnom prostredí. Podobne nastala aj revolúcia vtákov, ktoré ovládli oblohy.

60 000 000 PD
Objavujú sa prví homini a babini. Nelietavé vtáky sa diverzifikujú, napríklad vzniká gastornis.
Život v Dolnozemiach sa výrazne diverzifikuje. Keďže to bola oblasť viacmenej oddelená od pozemskej Deritrei (iný svet), vznikala tam odlišná fauna i flóra. Zdroj svetla (a energie) poskytovali mohutné kryštály tafrit, ktoré osvetľovali rozsiahle kaverny ako slnká. Dýchateľný vzduch pôvodne prichádzal cez početné sopúchy a tunely smerujúce nahor, no neskôr ho zabezpečovalo zelené rastlinstvo. Dolnozeme museli mať aj vlastný atmosférický systém, spôsob výmeny vody - dážď, sneženie - no nie je zrejmé ako tento systém fungoval.
Dopln. 1.: Primáty boli stromolezci a zo stromov zliezli až omnoho neskôr.
Dopln. 2.: Kryštály tafrit neskôr pri páde Dolnozemí zhasli, no účel v histórii sa pre nich ešte našiel. V dávnoveku sa začali ťažiť a používať na maggaktáciu, proces artefaktácie predmetov prostredníctvom maggyje.

55 000 000 PD
Objavujú sa prvé primitívne veľryby, hlodavce, zajace, pásovce, netopiere, chobotnatce, párnokopytníky a nepárnokopytníky. Vtáky sa diverzifikujú, vznikajú mnohé moderné skupiny. Niektorí jedinci smerujú do Dolnozemí, niektorí pozostávajú v povrchovej Deritrei.

50 000 000 PD
Objavujú sa prvé nosorožce, tapíry, ťavy a v Dolnozemiach hlodini, poddruh veľkých hlodavcov a jacini, poddruh veľkých zajacov. Primáty sa diverzifikujú. Spoločný predok psov a mačiek sa po prvýkrát rozdeľuje do týchto dvoch skupín, tie sa pochopiteľne vyvíjajú inými smermi.
Špecifické podmienky v Dolnozemiach dovoľujú niektorým druhom rapídny vývoj, niektoré druhy rýb a jašterov narastajú do veľkosti, rovnako aj niekoľko druhov hlodavcov, krtov a vtákov. Život v neraz stiesnených priestoroch, potreba lezenia do výšky či zliezania do hĺbky, vyžaduje silnejšie predné končatiny (na bezpečný úchyt). V tomto smere sa vyvíjajú podobne ako primáty, ktoré úchyt využívali na lezenie po stromoch.

45 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví rožini, poddruh nosorožcov.

42 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví perini, poddruh veľkých netopierov.

40 000 000 PD
Objavujú sa prvé psy, motýľovitý hmyz, železorožce a v Dolnozemiach mlokini, poddruh veľkých mlokov, saurini, poddruh veľkých jašterov a psini, poddruh veľkých psovitých šeliem. Vymierajú gastornisy.
Nasledujúce milióny rokov pozemskej faune dominujú katahíny, poddruh opíc. V Dolnozemiach prevládajú saurini a psini.

35 000 000 PD
Objavujú sa prvé orly, jastraby, vakovlky, nimravidy, prízemné leňochody, pekarie, glyptodoni a v Dolnozemiach krtini, poddruh veľkých krtov a ribini, poddruh niektorých druhov rýb a žralokov. Psy a psini sa diverzifikujú.
Vznikajú prvé trávnaté pláne a lúčiny. Miestami nahradzujú lesný porast.

32 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prvé ostrostrely.

30 000 000 PD
Objavujú sa prvé prasatá, bezrohé nosorožce a v Dolnozemiach avini a sovini, poddruhy veľkých vtákov a elfini, poddruh delfínov.

28 000 000 PD
Objavujú sa prvé ramory obrovského vzrastu.

26 000 000 PD
Objavujú sa prvé jelene, srnce, skutočné slony a mačky.

24 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví slonini, poddruh slonov a srnini, poddruh jeleňov.

23 000 000 PD
Objavujú sa prvé selanochy a oceánske hady, oba tieto druhy časom získavajú nadvládu nad oceánmi Deritrei.
Cicavce a vtáky (dve dominantné skupiny) v tomto období postupne nadobúdajú svoje dnešnú podobu, zatiaľ čo väčšina ostatných skupín je relatívne nezmenená. Rovnako ako fauna, aj flóra má už moderný vzhľad.
Kontinenty sú viacmenej v súčasnej pozícii, v nasledujúcich rokoch nastávajú len malé zmeny.
Chladnejšie, sezónne podnebie dovoľuje vzostupu opadavých lesov (životný cyklus založený na ročných obdobiach). Trávnaté pláne nahradzujú veľký počet lesov. Spoločne s trávou sa vyvíjali bylinožravci, výsledkom bol vznik mnohých pasienkových zvierat (kone, antilopy, bizóny a pod.).

21 000 000 PD
V Dolnzemiach sa objavujú prvé chybury a hlbinné terory. Prežívali zväčša v najhlbších oblastiach Dolnozemí, ktorým sa väčšina fauny vyhýbala.

20 000 000 PD
Objavujú sa prvé žirafy, obrie mravčiare a v Dolnozemiach bivolini, poddruh byvolov, koralostrážcovia a rôzna veľzver, ako napríklad veľhady, veľvlky, veľpumy a podobne.

18 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prvé palaje.
V nasledujúcich 6 miliónoch rokoch sa hominidi (veľký ľudoop) a giboni (malý ľudoop) vymedzujú na dve skupiny.

17 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prvé černozobáky a vranospevy.

15 000 000 PD
Objavujú sa prvé kengury, tury, mastodonty, morské hydry a v Dolnozemiach cibini, poddruh veľkých cibetiek, avanuji a perinoi.

14 000 000 PD
Objavujú sa prvé riečne hady a v Dolnozemiach hlbokomory a seneky.

12 000 000 PD
Objavujú sa prvé mravolevy a v Dolnozemiach zlobronochovia a bazilišky.
Dopln.: Mravolevy sú pôvodné levopody - levíci - z čias obropodov, ktoré sa úspešne vrátili k svojej pôvodnej veľkosti, vyšli z Dolnozemí a znova osídlili púšte, najmä Nuadh. Okrem nich sa na povrch vrátilo aj mnoho iných článkonožcov, ako napríklad nekromantule.

10 000 000 PD
Objavujú sa prvé veľké kone, veľké rovnonožce a v Dolnozemiach felini, poddruh veľkých mačiek, rosini, poddruh veľkých rosomákov, divé harpyje, suchozemské hydry a jaskynníci. Hmyz sa diverzifikuje. Hominini a gorily sa rozdeľujú na dve skupiny. Z goríl vznikajú gorilini.

9 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví nelietaví upíri, kariskovia a rudočervovia.

8 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví hirkini, poddruh antilop.

7 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví gedemoty, ryboopovia a mantikory.
Hominini a šimpanzy sa rozdeľujú na dve skupiny. Hominini prebývajú v teplých oblastiach, blízko pri rovníku, v Nuadhe. Oddelene sa rozvíjajú aj iné skupiny, ako napríklad faltemini. V Dolnozemiach sú druhy rozmiestnené iným spôsobom, keďže chladné podnebie je skôr nižšie do hĺbky ako viac na sever či juh.

6 000 000 PD
Objavujú sa prvé obromuty a v Dolnozemiach skalosauri a rípy.

5 500 000 PD
Objavuje sa nový hominský rod faldrosini, prvé stromové leňochody, hrochy a veľké supy. Vymierajú nimravidy.

5 000 000 PD
Objavujú sa prvé grifoni a v Dolnozemiach go'roli a organovia.

4 700 000 PD
Objavujú sa prvé mamuty, obrorohy, zlatogrify a nový hominský rod barkini, prapôvodný a spoločný rod dumanov a godochov a v Dolnozemiach veľmravce.

4 400 000 PD
Niektoré skupiny pokročilých druhov začínajú chodiť na dvoch nohách. Prečo tieto druhy prešli zo štyroch chodiacich končatín na dve nie je celkom jasné. Mohlo to byť kvôli výhodám ktoré dvojnožstvo prinášalo - uvoľnili sa ruky na nosenie a používanie nástrojov, zbraní (na lov) či rôznych kontajnerov (s nazbieraným jedlom). Iný dôvod je vyhýbanie sa predátorom. Vyššie položená hlava dovoľuje vidieť do väčšej diaľky cez vysoký porast. Podobne sa pri dvojnohom chodení šetrí energiou, najmä v zarastených oblastiach, na otvorených plániach a v prípade Dolnozemí nerovnými povrchmi.
Dopln.: Pokročilé druhy je všeobecný názov pre mnohé druhy hominov, babinov, korinov, hlodinov, jacinov, rožinov, saurinov, mlokinov, psinov, krtinov, ribinov, avinov, sovinov, elfinov, sloninov, srninov, bivolinov, cibinov, felinov, rosinov a hirkinov, z ktorých sa niektoré rozvinuli v dnešné vyššie rasy.

4 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví cerosochovia, vodigre a skokany.

3 400 000 PD
Objavujú sa prvé laerity, rohopyty a v Dolnozemiach klepetary.
Pokročilé druhy vďaka voľným rukám začínajú používať kamenné nástroje. Koncept voľných rúk ich odlíšil od zbytku zvieracej ríše a dovolil im za niekoľko miliónov rokov ovládnuť svet.

3 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví rohodumovia, gorilobory a moverny.
Po nasledujúci milión rokov hominini postupne strácajú svoje telové ochlpenie. Pancier korinov sa zmenšuje. Hlodini a jacini narastajú do výšky. Rožini, slonini a bivolini strácajú telovú váhu, zmenšujú sa. Krtini získavajú špeciálne prispôsobené predné končatiny, ktoré stále umožňovali hrabanie. Ribini čiastočne vychádzajú z vody, vyvíjajú alternatívne dýchacie sústavy. Krídla avinov a sovinov silnejú.
Hiapon a Zho sa spájajú, podobne aj Isenia s Erasiou, za nejaký čas aj Aguel a Nuadh. Nastáva medzi nimi veľká výmena fauny. Tieto suchozemské spojenia v histórii vznikali a zanikali mnohokrát.

2 800 000 PD
Približne v tomto období sa vyvinula väčšina predkov dnešných rozumných rás. Nestalo sa tak naraz, išlo o rozpätie približne pol milióna rokov. Pre celistvosť ale všetky nové vývoje uvádzam v rovnakom období.
Hominini sa vyvíjajú v prvých noryáncov, prapôvodný a spoločný rod ajétov, acharov, aiunov, amanov, pranoryánov, obryánov a panekov. Noryánci neboli príliš vysokí, ale za to fyzicky veľmi zdatní. Začínajú sa podobať dnešným podobám týchto rás, lebka však bola výrazne odlišná, rovnako ako ochlpenie tela. Intenzita telového ochlpenia mala odlišný vývoj v záležitosti od rasy. Zatiaľ čo napríklad acharom zostalo bujné ochlpenie, u niektorých aiunov takmer celkom zaniklo. Noryánci žili v malých komunitách, nomádskym spôsobom života a živili sa zberom plodín. Obývali najmä stredný Nuadh a Falteany.
Barkini sa vyvíjajú v prvých garkáncov, prapôvodný a spoločný rod dumanov, grinov, dunovcov a godochov. Podobne ako u noryáncov, garkánci boli obzvlášť silný, mohutný a oplývali veľkou výdržou. Spočiatku boli v mnohom podobní noryáncom, no časom sa od nich vzhľadovo oddelili, aj napriek tomu sa však dnes pomerne podobajú. Rovnako žili v menších skupinách, často sa presúvali a do istého času len zbierali plodiny. Obývali severný Nuadh a južnú Iseniu.
Bivolini, krtini, hlodini, felini, psini, gorilini, babini, rožini, slonini, jacini, perini, srnini, rosini a cibini sa vyvíjajú v prvých dravyáncov, prapôvodný a spoločný rod veľkého počtu zvieracích rás patriacich celkovo patriacich k cicavcom. Narozdiel od noryáncov a garkáncov sa tak deje iba v Dolnozemiach. Tieto rasy už v tejto dobe viacmenej nadobudli svoj dnešný výzor (väčšina zvieracích znakov im pozostala); časom sa mierne menila len ich anatómia, a predná časť tela (vrátane rúk) sa posilnila na úkor zadnej časti (vrátane nôh). Jednak žili v skupinách, jednak len v rodinách, niektoré preferovali nomádstvo a niektoré mali svoje vlastné územia, ktoré ochraňovali pred predátormi a votrelcami. Mnohé z nich obľubovali plody, avšak tie ktoré mali šelmovitých predkov radšej lovili svoju korisť (zväčša pri tom nepoužívali kamenné nástroje ako noryánci či garkánci). Obývali viacmenej celé Dolnozeme, no hlavne tie najteplejšie oblasti (Nuadhské a Falteánske Dolnozeme).
Avini sa vyvíjajú v prvých aviáncov, prapôvodný a spoločný rod halianov, aviranov a sovinov. Deje sa tak iba v Dolnozemiach. Avinom sa zväčšilo a zosilnilo telo, zároveň aj s krídlami. Niektorí získali pevné nohy, keďže schopnosť dvojnohého behu bola v spojení so schopnosťou lietať veľmi výhodná; v Dolnozemiach boli mnohokrát nútení zosadnúť na pevnú zem, niektorí stratili krídla v prospech voľných rúk (a používania nástrojov). Prežívali v malých kŕdľoch s častými presunmi (pravdepodobne sezónne), pričom ako potravu obľubovali rôzny hmyz a menšie zvery, rovnako aj plody. Obývali väčšinu Dolnozemí.
Korini, mlokini a saurini sa vyvíjajú v prvých krokyáncov, prapôvodný a spoločný rod sauriánov, hrosaurov, hasunov, nagoranov, gediánov, filiánov, aganochov, korytinov a mlokáňov. Deje sa tak iba v Dolnozemiach. Zatiaľ čo niektoré rasy si ponechali štyri nohy (gedián) či beznožie (hasun, nagoran), väčšina z nich prešla na dvojnohé chodenie. Všetky z nich však používali voľné ruky a nástroje. Žili v malých skupinách, či už popri jazerách alebo v suchých oblastiach, záležalo od preferencií jednotlivých druhov. Vodoľubné rasy sa zvykli zdržiavať popri riekach, ktoré im slúžili na obmedzené nomádstvo. Jednak sa živili rastlinami a plodmi, jednak malou zverou. Obývali vlhké a niekedy suché oblasti Dolnozemí.
Ribini a elfini sa vyvíjajú v prvých myradáncov, prapôvodný a spoločný rod arqonov, moranov, vodanov, selachanov, elfénov a rybákov. Ich vývoj započal v Dolnozemiach, no myradánci tam nepozostali až do ich pádu. Mnoho z nich sa už v skorom období presťahovalo do oceánov a morí povrchovej Deritrei, kde bolo predsa len viac životného miesta. Nie všetky druhy tak spravili (elféni a vodani neodišli). Nástroje začali využívať až omnoho neskôr, no voľné blanovité ruky im pomáhali v živote pri morskom dne. Narozdiel od iných rás sa myradánci zdržovali v mohutných skupinách (niekoľko stoviek členov) a obľubovali cestovanie po morských prúdoch. Živili sa menšími rybami či mušľami a riasami, ktoré pozbierali na dne morí. Obývali najmä teplé moria v okolí Aguelu, Nuadhu, Faltean, Tyarnulu, Xabanu a Hiaponu.
Nurini sa vyvíjajú v prvých nuráncov, prapôvodný a spoločný rod žabanov. Deje sa tak iba v Dolnozemiach. Ich zadné nohy silnejú, no žabani kvôli tomu nemôžu skákať tak ďaleko ako ich predkovia. Nie sú od nich ale závislí a získanie voľných rúk je mimoriadne výhodné. Kamenné nástroje používali až neskôr, na lov im stále z veľkej časti stačil ich jazyk. Žili viacmenej samotársky, maximálne v malých rodinách. Jedli hmyz či vodné rastliny a plody. Obývali blízkosť vodných plôch, takže im konkurovali silnejší a väčší krokyánci. Preto sa nikdy nerozšírili do hromadných počtov.
Rozumový vývoj všetkých rás bol pravdepodobne ekvivalentný, s niekoľkými odchýlkami.
Dopln. 1.: Existujú teórie o slabšom mozgovom vývoji dravyáncov a im podobných rás. Sú pravdivé len bez kontextu. Väčšina ''zvieracích'' rás bola na tom rozumovo rovnako ako ''človečích'' rás. Je skutočnosťou, že sa vyvinulo niekoľko menej vyspelých rás (viď. aganoch), no to platí aj pre noryáncov (viď. pranoyrán).
Dopln. 2.: Ako bolo spomenuté, Dolnozeme mali celkom odlišnú faunu (lovená zver) i flóru (zbierané plodiny), iné prostredie (bez otvorenej oblohy; nahor, aj do hlbín), iné zdroje svetla (kryštály tafrit), iné teploty či iné atmosférické udalosti (dážď, sneženie) - tieto fakty mohli výrazne ovplyvniť vývoj jednotlivých druhov.

2 600 000 PD
Objavujú sa šabľozubé tigre a zlatokožce.
Započala menšia doba ľadová. Jej vplyv na svet nebol mohutný, išlo najmä o zamrznutie oboch pólov a mierne zníženie globálnej teploty. Ukončil ju až Pád Dolnozemí.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné


Naposledy upravil Horox dňa Po 29 máj 2017, 03:33, celkom upravené 5 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1189
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: 1. Chronológia svetovej histórie   Ut 14 marec 2017, 21:11




„Príchod Prastarých je najväčším požehnaním tohto sveta... a jeho najväčším prekliatím."



Prvovek je druhým a v poradí druhým najdlhším historickým obdobím v dejinách Deritrei. Popisuje udalosť zvanú Pád Zoria, objavenie sa eny v Deritrei, prvotné vynálezy, dobu kameňa, zberu a lovu, vývoj dnešných inteligentných rás a ich rozvoj k inteligencii.
Začína sa Pádom Zoria okolo 2 300 000 PD. Končí Pádom Dolnozemí v období okolo 105 000 PD. Prvovek celkovo trvá asi 2 200 000 rokov.

Poznatky o prvoveku boli získané, podobne ako je to u predveku, až v 68. a 69. storočí, krátko pred začiatkom temnoveku. Z časti sa využila vergeológia (avšak geologické udalosti sú minimálne; časové obdobie prvoveku je príliš krátke na radikálne geologické zmeny) a verbiológia (vývoj organizmov je vo svojej poslednej fáze; nastupujú moderné a dnešné podoby). Najdôležitejšia je archeológia, ktorá skúma minulosť na základe nájdených reliktov, umeleckých prejavov, predmetov a podobne.
Archeológia sa natoľko nezakladá na maggyji. Vyžaduje odhodlanie, trpezlivosť a tvrdú prácu. Existujú však špeciálne artefakty. Tieto môžu pomôcť nájsť archeologicky relevantné predmety (napríklad ukryté pod zemou, v jaskyniach), čo uľahčuje prácu archeológom samotným. Vyhodnotenie faktov je možné prostredníctvom vervedy, pričom je efektívnejšia ako pri skúmaní predveku. Je tak najmä pretože Deritrea sa v období prvoveku už plnila enou, a koncentrácia tejto energie pomáha jednoduchšie nahliadať do minulosti (pachy, zvuky, sny a podobne).


A tu započal prvý Pád...


2 300 000 PD
Zorie, nadsvetie, po celú históriu priamo ovplyvňovalo Deritreu. Slnko je pravdepodobne zodpovedné za vznik života, keďže prinášalo slnečnú energiu do oceánov a na povrch predvekej Deritrei. Mesiac ochraňoval svet pred menšími telesami prichádzajúcimi zo Zoria, neskôr živočíchom poskytoval zdroj nočného svetla. Pri odvrátení slnka môžeme vidieť milióny hviezd, milióny iných svetov, nedosiahnuteľných, avšak viditeľných, dávajúcich nádej, že tento svet a jeho ľudia nie sú osamote. A aj keď sa nad oblaky, cez hrubú atmosféru, nikto nikdy nedostal (ani len draky), Zorie prinieslo jednu z najdôležitejších a najväčších udalostí, ktorá svojimi výsledkami formovala moderný svet.
Zorie sa stalo predmetom tisícov rokov výskumu, filozofie, umenia a vytvorilo vlastnú disciplínu, zorológiu. Fakticky sa však Zorie nikdy nepodarilo vysvetliť, aspoň nie s veľkou istotou. Svet nad oblohou, nad oblakmi, snáď nad atmosférou, ani len génius drakov toto miesto nedokázal objasniť. A že sa o to mnohokrát pokúšali - však čo je pre draky viac lákavé a provokatívne, ako miesto, na ktoré sa nemôžu dostať? Miesto, ktoré nepodlieha ich moci? Dobyť sa ho im nepodarilo. Zorie si svoje tajomstvá ponechalo, aj keď sa draky odobrali na večný odpočinok. Je zrejmé, že tak zostane, až sa aj všetci obyvatelia Deritrei poberú za Clonu.
Zdá sa že v tom období mesiac konečne zlyhal vo svojej odvekej úlohe. A možno to bol zámer? Odobral sa od Deritrei tak ďaleko, že viac nezachytával telesá Zoria, a tie teraz mohli voľne dopadnúť do sveta. Pád Zoria bol pozoruhodný jav, no iróniou je, že vtedajšie primitívne rasy ho mohli len s úžasom sledovať. Táto doba bola ešte veľmi vzdialená od zápisov, malieb, dokonca i reči. A aj napriek tomu sa táto pamäť zachovala, akýmsi genetickým, možno maggyjským spôsobom, ba o nej vie aj dieťa narodené včera. Nejde o pamäť národa, skôr o pamäť sveta. A teraz k faktom.
Pád Zoria bola udalosť, keď zo Zoria v priebehu niekoľkých desiatok rokov na povrchovú Deritreu dopadali stovky, možno tisíce, telies - asteroidov. Názov ''Pád'' môže byť mätúci; nejde o rovnaké zlyhanie ako pri Dolnozemiach. Pádom sa skôr rozumie pád telies. Zorie sa po tejto udalosti nezrútilo, to rozhodne nie. Nie je zrejmé prečo tieto telesá dopadli do Deritrei, ani prečo v takom hromadnom počte; okolnosti Pádu Zoria sú z veľkej časti neobjasnené. Avšak poznáme jeho následky, a o tých môžeme s presvedčením hovoriť.
Je neznáme, či sa výzory dennej a nočnej oblohy Pádom zmenili, možné je, že spadli i z mesiaca, a nie z nejakých diaľav Zoria. Mesiac mohol byť do tejto doby nimi osídlený (snáď bol ako Deritrea, zelený a modrý, následne ho zasiahla nejaká kataklyzma - možno mohutný asteroid - a nadobudol dnešnú formu). Iné názory tvrdia, že nespadli z mesiaca, ale z inej planéty, ktorá sa nachádzala blízko Deritrei, a po Páde sa rozpadla. To by však Deritreu zasiahli aj jej úlomky, o čom neexistuje žiadny dôkaz.
Asteroidy dopadali na celý povrch. Prastarí a pravaleáni z týchto telies postupne osídlili väčšinu Deritrei. Prastarí začali svojou prítomnosťou výrazne ovplyvňovať prostredie okolo seba. Postupne sa do neho začlenili, stali sa jeho neoddeliteľnou súčasťou. Ich smrť (násilná) mohla neraz znamenať úplný kolaps živej či neživej sféry, na území, ku ktorému boli ''viazaní.'' Toto začleňovanie sa dialo v nasledujúcich státisícoch rokoch.
Prečo sa to dialo? Prastarí sú mimoriadne bytosti, ktorých telá prirodzene vyžarujú zvláštnu mystickú energiu, zvanú 'ena'. Ena bezprostredne po ich príchode vchádzala do okolia, do ovzdušia, premkla živé bytosti i neživé predmety, prenikla do Dolnozemí, a napokon zapĺňala celý svet, od jeho najhlbších častí až po Zorie, tak ako voda v oceáne je všadeprítomná, od jeho dna po jeho hladinu. Ene trvalo dlho kým obsiahla celú Deritreu, jej prítomnosť bola intenzívna až omnoho neskôr. Prastarí k životu nepotrebovali nič, a dokázali prežiť aj v najhorších podmienkach. Všetko čo potrebovali im dodávala ena - zdroj nasýtenia, ochranu pred živlami a podobne. Sú to bytosti, ktoré nemajú vlastnú vôľu, správanie, pudy zvierat či rastlín; postačovala im zdanlivo len existencia a chodenie po svete. Zdržiavali sa v istej oblasti, pravdepodobne kvôli ich napojeniu na prírodu. Prastarí sa dostali aj do Dolnozemí. Najpočetnejší boli v oceánoch.
Je celkom jasné, že Prastarých pokročilé rasy vtedajšieho sveta uznávali ako bohov, v ich prípade mohlo ísť o prvé náboženské myšlienky a formu uctievania. Táto viera bola takmer medzi rasami univerzálna a nezmenila sa až niekedy do obdobia okolo Pádu Dolnozemí.
Pád Zoria znamenal aj príchod celkom novej rasy - pravaleánov. Do Deritrei sa pravdepodobne dostali rovnakým spôsobom ako Prastarí, no mnohí si myslia, že sú len jedna z bežných rás, ktoré sa vo svete vyvíjali od jeho počiatku. Ich počiatočný výzor bol odlišný od toho dnešného. Noryánske znaky a stavbu tela nadobudli až neskôr. Jeden z pôvodných znakov sa však nikdy nezmenil; je ním jeden pár mohutných krídel. Nikto presne nepozná ich pôvodný vzhľad, a zároveň nikto nevie prečo sa postupne výzorovo transformovali, a prečo vôbec takúto schopnosť mali. Pôvodne obývali vysoko položené oblasti sveta, ako pohoria a náhorné plošiny; nevie sa ako tam prežili.
Zvláštne telesá, asteroidy (po dopade meteory), v ktorých Prastarí (a pravaleáni) dopadli do Deritrei (čím vytvorili množstvo kráterov), boli tvorené horninou predtým prirodzene neexistujúcou v Deritrei - valegit. Spočiatku nebol valegit ničím zvláštny, no ako sa začalo prostredie a príroda napĺňať energiou Prastarých, postupne sa dvíhal od zeme a získal vlastnosť vznášania.
Je dôležité spomenúť fakt, že postupným rozširovaním eny vznikla Clona, ''svet v úzadí.'' Ide o alternatívnu realitu, svet akoby existujúci v oceáne eny, ktorý ale nemožno pozorovať voľným pohľadom. Je zväčša paralelný so svetom skutočným, no predstavuje skôr pokrútenú verziu reality. Vzťah týchto dvoch realít je veľmi blízky, aj napriek tomu že sú priamo pre seba neviditeľné. Obyvatelia skutočnej Deritrei môžu do clony vidieť len zriedkavo a rovnako aj naopak - bytosti zvané duchovia majú len obmedzený výhľad do pôvodnej reality. Koncept duchov, duší zomrelých, je priamo spätý s existenciou Clony. Nie je zrejmé kam sa poberala životná (duševná) energia pred vznikom Clony (pred enou), no pri existencii Clony sa táto energia po zahynutí poberala priamo tam. Duch vzniká z každej zomrelej živej bytosti bez rozdielu. Duchovia sú pozostatky pôvodných životov bytostí. Zväčša nemajú vlastnú vôľu (existujú výnimky), ide skôr o odraz predošlého života - najmä spomienky a pamäť. Práve preto je Clona pokrútená verzia reality, je tvorená pamäťou, spomienkami a obrazmi z mysle duchov, hlavne ak sa viaceré prelínajú. Keďže duchovia sú pripútaní k miestam, ktoré poznajú (domov) alebo v ktorých sa za života nachádzali, na jednom mieste môžu existovať tisícky duchov a teda tisícky verzií jedného miesta, za celú históriu. Z tohto dôvodu je Clona pre živé bytosti veľmi chaotická a prakticky nedáva zmysel.
Dopln. 1.: Prečo sa Pád udial? Jedna z veľkých nezodpovedaných otázok. Existujú k nej stovky teórií. Niektorí si mysleli, že Pádom sa do sveta dostali draky; táto myšlienka ale bola vyvrátená. Niektorí mali dojem, že Prastarí, príchodzí Pádu, boli nútení uniknúť zo svojho sveta. Možno mu hrozilo zničenie, možno ich prenasledovali. Avšak u Prastarých nikdy nebola dokázaná konvenčná inteligencia, a vie sa, že Prastarí nepoznajú sebaobranu. Pri pravaleánoch je to ale zmysluplné. Problém je, že valeáni si zo svojej vzdialenej minulosti nepamätajú nič. Niektorí to dali na zodpovednosť skutočného pádu Zoria, ktoré sa udialo pred touto udalosťou. Z nočnej oblohy sa stratili tisíce hviezd, planét; mohli zaniknúť a Prastarí vrátane pravaleánov unikli svojmu osudu. Niektorí majú pocit, že Prastarí sem boli vyslaní, aby Deritrei pomohli. Je pravdou, že priniesli enu, ale spojitosť je v tomto prípade veľmi úzka. Názory, že Prastarí pochádzajú z iného sveta či svetov, podporuje ich mimosvetský vzhľad. Niektorím sa nepodobá žiadne zviera historicky existujúce v Deritrei, niektorí pripomínajú alternatívne verzie reálnej zveri.
Dopln. 2.: Pri zmene pravaleánov možno išlo o prispôsobenie sa do nového sveta, alebo skôr ''zapadnutie'' medzi ostatné vyššie rasy.
Dopln. 3.: Nevie sa či najprv vznikla Clona, a potom duchovia, alebo či vznik duchov vytvoril Clonu; pravdivé môžu byť obe teórie. O duchoch a Clone by sa dali popísať celé slohy, tu v texte sa nachádza len veľmi stručný opis.

2 100 000 PD
Praľudia boli v tejto dobe už pokročilými používateľmi technológie kamenných nástrojov; tie boli čoraz komplexnejšie a dokonalejšie. Rasy, ktoré pôvodne kamenné nástroje nepoužívali (a preferovali vlastné ruky), po nich konečne siahli.
Nasledujúce informácie platia pre dlhé obdobie (2 milióny rokov) od asi 2 300 000 PD do 300 000 PD.
V záležitosti od rasy, praľudia začali niekedy v tomto období loviť zver. Dalo by sa povedať, že dravyánci vznikli zo zvierat lovcov, takže lov im bol dobre známy a nikdy s ním neprestali. U nich bol vývoj opačný - zatiaľ čo sa noryánci, garkánci, aviánci podobne stravovali najmä plodinami a prechádzali k čiastočne mäsitej strave, dravyánci opúšťali mäso čoraz viac a prikláňali sa k rastlinnej strave. Krokyánci, aviánci a nuránci tradične obľubovali hmyz s doplnkom rastlín, pričom postupne prechádzali na malú zver, neskôr aj lov veľkej zveri. Noryánci a garkánci dlho preferovali plodiny a rovnako ako krokyánci a podobne začali lovom malej zvere, časom si dovolili aj na veľkú zver. Dravyánci lovili väčšiu zver odjakživa, a tak si zvykali na zber plodín a bylinožravstvo. Myradánci bývali vždy vo svojej strave špecifický; záležiac od druhu sa stravovali rastlinami (riasy na dne mora) či mäsom (ryby, kôrovce, mäkkýše). Jediným spoločným znakom všetkých praľudí bola skutočnosť, že sú všežravce.
Celková populácia praľudí bola v tejto dobe ešte veľmi malá a zriedkavá. Hromadné a globálne rozšírenie malo prísť omnoho neskôr. Dôvodov je viacero - nomádsky spôsob života, nízky telový tuk, ženy boli výrazne aktívnejšie (nemali mnoho detí) a v niektorých prípadoch dokonca aj zabíjanie novorodencov.
Sociálny život, rovnako ako spôsob stravovania, bol od rasy k rase veľmi odlišný. Niektorí preferovali hierarchické spoločenstvá (najmä dravyánci), niektorí celkom ''rovnoprávne'' (hlavne aviánci), ostatní rôzne kombinácie v záležitosti od stupňa sociálneho rozvoja. Ak žili v skupinách, boli len veľmi malé, o veľkosti svorky. Išlo skôr o jednotlivé rodiny, alebo o menšie rody, kde žili aj ostatní rodinní príslušníci. V partnerstve preferovali jednak monogamiu (dravyánci, garkánci, krokyánci), polygýniu (noryánci, aviánci) alebo polyandriu (myradánci, nuránci), no samozrejme existovali aj výnimky. Praľudia praktikovali spôsoby, ktoré boli najviac výhodné pre zachovanie rodu.
Otázka jazyku (organizovanej komunikácie) mala byť ešte dlho nezodpovedaná. Reč bola od 1 800 000 PD do 700 000 PD pravdepodobne len súbor primitívnych zvukov, ktoré mali rôzne významy a ktorým rozumeli jednotlivé ''kmene.''
Ku koncu tohto obdobia praľudia vykazovali prvotné umelecké prejavy, a to vo veľmi jednoduchej podobe (rovné čiary vyryté na kameni a podobne).
V remeselníctve prevažovali nástroje z kameňov, dreva a kostí s doplnením kože či rôznych vlákien. Praľudia sa postupne učili vyberať čoraz kvalitnejšie a lepšie materiály na stavbu svojich nástrojov. V záležitosti od vývojového stupňa vyrábali ručné sekery, kopije či ''rezače'' (využívané na rezanie, sekanie, krájanie, sťahovanie z kože, vykopávanie koreňov, omnoho neskôr možno aj pri rituáloch).
Dopln.: Praľudia je všeobecný názov pre všetky rozumovo pokročilé rasy.

2 000 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prvé ľadovlky.

1 800 000 PD
V nadzemných rasách (noryánci a garkánci) sa po celkovej strate ochlpenia vyvíja tmavá farba kože.
Malé skupiny noryáncov a garkáncov opúšťajú tropické oblasti Nuadhu a osídľujú juh Isenie, Aguel, Falteany a možno aj Erasiu (až do 800 000 PD). Veľké migrácie sa nediali ešte po dlhé obdobie, kolonizácia sveta prebiehala len v minimálnych počtoch. Rozloženie populácie bolo v Dolnozemiach viac rovnomerné a menšie migrácie prebiehali neustále.

1 700 000 PD
V rozpätí od 1 700 000 PD do 500 000 PD, praľudia začali vytvárať základne a kempy, ktoré slúžili ako ''domovské miesto.'' Neznamenalo to usadený spôsob života. Zrejme ich využívali ako dočasné usadlosti, v ktorých okolí vyzbierali plody a lovili zver, a po vyčerpaní územia sa znova presunuli.
Niektorí schopnejší ''remeselníci'' dokázali zostaviť prvé primitívne sekery.

1 600 000 PD
V rozpätí od 1 600 000 PD do 800 000 PD praľudia získavajú znalosť, ktorou je používanie ohňa. Trvalo veľmi dlho kým ho dokázali schopne ovládať a využívať. Tento objav sa pravdepodobne stal náhodou. Pôvodne im oheň slúžil na teplo a ako zdroj svetla v noci.

1 500 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví lovci, mikory a chvostíky.

1 200 000 PD
Nastáva prvé vymieranie Prastarých. Nikto nepozná presný dôvod tejto udalosti, no zrejme to bol následok čoraz väčšej intenzity eny. Na miestach, kde už Prastarí neboli potrební (maximálny obsah eny) a prekážali iným v ''ich'' prostredí, umierali prirodzenou smrťou. Takáto smrť nepriniesla pre prostredie kataklizmatické dôsledky. Zrejme ich v priebehu niekoľkých rokov vymreli desiatky, ba aj stovky.
Prastarí raz za čas zvykli umierať až do dávnoveku, nemuselo sa to týkať veľkého vymierania.
Dopln.: Jedného v dávnoveku našiel aj Drarghan, čím sa započala najznámejšia sága tohto sveta.

1 000 000 PD
V rozpätí od 1 000 000 PD do 750 000 PD praľudia začínajú variť a piecť. Varenie mohlo byť vynájdené spolu s ohňom. Ak niekto videl, že plamene upečú mäso, mohli si dať dve a dve dokopy. Skrotiť oheň už potom nemusel byť problém.
V Dolnozemiach sa objavujú prvé hnusy a nekrozity.

900 000 PD
Na púštiach Nuadhu sa objavujú prvé pieskohlty.

850 000 PD
Praľudia po prvýkrát vykazujú symbolické správanie, predznamenie abstraktného myslenia, s ktorým prišlo umenie a rozvoj civilizácie. Zbierali exotické a farebné kamene nie pre ich praktické využitie, ale naopak estetické. Svoje telá začali ozdobovať korálkami či perlami.

800 000 PD
Najneskorší čas, do ktorého praľudia vedeli ako používať a kontrolovať oheň. V tejto dobe už isto všetci poznali jeho tajomstvá. Možno existovali aj akési prvotné kozuby (uzatvorené ohniská).
Vyrábali aj prvé primitívne plťky, na presun cez veľké vodné plochy.

750 000 PD
Najneskorší čas, do ktorého praľudia poznali varenie a pečenie.

600 000 PD
V Dolnozemiach a oceánoch Deritrei sa objavujú prvé maggyry, hlbokomorské hady nabité enou. Možno ide aj o prvý prejav cieleného využitia maggyje, keď maggyry využívajú elektrické výboje na útok voči koristi alebo ako ochranu pred predátormi.

550 000 PD
Približne v tomto čase už bol celý priestor Deritrei ''naplnený'' enou vyžarujúcou z Prastarých, a tak sa svet ocitol v úzkom prepojení s týmito tvormi. Ich (násilná) smrť by mohla znamenať zrútenie svetových ekosystémov, čo sa aj na konci drakoveku stalo. V spojitosti s udalosťou nastáva druhé vymieranie Prastarých, pravdepodobne z podobných dôvodov ako to prvé. Pre prírodu nemalo vážne následky, zomrieť mohlo niekoľko desiatok Prastarých.
Hornina valegit (meteory od pádu Zoria) v súvislosti so saturáciou eny dosiahla svoj plný potenciál. Jej vlastnosť vznášania však bola obmedzená nánosmi zeme, ktoré sa za státisíce rokov na meteoroch nakopili.
Dopln.: Nánosy boli užitočné. Ak by sa valegit odpútal od zeme, praľudia by k nemu nemali prístup po dlhé tisíce rokov. Teoreticky by nevyletel naspäť do Zoria, no bez problémov by sa vznášal blízko pri oblakoch, alebo nad nimi.

500 000 PD
V tejto dobe nadobudli pravaleáni podobu vtedajších noryáncov, pričom na seba pobrali znaky viacerých rás (a stali sa valeánmi). Zostal im tradičný pár krídel. Nasledovne sa vyvíjali zarovno s ostatnými, až do ich dnešného vzhľadu. Pravaleáni túto transformáciu nekonali z vlastnej vôle, predpokladá sa, že sa tak dialo vplyvom eny. Dôvod tejto dlhodobej premeny a ''imitácie'' zostáva záhadou, no môže ísť o prirodzenú evolúciu, ktorá sa týkala všetkých praľudí.
Rasy, ktoré z veľkej časti stratili telové ochlpenie, začali používať oblečenie (hlavne kožušiny). Bolo tak najmä z praktických dôvodov - ochrana pred chladom či zranením.
Spoločne s oblečením sa objavili aj prvé kopije (drevené s kamennou hlavňou); boli využívané hlavne na lov, na boj len veľmi zriedkavo a situačne.
Praľudia vytvárali aj prvé primitívne skulptúry (sošky) kedykoľvek v rozmedzí od 500 000 PD do 300 000 PD.

400 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví korytini a selachani, prvé moderné rasy (pochádzajúce z praľudí). Zároveň išlo o prvé rasy z krokyánskych a myradánskych praľudí.
Ako dôsledok všadeprítomnej eny sa v prírode vyvíjali tvory, ktoré ju priamo alebo nepriamo využívali (na lov). Okrem prvotných maggyr vznikali napríklad bleskohlavy (schopnosť vytvoriť elektrický prúd na svojej hlave), ohnivé salamandry (schopnosť chrliť oheň) a mnohé iné.
Niekedy v tomto období praľudia prvý krát používali farbivá - pigmenty. Slúžili im na ozdobovanie a zafarbovanie tela rôznymi farbami. Mohli byť používané na osobné okrášľovanie, náboženské účely alebo zvýraznenie činností a úloh v rámci skupiny. Je možné, že tento ''objav'' dovolil postupnému vzniku sociálnych úloh (maggo, lovec, vodca a podobne). Avšak hierarchická stavba spoločenstva bola ešte po dlhú dobu pomerne výnimočný zjav.
Dopln. 1.: Pojem moderná rasa znamená že jej jedinci sú ''dnešného'' typu; ide o posledný veľký evolučný stupeň v rozvoji konkrétnej rasy. Samozrejme, v priebehu státisícov rokov sa ich podoba menila, no tieto zmeny neboli mohutné. Najväčší rast nasledoval v rozumovej schopnosti a motorickej zručnosti.
Dopln. 2.: Nie je celkom jasné ktorá z dvoch rás - korytin a selachan - sa objavila skutočne prvá a táto téma dlho zostávala odborníkmi diskutovaná. Väčšina z nich sa prikláňala ku korytinom, no nemuselo ísť o čisto vedecké dôvody; selachani čelili mnohým predsudkom a všeobecne nedobrej povesti.

390 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví hrosauri a aganochovia (obe moderné rasy z krokyáncov).

370 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví sloniaci (prvá moderná rasa z dravyáncov).

360 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví avirani (prvá moderná rasa z aviáncov), žabani (prvá a posledná moderná rasa z nuráncov) a rybáci (moderná rasa z myradáncov).

350 000 PD
Objavujú sa prví panekovia (prvá moderná a prvá nadzemská rasa z noryáncov) a v Dolnozemiach wanpavovia (moderná rasa z dravyáncov) a haliani (moderná rasa z aviáncov).

340 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví soviani (moderná rasa z aviáncov) a arqoni (moderná rasa z myradáncov).

330 000 PD
Objavujú sa prví obryáni (moderná rasa z noryáncov) a v Dolnozemiach rohohlavovia a vlkolaky (obe moderné rasy z dravyáncov).
Okolo tohto času už väčšina hominských rodov vymrela; prežilo ich len niekoľko, najmä vetva noryáncov.
Dopln.: Pri vlkolakoch ide o biologickú rasu, nie o maggyjskú premenu, ktorá je na nich založená.

310 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví nagorani (moderná rasa z krokyáncov).

300 000 PD
Objavujú sa prví pranoryáni (moderná rasa z noryáncov) a v Dolnozemiach wangori (moderná rasa z dravyáncov), vodani (moderná rasa z myradáncov) a zlogrini, druh maggyjského pôvodu so schopnosťou kamufláže.
Nasledujúce informácie platia pre obdobie (250 000 rokov) od asi 300 000 PD do 50 000 PD. Je dôležité spomenúť, že vo veľkej miere zasahuje aj do nasledujúcej éry, šeroveku. Tieto fakty tam teda nebudú spomenuté (aj keď sú platné pre väčšinu šeroveku); doplním len fakty špecifické pre šerovek (najmä týkajuce sa maggyje a situácii po páde Dolnozemí). Okrem toho si treba uvedomiť, že jednotlivé rasy sa vyvíjali odlišným spôsobom a rôznou rýchlosťou. Koncepty pochytili niektorí aj o desaťtisíce rokov skôr ako iní. Práve preto používam rozsah vyše 200 000 rokov.
Zatiaľ čo všetky moderné rasy dokázali ovládať oheň (po státisíce rokov), až od tohto obdobia ho začali používať bežne, v každodennom živote. Všeobecne znižoval úmrtnosť ľudí, napríklad v noci či cez deň odháňal predátorov.
Ľudia žili v malých (prípadne veľkých), rovnostárskych (prípadne hierarchických) a nomádskych skupinách.
V záležitosti od rasy mohli mať medzi 20 a 30 členmi, 25 až 100 členov alebo niekoľko stoviek (len krokyánci, myradánci a nuránci); tieto počty boli veľmi premenlivé. Jedna skupina obsahovala viacero rodín, prípadne generácií. Skupiny mali medzi sebou živý kontakt, stretávali sa pri rôznych udalostiach, ako napríklad pri oslavách, hromadných pohreboch, rituáloch či pri získavaní partnerov. Niekedy nešlo len o krátke stretnutie. Tieto skupiny sa mohli dať dokopy a vytvoriť mohutné skupiny (stovky členov), najmä na miestach s dobrými životnými podmienkami (bohaté zdroje, napr. množstvo jedla, pitnej vody, malý počet predátorov). Išlo väčšinou o otvorené územia, nikdy nie stiesnené priestory - ľudia (hlavne noryánci, garkánci) sa celkom vyhýbali hlbokým a hustým lesom či horským prostrediam, až na výnimky (aviánci preferovali vysoko položené územia, vodné rasy prítomnosť vodných plôch neraz nachádzajúcich sa v lesoch a dravyánci nemali z lesov toľké obavy). Vzhľadom na spôsob rozmnožovania, najpočetnejšie rasy boli krokyánske, myradánske a nuránske; ostatné druhy boli ešte pomerne zriedkavé.
Rovnostárstvo znamenalo, že všetci členovia skupiny sú si rovní a neexistuje v nej hierarchické usporiadanie, teda ide o absenciu sociálnych rolí. Jednotlivci boli podriadení skupine ako celku, rozhodovalo sa na základe spoločného konsenzu všetkých (alebo väčšiny) členov. Deti zrejme nemali rozhodujúci hlas; vyššia vážnosť mohla byť priradená starším členom skupiny (o starých ľudí sa starali). Deľba práce viacmenej neexistovala; všetci členovia skupiny boli skúsení a schopní vo všetkých úlohách týkajúcich sa prežitia. Muži mohli zbierať plodiny, rastliny, drevo na ohnisko, hmyz; ženy zabezpečili malú zver a pomáhali mužom pri lovení veľkej zveri. Ženy, rovnako ako muži, často oplývali vysokým postavením (v neskoršej, väčšmi hierarchickej dobe). Medzi pohlaviami panovala parita; išlo pravdepodobne o obdobie najvyššej rovnosti pohlaví v histórii. Rovnostárske skupiny boli zvyčajné pre noryáncov, garkáncov a aviáncov. Naopak, dravyánci, myradánci, krokyánci a nuránci žili vo viac či menej hierarchických zoskupeniach, ktoré mohli ale nemuseli mať vlastné sociálne role. Dravyánci zvykli mať vodcu skupiny (''svorky''), v niektorých prípadoch vždy išlo o muža (napr. wangori) alebo ženu (napr. sloniaci), niekedy kombinovane (napr. lutegovia). Vodca rozhodoval kam skupina pôjde, akým smerom - všeobecné otázky jej života, jednak s poradným hlasom ostatných členov alebo absolútnym rozhodovaním vodcu. O túto pozíciu sa často bojovalo, najmä u rás, ktoré pôvodne boli dravce (vodca je najsilnejší člen skupiny); v iných pozostávala až do smrti vodcu (vodca je najskúsenejší alebo najstarší člen skupiny). Aj napriek úlohe vodcu nemuseli iné role v skupine existovať. Ostatní členovia si boli zrejme rovní; pokročilé hierarchické role vznikali až neskôr. U vodných rás bola potreba vodcu daná početnosťou skupiny; rozhodovanie skupinovým konsenzom bolo takmer nemožné pri takom počte členov. Jednotný hlas vedúci skupinu bol efektívnejší a prispieval k prežitiu najväčšieho počtu jedincov. Je pravdepodobné, že u niektorých rás existovalo viacero vodcov - nemusel byť vždy jeden. Koncept viacerých vodcov preferovali hlavne vodné rasy, kde bolo jednoduchšie získať konsenzus zopár členov ako celej skupiny.
Nomádsky spôsob života bol spoločný pre všetky moderné rasy, bez výnimky. Každá rasa brala tento koncept iným spôsobom, no hlavný znak - presúvanie - zostával. Nech išlo o častý či zriedkavý presun, ani jedna nepoznala úplne usadený spôsob života. Noryánci a garkánci vytvárali základne, v ktorých okolí zbierali plody, rastliny a lovili zver. Akonáhle bola oblasť vyčerpaná, zbalili sa a pokračovali na nové miesto. Takto to mohli robiť dookola, aj na malom území, keďže po čase sa zdroje na území vždy doplnili (plody dorástli, zver sa rozmnožila). Menšie a krátke presuny preferovali skôr dravyánci, tí určité oblasti považovali za svoje ''územia,'' na ktoré mali exkluzívne právo (nie všetci). Aviánci, podobne ako ich predkovia, migrovali na základe ročných období. Krokyánci a nuránci vládli prívodným plochám, presúvali sa pozdĺž riek, jazerných oblastí alebo morských pobreží. Myradánci, tak ako aviánci, migrovali z rôznych dôvodov. Minimálne v 120 000 PD už existoval medzi skupinami obchod (aj na veľké vzdialenosti), pri ktorom si vymieňali vzácne predmety (rôzne suroviny, napr. oker). Obchod bol výhodný, pretože pomáhal prežitiu skupín v obdobiach núdze či nedostatku.
Väčšina moderných rás bola mierumilovná a nezvykli vyhľadávať konflikty medzi sebou, s inými jedincami svojej rasy alebo s inými rasami. Organizované násilie medzi skupinami (vojna) bolo zriedkavé. Túto relatívnu mierumilovnosť dovoľovalo niekoľko faktov - nízka hustota obyvateľstva a spolupráca a dobré vzťahy medzi skupinami (výmenný obchod, lovecké expedície, hľadanie partnerov a podobne).
Niektoré skupiny však boli viac konfliktné. Niektorí dravyánci nemali radi ak sa na ''ich'' územiach zdržiavali iné skupiny, a neraz ich museli násilím odohnať. Rovnako sa ku konfliktom dostávalo v prípade zlých životných podmienok (nedostatok jedla, vody), kde skupina v núdzi zaútočila na skupinu, ktorá mala zdrojov dosť (a nechcela sa podeliť).
Rast mozgu znamenal obrovský vývoj rozumovej schopnosti (hlavne sociálnych schopností, ktoré boli čoraz komplexnejšie). Okolo obdobia 200 000 PD začala vznikať zložitejšia reč; nešlo už len o súbor zvukov, ale o niečo výrazne bližšie neskorším moderným jazykom. Rasy získali celkovo zvýšenú schopnosť učiť sa, premýšľať, komunikovať, vyrábať komplikované predmety, čo prispievalo ku skupinovej spolupráci a súdržnosti. Postranne to spôsobilo, že potomkovia boli značne dlho závislí na starostlivosti svojich rodičov.
Nadbytok voľného času (väčšina oblastí bola bohatých na suroviny a skupiny všeobecne nemali problém s prežitím) znamenal, že ľudia vyhľadávali spôsob ako tieto chvíle tráviť - objavili sa prvé umelecké práce či náboženské myšlienky. Do umenia patrili jaskynné maľby, skalné umenie, šperky, náramky, korálky, oker (žltej, červenej, fialovej a hnedej farby, na okrášľovanie tela, napr. pri rituáloch, lovení), atrament (z chobotníc) a iné. Zobrazovali veci a javy, ktoré ľudí zaujali alebo ich dobre poznali. Po Páde Dolnozemí sa zobrazovali najmä iné rasy, teda napr. dravyánci maľovali noryáncov a naopak. Okrem toho samozrejme zver, prírodné útvary, v období Prvých aj prejavy maggyje. Mnohé umelecké práce mali súvis s náboženstvom a rituálmi (napr. maľba zvieraťa, ktorá mala pomôcť a priniesť priazeň pri love). Existovalo aj množstvo abstraktného umenia (štvorce, kruhy, čiary, špirály, vlnky a ich kombinácie). Hudba a spev mohli vzniknúť kedykoľvek, a zrejme sa nedá hovoriť o ''objave'' alebo vôbec o vzniku. Pôvodne išlo o rytmické zvuky pri práci alebo párení, neskôr viac zložité melódie, zo zapojením ''hudobných'' nástrojov. Hudba sa pravdepodobne vyvinula spoločne s tancom a spevom, a tie mohli celkovo súvisieť so vznikom rituálov. Aviánci boli v tomto ohľade prví; tanec a spev im bol vždy dobre známy (už vďaka ich predkom). Myradánsky ''spev'' existoval v celkom odlišnej rovine (podobnosť spevu veľrýb).
Ako bolo spomenuté vyššie, hudba mala veľkú spojitosť s rituálmi a oslavami. V tejto dobe vznikalo prvotné náboženské a duchovné myslenie. Išlo o uctievanie rozličných bytostí alebo objektov v zmysle nadprirodzenosti. V záležitosti od rasy bol vývoj viery v nadprirodzeno rozličný. Rituály boli mystického rázu, slúžili na zabezpečenie dobrého lovu, hojného zberu, bezpečia pred predátormi a prírodnými katastrofami a podobne. Okrem mysticizmu boli užitočné na upevnenie spoločenských väzieb a skupinovej súdržnosti.
Vznik rituálov neskôr priniesol aj prvé náboženské role, ako maggo, ktorý tieto procesie viedol (najmä po objavení Prvých). V šeroveku boli výrazne maggyjského rázu. Bežná bola viera o blízkom prepojení prírody (zvierat, rastlín) a ľudí. Uctievaný bol konkrétny druh zvieraťa alebo rastliny, ktoré potom jedinci zobrazovali na maľbách, vyrývali ich obrazy do stromovej kôry a ospevovali ich pri rituáloch (medzi ktoré patrili aj lovecké rituály na úspešný lov). Iní verili, že predmety, miesta či bytosti majú isté duchovné vlastnosti, prípadne že všetko čo vo svete existuje je živé a má vlastný život. Na takýchto miestach alebo v blízkosti bytostí následne organizovali rituály. Najviac rozšírená a univerzálna bola viera v Prastarých ako Bohov, stvoriteľov, pôvodcov života, až pokým sa neobjavili Prví. Niektorí aviánci uctievali oblohu ako najvyššiu ''bytosť,'' podobne ako niektorí myradánci považovali oceánske dno (priekopy) za duchovné miesto.
S týmto bola spojená aj viera v posmrtný život a pochovávanie mŕtvych. Clona sprevádzala moderné rasy od ich objavu, a aj napriek ich slabšiemu mysleniu o nej vedeli; cítili jej prítomnosť, a rovnako aj prítomnosť duší zomrelých. Duchov bolo takmer nemožné vidieť (minimálne do používania maggyje), a ľudia si vystačili zo znalosťou, že ich po smrti čaká ďalší svet. Práve preto zomrelých členov skupiny pochovávali v rámci rituálov, ktoré im mali zabezpečiť pokojný prechod do posmrtia a následne aj kvalitný život na tomto záhadnom mieste. Pohreby sa líšili od rasy k rase, no väčšinou mŕtvych pochovali na posvätných miestach. Dravyánci ich uložili v strede lesa, noryánci a garkánci na širokých rovinách, aviánci vysoko v horách, krokyánci a nuránci v bažinách, a myradánci do oceánskych priekop.
Všetky moderné rasy boli zberači a lovci zároveň. Medzi jednotlivými skupinami znova existovali obrovské rozdiely. Zatiaľ čo mnohí dravyánci a krokyánci preferovali lov telo na telo (s prirodzenými zbraniami, ako napr. pazúrmi či tesákmi), ostatné rasy si obľúbili zbrane (hlavne kopije), ktorými mohli bodať a prípadne ich hodiť. Výhoda útoku na vzdialenosť neskôr donútila aj klasických lovcov aby prešli na zbrane hádzacie; bolo to predsa len efektívnejšie a menej vyčerpávajúce. Nástroje (vrátane zbraní) boli čoraz lepšie; ich efektivita sa nedala namietať. Aviánci poznali aj iný spôsob lovu - schytili lovenú zver, vyleteli vysoko do vzduchu a potom ju pustili na zem, pričom pád obeť zvykol zabiť; avšak to neplatilo na mohutnú zver. Okrem používania zbraní a štvania zveri mnohé skupiny chytro využívali svoje prostredie, napríklad zahnali stádo k útesu, z ktorého zvieratá popadali a zabili sa pádom.
Aj napriek týmto loveckým technikám bola strava väčšiny moderných rás z obrovskej časti založená na rastlinách a plodoch. Išlo o zeleninu (korene, hľuzy), ovocie, semená (orechy), v proteínoch najmä hmyz, ryby, mäkkýše, čerstvé zdochliny, vajíčka a malá korisť. Veľkú zver lovili ľudia len výnimočne, bolo to príliš nebezpečné a mnohokrát sa lovci vážne zranili pričom sa im nepodarilo korisť dolapiť. No platilo pravidlo - čím mohutnejší jedinci rasy, tým viac lovu veľkej zveri. Najčastejší a najopovážlivejší lovci boli pochopiteľne dravyánci. Myradánci žijúci vo vodnom prostredí sa stravovali podobne, hlavne rastlinstvom (riasy a podobne).
Celkovo platí, že moderné rasy boli oportunistickí všežravci.

280 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví sauriáni (moderná rasa z krokyáncov) a elféni (moderná rasa z myradáncov).

270 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví arktosovia (moderná rasa z dravyáncov).

250 000 PD
Objavujú sa prví achari (moderná rasa z noryáncov) a v Dolnozemiach cerosovia, lutegovia a krokutovia (všetko moderné rasy z dravyáncov).
Ľudia sú schopní už vytvoriť zložitejšie a kvalitnejšie kamenné nástroje, týka sa to hlavne noryáncov, garkáncov, aviáncov a krokyáncov.

240 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví mugrani a levani (obe moderné rasy z dravyáncov).

230 000 PD
Objavujú sa prví amani (moderná rasa z noryáncov) a v Dolnozemiach jaciáni, dveďeni a vrolovia (všetko moderné rasy z dravyáncov).

220 000 PD
Objavujú sa prví ajéti (moderná rasa z noryáncov), dumani (moderná rasa z garkáncov) a v Dolnozemiach dapíri, luvyni, jubasovia (všetko moderné rasy z dravyáncov) a morani (moderná rasa z myradáncov).

210 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví gediáni (moderná rasa z krokyáncov), kohani, halkunovia a trikimovia (všetko moderné rasy z dravyáncov).

200 000 PD
Objavujú sa prví aiuni (moderná rasa z noryáncov), dunovci, godochovia (obe moderné rasy z garkáncov) a v Dolnozemiach hasuni (moderná rasa z krokyáncov) a rusani (moderná rasa z dravyáncov).
Toto obdobie bolo prevratné v technológii kamenných nástrojov - vynašlo sa prvé pevné lepidlo - decht z brezovej kôry. Ľudia ho využívali na spájanie a vytváranie viacdielnych nástrojov. Pri zbraniach slúžil ako doplnok alebo náhrada k zväzovaniu zaostrených kameňov či palíc.

190 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví hyrkusovia, betekovia, kereni a rosomovia (všetko moderné rasy z dravyáncov).

180 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví filiáni a mlokáni (obe moderné rasy z krokyáncov).

170 000 PD
V Dolnozemiach sa objavujú prví srneni a krtohlavovia (obe moderné rasy z dravyáncov).
Okolo týchto rokov už všetci noryánci a garkánci nosia oblečenie. Aviánci a valeáni používali len odevy ktoré ich pri lete nezaťažovali. U vodných rás to bolo rôznorodé, keďže oblečenie mohlo byť pri plávaní a potápaní obtiažou, preferovali skôr odevy tvorené z vodných alebo prívodných rastlín. Pri dravyáncoch záležalo od konkrétnej rasy; všeobecne však platilo, že čím vyššia miera ochlpenia, tým menej obliekania.

160 000 PD
Od tohto obdobia niektoré rasy poznali rybolov. Pôvodne chytali ryby vlastnými rukami, neskôr s kopijami (harpúnami). Týmto sa rybacina dostala do stravy mnohých rás.

140 000 PD
Objavujú sa prví grini (moderná rasa z garkáncov) a v Dolnozemiach grechovia (moderná rasa z dravyáncov). Zároveň ide o posledné moderné rasy; viac sa ich nevyvinulo, prípadne už dávnejšie vyhynuli.

130 000 PD
Valeáni po dlhých tisícročiach imitačného biologického vývoja nadobúdajú formu, ktorá najviac pripomína telo aétov.

120 000 PD
V rozpätí od 120 000 PD do 90 000 PD je kontinent Nuadh mimoriadne vlhký, daždivý a úrodný, čo je pre nadzemské rasy veľmi prospešné (dobré podmienky na život, viac voľného času, viac potomstva) a pre rasy z Dolnozemí spasiteľská situácia, keďže im to dovolilo ľahšie sa prispôsobiť novému domovu.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné


Naposledy upravil Horox dňa Pi 02 jún 2017, 05:19, celkom upravené 4 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1189
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: 1. Chronológia svetovej histórie   Ut 18 apríl 2017, 00:38




„Maggyja im dovolila nahliadnuť na miesta nevídané a zahliadnuť život v novom svetle."



Šerovek je tretím a v poradí tretím najdlhším historickým obdobím v dejinách Deritrei. Popisuje udalosť zvanú Pád Dolnozemí, objavenie sa prvotných používateľov maggyje - generácie Prvých v Deritrei, neskorú dobu kameňa, zberu a lovu a postupný vývoj kultúry a technológie k usadenému spôsobu života.
Začína sa Pádom Dolnozemí okolo 105 000 PD. Končí Prvou civilizačnou vlnou v období okolo 7 000 PD. Šerovek celkovo trvá asi 98 000 rokov.

Rovnako ako pri dvoch predošlých érach, poznatky o šeroveku boli získané v 68. a 69. storočí, krátko pred začiatkom temnoveku. Využitie vergeológie takmer celkom odpadlo (týka sa len podnebných zmien) a verbiológia sa uplatnila najmä pri moderných rasách (vývoj rozumovej - sociálnej, intelektuálnej schopnosti). Najdôležitejšia je znova archeológia, keďže archeologických nálezov z tohto obdobia je výrazne viac ako z prvoveku. Najviac reliktov pozostalo z umenia (maľby, sošky, šperky), remeselníctva (nástroje, zbrane) a pochovávania (pohrebiská). Pri výskume šeroveku boli mimoriadne užitočné špeciálne artefakty. Verveda je v prípade šeroveku výrazne efektívnejšia - existovali prví používatelia maggyje, na ktorých sa vervedci mohli ''napojiť,'' a tak im bolo neraz dovolené vidieť mnohé výjavy z ďalekej minulosti.


A Prví prichádzajú s druhým Pádom...


105 000 PD
Dolnozeme, podsvetie, existovali vo svojej prirodzenej forme najmenej po 65 miliónov rokov. Odkedy sa stali alternatívnym svetom k tomu hornému, akýmsi zrkadlovým odrazom, zvieratá a rastliny sa nechali šarmom Dolnozemí zviesť, a mnohé si tam našli svoj nový domov. Život v nich bol odlišný, a zároveň veľmi podobný tomu v povrchovej Deritrei. Slnko a slnečné lúče nahradzoval kryštál tafrit, voda stekajúca z povrchu bola následne životodarná, vzduch prenikal rovnako cez sopúchy, a zanedlho sa v tomto svete objavila biosféra, ktorá by bola schopná konkurovať aj Hornozemiam. Je možné, že životné podmienky v Dolnozemiach boli ešte lepšie ako na povrchu. V priaznivom prostredí vznikli tisíce, ba aj milióny celkom nových druhov fauny a flóry, zatiaľ čo ostatné prišli samé od seba. Zvieracie a rastlinné druhy prichádzajúce zhora mali následne odlišný vývoj od tej časti, ktorá zostala vo svojom pôvodom prostredí. Nenechajte sa oklamať popisom Dolnozemí, ktorý ich nazýva podzemnými ''jaskyňami'' a ''kavernami.'' Teoreticky išlo o jaskyne, no ich veľkosť bola nepredstaviteľná (ťahali sa aj na stovky míľ). Dolnozeme predsa obsahovali aj vlastné moria či oceány, napojené na plochy vody vysoko nad nimi. Neraz nebolo možné vidieť ani strop - preto je tento svet v mnohom podobný povrchovej Deritrei. Je pravdou, že v niektorých oblastiach išlo o menšie jaskyne, vtedy išlo najmä o chodby a prechody medzi jednotlivými ''halami.'' Podobne sa Dolnozeme nachádzali pod väčšinou Deritrei (aj pod oceánmi). Mali vlastné podnebia, atmosférické javy, viacmenej kopírujúce horný svet. Najväčšou odlišnosťou života v Dolnozemiach bol fakt, že nejde o svet čisto horizontálny, ale skôr vertikálny s horizontálnymi prvkami, a tejto skutočnosti sa aj bytosti žijúce v nich museli prispôsobiť. Dnes existuje mnoho odkazov na Dolnozeme, no tým najvýznamnejším je dozaista zrodenie väčšiny moderných, inteligentných rás (všetky vetvy okrem noryáncov a garkáncov). Všetky tieto rasy pochádzajú zo zvierat, ktoré do Dolnozemí prišli zo sveta horného, a preto pre každú z nich môžeme bežne nájsť ''primitívny'' ekvivalent, rovnako ako môžeme nájsť dávnych predkov noryáncov a garkáncov. Za dlhú históriu si tieto dva svety obmenili tisíce druhov - niektoré prišli zhora, niektoré prišli zdola, niektoré sa vrátili do pôvodného prostredia, niektoré vymreli. Týkalo sa to aj jedincov moderných rás, no tieto počty boli zanedbateľné a v hornom svete sa nikdy úspešne nerozšírili (do Pádu). Išlo o veľmi rozmanitý vývoj.
Podobne ako pri Zorí, filozofi, historici, vedci, umelci sa téme Dolnozemí venovali po celú modernú históriu Deritrei. Všetci vedeli o ich existencii, rozprávali sa o nich tajomné príbehy, písali sa knihy, básne; jednoducho išlo o povedomie sveta, o akúsi prirodzenú znalosť. Je pochopiteľné že sa im aj po toľkých rokoch venoval taký záujem, predsa len, predkovia veľkej časti obyvateľov Deritrei tam žili, ba aj vznikli - bola to prakticky ich dávna vlasť. Dolnozeme a ich charakter sa stali jednou z najväčších záhad tohto sveta, a rovnako aj ich tragický ''zánik.'' A teraz k faktom.
Pád Dolnozemí bola obrovská prírodná katastrofa (globálna kataklyzma), ktorá sa udiala v priebehu približne 5 000 rokov (od 105 000 PD do 100 000 PD). Pád zasiahol hlavne Dolnozeme samotné, no ďalekosiahly vplyv mal aj na zeme horné. Jeho výsledkom bolo vymretie miliónov druhov fauny a flóry, ktoré v Dolnozemiach žili, a z ktorých sa len niekoľkým podarilo uniknúť včas. Išlo o jednu z najväčších vymieracích udalostí v histórii sveta, a ak by Pád zasiahol aj povrchovú Deritreu, je možné že by celkovo zanikol život na súši. Ako Pád teda prebiehal? Z celkom nejasných dôvodov sa priestory Dolnozemí začali postupne zaplavovať, z najnižšej časti po ich vrchnú časť. Hladina vody neúprosne stúpala, no pri pohľade na rozľahlosť Dolnozemí sa ani netreba pýtať prečo tento proces zabral až 5 milénií. Tento proces znemožnil život v jednotlivých komorách, počínajúc od tej najnižšej. Fauna, ktorej voda zatopila životné prostredie, bola nútená sťahovať sa nahor. Flóra to nemala také jednoduché, a rastliny sa zvyčajne utopili. Zvieratá odídené zo svojho prirodzeného prostredia mali problém prispôsobiť sa na nových miestach, alebo sa prispôsobili až príliš dobre a ničili pôvodnú biosféru - Pád extrémnym spôsobom narúšal rovnováhu prírody. Stúpajúca voda bola len jeden z problémov - výrazne horúca a teplá, a para z nej otepľovala vyššie oblasti, kde sa výsledkom toho menili podnebné podmienky. V polárnych oblastiach to spôsobilo topenie snehu a ľadu, čo výrazne pridalo na vodnej hladine v moriach - tieto sa následkom toho vyliali a zaplavovali obrovské časti Dolnozemí, pričom voda z nich tiekla hlavne nadol, a mnohokrát zaliala a utopila aj zvieratá, ktoré boli predtým schopné uniknúť pomaly stúpajúcej vode.
Ako by toho nebolo dosť, do tejto reťazovej reakcie sa pravdepodobne pridali kryštály tafrit, ktoré jednak nedokázali vydržať tlak vody, no skôr sa ''roztiekli'' pod vplyvom vlhkosti (išlo o žeravé telesá hustej neforemnej masy). Spojenie tafritu s vodou malo podobné následky ako stretnutie lávy s vodou - počiatočná volatilita, následne ''zahasenie'' (zníženie teploty) a napokon stuhnutie. Keďže zhluky tafritu boli mohutné, ani explózie z nich sa nedali zanedbať. Tieto otriasali všetkými komorami Dolnozemí, rúcali ich, spôsobovali silné zemetrasenia, ktorým nebolo úniku. Zemetrasenia potom vyvolávali výbuchy podzemných sopiek, ktoré ďalej chrlili magmu. Ďalej je možné, že reakcia vody s tafritom okrem explózií vytvárala jedovaté pary, smrteľné pre väčšinu živých bytostí. Para, nemajúc kam uniknúť, zapĺňala jednotlivé komory a pravdepodobne udusila milióny a milióny druhov zvierat a rastlín. Skaza Dolnozemí bola úplná, ničivá a krutá, nedávajúc ohľad na nič a nikoho.
Aj napriek katastrofálnym podmienkam si predstavitelia moderných rás počínali dobre. Sústavne boli schopné unikať do vyšších, bezpečnejších komôr, a nomádsky spôsob života zabezpečil ich prežitie. Mnoho jedincov zahynulo, o tom niet pochýb, ale všetky rasy na koniec prežili. Problém nastal, keď prišli do najvyšších komnát, a jediná cesta úniku smerovala nahor, do sveta zaliateho slnkom, do sveta bez stropu. Je zrejmé, že ak by bytosti Dolnozemí neboli z nich vyhnané, do horného sveta by sa nikdy nedostali. No stovky druhov, ''rozumných'' alebo nie, nemali na výber - horúca voda a jedovaté výpary zabrali celý ich svet.
Príčiny. Na príčinách Pádu sa skúmatelia za celú históriu nedokázali zhodnúť. Existovalo však niekoľko najrozšírenejších teórií, ktoré sa dôvody zániku Dolnozemí pokúšajú vyriešiť.
Protichodné teórie - prvá sa zakladá na fakte, že oteplenie Dolnozemí (aj oteplenie hornozemí) spôsobilo topenie ľadovcov jednak priamo na mieste a jednak na povrchu. Voda z roztopených ľadovcov potom stekala dole, kde sa hromadila, a jej hladina postupne stúpala. Druhá kontruje; oteplenie hornozemí prišlo až v neskoršej fáze Pádu (a pochádzalo z oteplenia Dolnozemí), nie ku začiatku. To znamená, že voda z ľadovcov pôvodne neexistovala, a nemohla byť tá, ktorá začala samotný proces zaplavovania Dolnozemí. Podľa nich sa voda objavila z kanálov (odtokov), ktoré za milióny rokov vznikli eróziou pod moriami a riekami Dolnozemí. Tieto odtoky sa rýchlo pod tlakom vody zväčšili, a do nižších oblastí sa zo ''stropov'' mohli zaraz vylievať aj celé moria.
Protichodné teórie - podľa prvej sa oteplenie (ktoré prinieslo topenie ľadu) objavilo po výbuchoch podzemných sopiek. Ak boli blízko seba, mohlo ísť o reťazovú a ničivú reakciu. Okrem topenia explózie zničili aj tafrit, a ten pri stretnutí s vodou vytváral smrteľné pary. Je možné, že sopky zabili Prastarých, a tak nasledoval prírodný kolaps. Druhá kontruje; vymieranie Prastarých bolo udalosťou, ktoré sa stalo už dva krát v histórii, a v tomto prípade šlo o tretie vymieranie Prastarých, ktoré spôsobilo Pád, prípadne viacerí umreli kvôli akejsi katastrofickej udalosti v Dolnozemiach. No väčšina historikov sa domnievala, že vymierania Prastarých (prirodzené) nezvykli spôsobovať prírodné katastrofy.
Na vedeckom poli výskumu sa vyskytli desiatky, ba stovky teórií (napr. aj o spojitosti Pádu s Prvými), no najväčšiu podporu získala teória erózie (ktorá je vysokou šancou pravdivá).
Teórie sa zaoberali aj dôvodmi, prečo ''skaza'' (voda) zastavila priamo pred zaliatím povrchu, no je možné že voda sa jednoducho minula a Dolnozeme boli celkom zavodnené. Niektoré povrchové komory dokonca zostali nezaplavené.
Tretie vymieranie Prastarých. Išlo o prirodzené vymieranie, rovnako ako dva predošlé. Je nepravdepodobné, že toto vymieranie spôsobilo Pád alebo že Pád spôsobil vymieranie, no zároveň je možné, že Pád niekoľkých Prastarých zabil, a ich násilná smrť spôsobila rozklad už kolabujúceho systému. Väčšina z tých čo žili v Dolnozemiach unikli na povrch, kde sa týmto dvojnásobne zvýšila ich koncentrácia. Táto udalosť mohla mať spojitosť so vznikom generácie Prvých. Uctievanie Prastarých ako božstiev už existovalo dlho, no po Páde sa rozšírilo medzi väčšinu moderných rás.
Následky - podnebie. Pád výrazne ovplyvnil aj povrchovú Deritreu. Podnebie sa oteplilo (spod zeme kvôli horúcej vode, nie atmosférickými zmenami), najmä v tropických oblastiach okolo rovníka (kde žili moderné rasy), no vzhľadom na obdobie vlhkosti (od 120 000 PD do 90 000 PD) to zabránilo rozsiahlemu vysychaniu, a potenciálnemu vymieraniu života. Teplota sa zvýšila globálne, čo v praxi znamenalo, že sa posunili podnebné pásma. Mierne oblasti (napr. Isenia) boli teplejšie, a studené oblasti prechádzali do mierneho pásma. Polárny pás existoval len na extrémnom severe a juhu. Tieto fakty podporovali migráciu zvierat, rastlín a samozrejme aj moderných rás, ktoré neboli obmedzené na tropické oblasti. Rozšírenie životného priestoru podporovalo diverzitu a početnosť rás.
S týmto súvisí aj koniec doby ľadovej trvajúcej od 2 600 000 PD. Po nasledujúce tisícročia globálna teplota stúpala len veľmi pomaly, a tento proces bol zastavený až začiatkom temnoveku (kde sa udiali turbulentné zmeny).
Následky - únik zvierat, rastlín a moderných rás. Obyvatelia Dolnozemí boli Pádom nútení vystúpiť do horných zemí, kde započali nový život. Netýkalo sa to všetkých, existovali výnimky (spomenuté pri roku 100 000 PD). Niet pochýb, že Pád neprežilo minimálne 85% zvieracích druhov a aspoň 95% rastlinných druhov. Z moderných rás sa zrejme dokázali zachrániť všetky; pomohla k tomu ich vyššia inteligencia. Svet horný bol pre druhy Dolnozemské celkom neznámy a nový, vynímajúc vodné druhy. Započal sa ťažký proces prispôsobovania.
Keďže presídľovanie do horného sveta prebiehalo vyjdením na povrch po veľkej časti sveta, mnohé druhy vošli do podnebia, ktoré im nevyhovovalo. Okrem toho mohli byť odlišné ich zdroje potravy a všeobecne životné podmienky. Nie každý druh bol schopný prispôsobiť sa; mnohé vymreli, no rovnako mnohé sa zachovali. Príkladom sú gigantické tvory (ktoré existovali väčšinou v Dolnozemiach). Podnebie Dolnozemí však viacmenej kopírovalo podnebie povrchovej oblasti Deritrei, a preto sa pri prežívaní podnebie nestalo najväčším problémom. Väčšina moderných rás vystúpila na miestach, kde žili noryánci a garkánci (najmä Nuadh), a tak sa s nimi za krátko dostali do kontaktu. Niektoré rasy (ako napríklad hasuni, cerosovia, mugrani) prešli nahor na rôznych stranách sveta. Kontinenty ako Drakaria a Astylora neboli pre hasunov a cerosov vhodné na život, no zachránilo ich globálne oteplenie horných zemí (a ústup ľadovej pokrývky). V inom prípade by vyšli priamo do doby ľadovej, a rýchlo by vymreli. Uniknuté zvieratá a rastliny osídlili celú Deritreu, s premenlivou úspešnosťou. Príchod novej fauny a flóry mohol znamenať jednu z troch vecí - jednak sa prirodzene prispôsobili do nového prostredia, jednak sa neprispôsobili a zahynuli alebo sa prispôsobili príliš dobre, a narúšali či celkom ničili okolitú biosféru. Tento proces netrval krátko; príroda povrchovej Deritrei bola po najbližšie tisíce rokov v chaose, prebiehali neustále zmeny, mizli či objavovali sa prírodné systémy, potravinové reťazce sa obrátili naruby. Prírodná rovnováha nastala až okolo roku 95 000 PD.
Nedá sa ale povedať, že moderné rasy v Nuadhe to mali jednoduché. Niekoľko z nich dokonca vymrelo, aj napriek ich vyššej inteligencii. Viaceré spadli na počty blízke vyhynutiu. Stávalo sa tak z rôznych dôvodov. Zatiaľ čo viaceré sa v novom prostredí dokázali uchytiť, niektoré s tým mali problém - jednoducho si nedokázali nájsť svoje miesto. Mohli byť vytlačení zo svojej prirodzenej životnej sféry početnosťou rás (korytinov a mlokáňov z prívodných oblastí vytláčali najmä sauriáni, dapírov a sovianov zas avirani, a podobne), mohli byť obeťami predácie (jaciáni, srneni, betekovia a rosomovia lovení a zabíjani väčšími dravyáncami, pri vodných rasách elfénov lovili selachani) alebo mohli mať ťažkosti získať potravu kvôli silnej konkurencii (rohohlavovia a sloniaci boli síce mohutní a silní, no menšie rasy boli svižnejšie a rýchlejšie). Naopak, niektorým rasám sa darilo výborne. Ide hlavne o trikimov, mugranov, krokutov, jubasov, levanov, lutegov, kohanov, grechov, luvynov, aviranov, sauriánov, gediánov, filiánov a arqonov. Tieto rasy boli schopné početne dobehnúť úspešné hornozemské rasy (ajétov, acharov, aiunov, amanov, valeánov, dumanov a grinov). No treba chápať, že sa tak nestalo ihneď. Kým sa prisťahovalci z Dolnozemí perfektne prispôsobili na život v hornom svete a mohli byť porovnávaní z pôvodnými hornozemskými rasami, prešlo aspoň 5 000 rokov. V prípade ich nového spôsobu života platia informácie spísané pri roku 300 000 PD v opise prvoveku, a tak ako je tam uvedené, platia do roku 50 000 PD.
Viaceré z vyššie spomenutých rás svoju dominantnú pozíciu v Deritrei získali v tomto období, a boli to práve tieto rasy, ktoré omnoho neskôr osídlili zbytok sveta a stali sa dôležitou súčasťou histórie a modernej spoločnosti.
Ostatné, nemajúc toľko šťastia, prežívali len oblastne v nízkych počtoch alebo časom vyhynuli. Takýto bol stav ''nešťastných rás'' do roku 50 000 PD: dapíri, soviani, korytini a mlokáni boli blízko vyhynutiu (no prežili), zatiaľ čo wanpavovia, jaciáni, rohohlavovia, sloniaci, srneni, betekovia, rosomovia a elféni vymreli.
Treba ešte dodať, že únik myradáncov (vodných rás) z Dolnozemí prebiehal odlišne ako pri suchozemských rasách. Išlo konkrétne o moranov, vodanov, arqonov, selachanov, elfénov a rybákov. Tieto rasy by preferovali celkom zaplavené Dolnozeme; problém im však robila vysoká teplota vody, miestami dosahujúc varu (v blízkosti tafritu). Ich útek prebiehal hladšie, do morí a oceánov Deritrei smerovali stovky podvodných prechodov a prieduchov. Fauna a flóra v hornozemských moriach nebola natoľko odlišná, a tak boli ušetrení šoku, ktorý zasiahol suchozemcov. Navyše, vo vodách ktoré osídľovali nežila žiadna iná ''inteligentná'' rasa, a o životný priestor sa delili len medzi sebou (tak ako v Dolnozemiach). Z nepresných dôvodov však selachani lovili a zabíjali mnoho elfénov (pravdepodobne nevedeli nájsť spoľahlivý zdroj potravy v novom svete), a to prispelo k ich neskoršiemu výhinu.
Následky - kontakt hornozemcov a dolnozemcov. Dôležité je spomenúť aj kontakt dolnozemcov s hornozemcami, keďže väčšina moderných rás z Dolnozemí unikla na povrch v oblasti Nuadhu, ktorý obývali noryánci a garkánci. Pôvodným domácim sa tu žilo výborne a náležite sa im darilo. Akonáhle do obrazu vošli desiatky nových rás, neraz veľmi početných, ich životný priestor sa výrazne zmenšil. Odrazu nemohli mať toľko potravy, prístup k čistej vode, plodinám, lovenej zveri - dolnozemci mnoho oblastí zaberali a nemali v pláne odísť; ani nemohli. Pomedzi pomerne riedku populáciu noryáncov a garkáncov náhle vošli vysoké počty cudzích osôb, a s touto zmenou sa nedokázali vysporiadať. Medzi dolnozemcami a hornozemcami vznikali početné konflikty. V očiach domorodcov noví príchodzí lovili na ich lovištiach, zbierali v ich lesoch a pili z ich riek. V niektorých prípadoch došlo aj k boju o ''životný priestor,'' najmä v časoch nedostatku, keď sa skupiny dokázali pre potravu navzájom pobiť. Je možné, že v tomto období vznikol prvotný koncept vojny. No stále išlo o nomádske spoločenstvá, a tak tieto boje neboli rozsiahle, zväčša medzi jednotlivými skupinami, a o skutočnej, organizovanej vojne sa tu rozhodne nedá hovoriť. Pojem vojna v tomto prípade sa dá ilustrovať na príklade: skupina acharov sa dostala do ozbrojeného konfliktu proti skupine mugranov, stalo sa tak kvôli hádke o tom komu patrí ulovené zviera (ktoré lovili obe skupiny zároveň, a nie je jasné kto udelil smrteľnú ranu). Po krátkom, nerozhodnom boji jedna skupina uchmatne zver, a unikne. Rôzne skupiny (najmä medzi jednotlivými rasami) sa stretávali často, na výmenu surovín, potravín, informácií, na rituály, oslavy alebo hromadné lovecké akcie. Achari varujú svojich druhov pred mugranmi, a mugrani urobia to isté. Tieto názory sa postupne rozšíria medzi tieto rasy, a teraz každá skupina acharov vie, že si má dávať pozor na mugranov, alebo sa k nim majú správať nepriateľsky, alebo majú na nich rovno útočiť, a presne rovnako to je na druhej strane. Týmto spôsobom sa rozširovala hostilita a nedôvera medzi rasami, a pevne sa vymedzili dve skupiny (hornozemci a dolnozemci). Prispelo to k vzájomnej vnútornej dôvere (noryánci hľadali oporu u garkáncov, zatiaľ čo dolnozemské rasy nachádzali spojencov v iných dolnozemských rasách).
Aj napriek tomu že nepriateľské vzťahy boli časté, existovalo aj opačné spektrum. Skupiny všeobecne konflikt nevyhľadávali; ozbrojený boj bol príliš nebezpečný a viedol k mnohým úmrtiam. Namiesto toho sa zvykli vyvarovať iných skupín, vyhýbať sa im, nechodiť na miesta, kde sa nachádzajú. Existovali aj priateľské alebo aspoň kooperatívne vzťahy, a rasy medzi sebou napríklad obchodovali.
Stretnutie týchto dvoch prúdov bolo vo výsledku nešťastné. Násilie sa stupňovalo, a spoločne s ňou aj nenávisť a rasizmus. Konflikt hornozemcov a dolnozemcov narastal po celý šerovek, a pokračoval v nasledujúcich vekoch, pričom trval po celú históriu a doznieva dodnes.
Následky - generácia Prvých. Pôvodní a najstarší jedinci, ktorí používali maggyju, nadprirodzené schopnosti, ktorých ovládanie dovoľuje manipulovať a ovplyvňovať hmotný aj nehmotný, fyzický aj duševný svet, boli Prví. Jednotliví príslušníci generácie Prvých sa nazývaju 'pradóri.' Po prvý krát sa objavili v období Pádu Dolnozemí, a všeobecne ide o prvých používateľov maggyje spomedzi moderných (inteligentných) rás. Pradóri patrili k prvej generácii z celkových štyroch, pričom Prví existovali od 105 000 PD do 7 000 PD, Druhí od 7 000 PD do asi 1 000 DD, Tretí od asi 1 000 DD do 6 841 DD, a Štvrtí od 6 841 DD dodnes. Na tieto generácie rovnobežne spadajú veky (nie úplne presne) - Prví žili prevažne v šeroveku, Druhí v prastaroveku, Tretí v dávnoveku a drakoveku, a Štvrtí v temnoveku a jasnoveku.
'Získanie maggyje' je možné považovať za jednu z najdôležitejších udalostí histórie sveta. Odkedy boli ľudia Deritrei pripustení k tajomstvám mysticizmu, nikdy ho neopustili. Maggyja im dovoľovala robiť to čo nebolo normálne možné; to, o čom mohol bežný jedinec len snívať. Od jej 'objavenia,' znalosť maggyje formovala beh dejín. Bez nej by sa všetko stalo inak; svet by bol celkom odlišný. Maggyja a jej znalosť sa stali zdrojom obrovskej moci, jednak využívanej na dobro, a jednak na zlo; nezištne alebo sebecky - aj keď sa mnohí snažili maggyju obviniť zo všetkého utrpenia vo svete, ona sama nespôsobila nič. V nárekoch sa treba obracať na jej nositeľov, sú to oni, kto spôsobuje konflikt. A zároveň sú to oni, kto Deritreu lieči, pokúša sa ju zachrániť. Je nutné uvedomiť si jednu vec - maggyja je nástrojom, zbraňou, náradím, pomôckou, na čokoľvek si len prajete. Fakt je taký, že ľudia sú mnohého rázu, a využívanie tejto formy mysticizmu len umocňuje vôľu. Ako vrah má nôž, nuž, s maggyjou je jeho útok efektívnejší a ničivejší. Naopak, doktor viacero a rýchlejšie zahojí, ba i zachráni takého kto by pod starostlivosťou naturálnej medicíny skonal.
Maggyja a možnosť jej aktívneho používania pochádza z energie 'ena', ktorá pramení z Prastarých. Ena za státisíce rokov postupne zaplnila celý svet, od Dolnozemí až po Zorie (ako voda zapĺňa more, od dna k hladine), a na miestach vysokej koncentrácie tejto energie vznikla Clona, nehmotná realita do ktorej sa po smrti každej žijúcej bytosti poberá jej životná a duševná energia; tieto energie sa v nej zbierajú. Ena zároveň (prostredníctvom Clony) prechádza všetkým živým (aj neživým), a práve prítomnosť eny (Clony) dovoľuje živým bytostiam používať maggyju. Prví a ostatné generácie teda nepoužívali na maggyju priamo enu ako energiu samotnú, ale skôr vďaka ene mohla maggyja fungovať. Jedinec nemá nekonečno energie na maggyju; je obmedzený vlastnou výdržou a kapacitou. Je to jeden z dôvodov, prečo maggyjovia potrebovali intenzívny fyzický a mentálny tréning. No nech je vaša znalosť maggyje a vytrvalosť akokoľvek silná, bez prítomnosti eny (Clony) by maggyja výrazne zoslabla, až by nemohla existovať. Keďže v šeroveku už Clona zahŕňala celý svet, efektivita maggyje bola v celej Deritrei približne rovnaká. Enu si môžeme predstaviť ako alternatívnu energiu, ktorá sa (neustále) mieša s našou prirodzenou životnou energiou, a túto ''zlúčeninu energií'' je možné použiť priamo na schopnosti maggyje. Ak je niekto celkom vyčerpaný (málo vlastnej energie), ena sa môže miešať len s týmto minimom energie, nikdy nemôže navýšiť kapacitu konkrétneho jedinca.
Z určitosťou sa vie, že ovládanie nadprirodzena pradórov vo vtedajších spoločnostiach vynieslo na vrchol, ba aj na úroveň bohov. Ich schopnosti boli neobyčajné, unikátne a nepochopiteľné. Niektorí sa ich obávali, niektorí ich milovali, a oba tieto smery ich nasledovali, jednak zo strachu, jednak z obdivu. Pôvodne išlo len o výnimočných členov skupiny, ktorí mohli ale nemuseli zaujať vedúcu pozíciu. Vzhľadom na objavenie sa Prvých mohlo prísť ku koncu rovnostárskych nomádskych spoločností, a prišiel rad na hierarchickú spoločnosť. Tento proces bol postupný, a trval dlhé tisíce rokov. O skutočných vodcoch veľkých skupín sa však dá hovoriť až od 30 000 PD. Spočiatku bola ich kontrola maggyje veľmi obmedzená, limitovaná, často ani nevedeli ako ju použiť z vlastnej vôle; išlo skôr len o náhody dejúce sa v správnej chvíli.
Pradórov nebolo mnoho. Až do 50 000 PD išlo o nízke, bezvýznamné počty. V skupine existoval maximálne jeden pradór, a aj to len v niektorých skupinách. Boli vzácnosťou; zvláštnosťou - aj práve preto sa nestali vodcami, ani predmetom uctievania (to si stále rezervovali valeáni a Prastarí). Je zrejmé, že každá moderná rasa mala aspoň nejaký počet pradórov (dolnozemské ich mohli mať vo väčšom počte). Keďže maggyja bola do 30 000 PD na pomerne primitívnej úrovni, bližšie k nej sa rozpíšem až pri tom období. Rovnako sa tam nachádza bližší popis generácie Prvých a ich sociálnej úlohy v spoločnosti.
Nasledovné je delenie generácie Prvých na jednotlivé fázy.
Raní Prví: od 105 000 PD do 50 000 PD. Veľmi nízke počty, primitívna úroveň maggyje. Pradóri boli výnimoční členovia skupín.
Vysokí Prví: od 50 000 PD do 30 000 PD. Vyššie počty (stále pomenej), lepšie chápanie maggyje a rozšírené schopnosti. Pradóri boli vedúci členovia skupín v konkrétnej úlohe - hlavný lovec, a podobne.
Vrcholní ('skutoční') Prví: od 30 000 PD do 7 000 PD. Najvyššie počty (v rámci šeroveku), pokročilá úroveň maggyje. Keď sa spomína generácia Prvých, zvyčajne sa myslí na túto fázu. Pradóri boli viac organizovaní, boli schopní sa maggyju učiť a rozširovať svoje znalosti. Maggyja sa stala neodmysliteľnou súčasťou spoločnosti, a pradóri sa často stávali hlavnými vodcami skupín.
Pôvod maggyje. Konkrétny spôsob akým obyvatelia Deritrei získali znalosti maggyje je neznámy. Rovnako ako pri každej záhade, počas histórie vznikli stovky teórií zaoberajúce sa touto otázkou.
A) Prví, pradóri, boli bohovia zostúpení zo Zoria, ktorí sa začlenili pomedzi moderné rasy a stali sa ich priamymi vládcami v tomto svete. Niektoré im dávali za zodpovednosť aj vytvorenie života i Deritrei samotnej, a dôvodov prečo zostúpili mohlo existovať mnoho - snaha pomôcť utrápeným stvoreniam a viesť ich k svetlu, možno nebeská vojna v Zorí, kvôli ktorej museli zo svojho domova odísť. Tieto vysvetlenia maggyje preferovali generácie, najmä Tretí, ktorí ich rozširovali, a získali tak pomedzi obyvateľmi ríš božské právo vládnutia.
Veľmi nízka pravdepodobnosť.
B) Schopnosť používať maggyju sa objavila bez pričinenia, bez vôle ľudí - prirodzenou evolúciou, ktorú je možné pozorovať pri niektorých zveroch (napríklad salamandre schopné chrliť oheň). Pri evolúcii však ide skôr o prospešné mutácie a zmeny fyzického tela, zlepšujúce šancu prežitia. Zatiaľ čo maggyja jednoznačne zvyšovala silu jedinca, pradórov bolo príliš málo - evolučná zmena by sa rozšírila rýchlejšie a objavila by sa u viacerých členov každej rasy. Evolúcia je aj odpoveďou na výrazné zmeny v životnom prostredí, a pri dolnozemských rasách táto teória získava hodnotu. Za prítomnosti Clony môže využiť maggyju každá živá bytosť, väčšine len chýba mentálna vyspelosť (fauna a flóra mimo moderných rás) a znalosť jej využitia (moderné rasy). Rasy mohli v tejto dobe dosiahnuť rozumovú úroveň na pochopenie maggyje.
Nízka pravdepodobnosť.
C) Pradóri boli valeáni. Je tu istá podobnosť z prvou teóriou, keďže valeáni pochádzajú zo Zoria. Prečo by valeáni čakali vyše 2 milióny rokov od Pádu Zoria aby začali používať maggyju nie je jasné, no mohlo to mať čosi spoločné s ich fyzickou premenou na podobu noryáncov (najmä ajétov a aiunov). Svoje znalosti následne rozšírili medzi ostatné rasy. Pravdou je, že valeáni majú v súvislosti s maggyjou istý cit, nevídaný v žiadnej inej rase (dovoľuje im lepšie chápať zložitosť maggyje a vo výsledku ju efektívnejšie využiť). Rovnako je faktom, že prišli zo Zoria spoločne s Prastarými, ktorí zo svojich tiel vyžarujú enu. Ak pochádzajú z rovnakého sveta, valeáni ako rasa skutočne majú s touto energiou skúsenosti (a možno teda aj s maggyjou). Posledne, mnoho noryáncov v tejto dobe uznávalo valeánov ako bohov, a je tu možná súvislosť s Prvými.
Stredná pravdepodobnosť.
D) Znalosť maggyje daroval dolnozemským rasám prebudený Prastarý (možno aj viacerí), aby prežili Pád Dolnozemí. Tie ju následne rozšírili v povrchovom svete. Prebudenie Prastarého je udalosť veľmi vzácna a tajomná. Prebudením konkrétny Prastarý získa vlastnú vôľu a rozum. Príde k nemu keď príroda, život a jeho prežitie vo svete visí na vlásku, pričom vychádza z akéhosi vrodeného účelu ochraňovať Deritreu. Pád Dolnozemí bol od príchodu Prastarých najväčšia vymieracia udalosť, a zrejme spôsobil prvé prebudenie, pravdepodobne hromadné. Takto prebudený Prastarý je nesmrteľný a má teoreticky neobmedzenú kapacitu eny, a teda absolútnu maggyjskú moc. V prípade Pádu dáva táto teória zmysel. Mnoho rás bolo blízko k vyhynutiu, a znalosť maggyje by im jednoznačne pomohla pri prežití a úniku (charakter maggyje pradórov slúžil na posilnenie a umocnenie mysle a tela). Zároveň žiadna moderná rasa nezahynula (stalo sa tak až dlho po ich úniku z Dolnozemí). Posledným podporným faktom je to, že v tomto období nastalo vymieranie Prastarých (prebudenci po splnení svojho účelu pokojne a prirodzene skonajú). Teórii odporuje najmä skutočnosť, že prebúdzanie Prastarých (neskôr v histórii) je spojené skôr z hrubým zneužívaním maggyje pri ohrození sveta.
Stredná pravdepodobnosť.
E) Znalosť maggyje priniesli do horného sveta unikajúce dolnozemské rasy. Teória veľmi podobná predchádzajúcej, no bez prvku Prastarých. Zástancovia tejto teórie súhlasili s pôvodom maggyje v Dolnozemiach, no neverili v prebúdzanie Prastarých. Dolnozemci ju rozšírili  medzi noryáncov a garkáncov. Podľa nej ju objavili sami, vlastným pričinením, počas úteku z Dolnozemí, ktorý trval tisíce rokov. Naučili sa používať nadprirodzené schopnosti, ktoré im pomáhali prežiť. Pradórov však bolo málo, a aby bola efektívna, maggyju by potrebovala väčšina jedincov tej-ktorej rasy.
Stredná pravdepodobnosť.
F) Znalosť maggyje sa objavila ''náhodou,'' vlastným pričinením jedincov, v súvislosti s veľkým konfliktom medzi hornozemcami a dolnozemcami. Konkrétni členovia skupiny z vysokou duševnou silou, bojovým nadaním a dlhoročnými skúsenosťami mohli nechtiac objaviť použitie maggyje, napríklad uprostred boja, v extrémnych momentoch keď im hrozila bezprostredná smrť. Pud sebazáchovy bol natoľko silný, že na prežitie spravili čokoľvek. A v tej chvíli, bojovník plný adrenalínu, získal veľkú silu a svojho protivníka odrazil. Nechcene využil enu na záchranu svojho života. Podobné konflikty boli v šeroveku neustále, a ak berieme na vedomie, že od tohto obdobia sa prvýkrát skutočne medzi rasami bojovalo, tak konečne nastali situácie, v ktorých sa maggyja mohla manifestovať. Podobné situácie nastali aj pri love a bežnom živote, no neboli tak časté a pravidelné. Mnoho faktorov súhlasí - pradórov bolo pomenej (ovládnuť maggyju dokázali len tí najschopnejší), maggyja pomáhala pri boji, všetky rasy mali takýchto jedincov, pradóri sa nachádzali len v niektorých skupinách (v tých, ktoré bojovali) a ďalšie.
Vysoká pravdepodobnosť.
G) Znalosť maggyje sa objavila z vlastnej vôle ľudí v rámci uctievania Prastarých. Tie skupiny, ktoré Prastarých považovali za božstvá, sa často zdržiavali v ich blízkosti, ba sa ich aj možno pokúsili dotýkať. Nie je preto nemožné, že k mnohým umierajúcim či mŕtvym sa rôzne skupiny dostali, a v rámci viery a na účel rituálov zobrali kusy ich tela, a v niektorých prípadoch ich rituálne konzumovali. Touto konzumáciou, prípadne prítomnosťou alebo dotykmi, získali porozumenie pre enu a Prastarých, ktoré rozšírilo ich chápanie tejto energie, a uvedomili si, že je možné ju použiť na nadprirodzené schopnosti. Prastarých bolo po Páde v povrchovom svete výrazne viac (odišli z Dolnozemí), a ich 3. vymieranie bolo početné - preto k nim mali prístup všetky rasy. Konzumácia častí Prastarých mohla byť povolená len pre náboženských ''majstrov'' skupín, a preto sa maggyja manifestovala len u zopár jedincov. No teória stojí najmä na fakte, že moc drakov pochádzala tiež z časti tela Prastarého, a medzi generáciami a drakmi existuje ohľadom maggyje mnoho podobností (najmä že len generácie a draky oplývali schopnosťami nečinnej maggyje).
Veľmi vysoká pravdepodobnosť.
Dopln. 1.: Vertikálnosť Dolnozemí znamenala, že rasy sa prispôsobovali lezeniu, na ktoré trebalo úchyt, ruky, a to možno prispelo k rozvoju zručnosti a inteligencie. Nie je ale zrejmé prečo evolúcia priala niektorým viac ako iným, a lezenie sa netýkalo vtáčích a vodných rás.
Dopln. 2.: Inakosť života v Dolnozemiach vyznačuje aj fakt, že tam vznikali gigantické rasy, ktoré v Hornozemiach nemali obdobu, ako napríklad hydra.
Dopln. 3.: Kryštály tafrit na niektorých miestach zostali ''neroztavené'' a prežili vďaka nízkemu tlaku vody, a aj napriek tomu že sa pod vodou nachádzajú celé miléniá, dodnes žiaria a sú energicky aktívne. V Dolnozemiach zároveň existuje mnoho suchých oblastí, ktoré neboli zaliate (izolované komory, kde sa nedostala voda, vzdušné bubliny a podobne). O získanie vzácneho tafritu sa pokúšali mnohí, ba aj celé expedície fundované panovníkmi, no úspechov sa vyskytlo žalostne málo. Vzhľadom na rozsiahlosť Dolnozemí a fakt, že väčšina z nich je pod vodou, väčšina pokusov zlyhala, hlavne pri logistike - do akého kontajnera uložiť žeravú masu magmy? Ako kontajner (o hmotnosti hory) vyniesť nahor cez míle a míle vody?
Dopln. 4.: Ako je spomenuté vyššie, nezaliate komory existujú dodnes. Je možné že v nich okrem tafritu prežila nejaká fauna či flóra, no zväčša sa všetko živé v nich udusilo jedovatými výparmi alebo nedostatkom kyslíku. Hovorí sa však o oázach zachovalého života, kde zvieratá a rastliny stále prežívajú, vo vlastnom, nedotknuteľnom raji.
Dopln. 5.: Konflikt dolnozemcov a hornozemcov je témou celého behu dejín. Tento globálny boj o moc a prežitie vyvrcholil niekoľkokrát, napríklad ku koncu generácie Druhých, keď mal ďalekosiahle následky do dávnoveku. Súčasťou neho boli aj vojny Tretích a drakov, a konfliktu sa nevyhol ani temnovek či jasnovek.
Dopln. 6.: Generácia Štvrtých je vymedzená tým, že sú potomkami (nástupníci) Tretích, a oplývajú dlhovekosťou.
Dopln. 7.: Druhí sa dožívali do 250 rokov, Tretí od 175 do 200 a Štvrtí len do 150 rokov (najstarší žijúci Štvrtý má približne 148 rokov).
Dopln. 8.: Obmedzenie s kapacitou energie pri používaní maggyje dokázali prelomiť iba draky, a aj to len čiastočne, vďaka tomu že v nich kolovala krv Prastarých. Keďže vedomie Prastarých sa nachádza v Clone, draky sa na ňu dokázali napojiť, a odoberať z nej enu. Táto moc nebola neobmedzená, stále mohli umrieť vyčerpaním z nedostatku vlastnej životnej energie.
Dopln. 9.: Prebudenie Prastarého sa historicky udialo len zriedkavo, napr. pri hrozbe vyhynutia moderných rás v 70 000 PD, v spojitosti s Isenom a jeho pokusmi o získanie absolútnej maggyjskej moci, a hlavne na zabránenie kataklyzmy, ktorá viedla k temnoveku.

100 000 PD
Doplnenie k Pádu. Proces Pádu Dolnozemí je po približne piatich tisícoch rokoch dokončený. Voda zaplavila aj najvyššie komory, a tak to zostalo až do temnoveku, keď hladina prvý krát od Pádu výrazne ustúpila. Život v nich sa stal nemožným.
Od záplavy bolo ušetrených len niekoľko oblastí, najmä tie pod Erasiou, západnými a východnými kontinentami. Gediáni boli rasa, ktorá nevyšla na povrch s ostatnými, ale pred vodou unikala v Dolnozemiach. Od rovníka (kde sa Pád prejavoval najhoršie) putovali severne, a po dlhý čas sa im darilo unikať. Napokon objavili región (západná Erasia) ktorý sa Pádu celkom vyhol, aspoň teda do istého času. V tejto oblasti prebývali ďalších vyše 100 000 rokov, až kým neboli v dávnoveku nútení odísť kvôli zhoršujúcim sa podmienkam.
Objavuje sa diamedes, zvláštny pavúkovitý tvor (zrejme pôvodom z nekromantúl), ktorých telá sú symbioticky spojené s rôznymi druhmi hornín, drahokamov a kameňov. Vznik diamedov je spojený s Pádom.
Vývoj rás. Niektoré dolnozemské rasy začínajú nosiť oblečenie v rámci prispôsobovania sa životu v povrchovej Deritrei. Intenzita dravyánskeho ochlpenia sa kvôli teplotám znižovala, odevy boli pre nich z toho dôvodu užitočné.
Moderné rasy v tomto období znova zdokonalili svoje kamenné nástroje, pričom už dokázali vytvoriť veľmi komplexné pomôcky. Lepšie a kvalitnejšie nástroje neexistovali až do objavu bronzu (v dávnoveku).
Ľudia sa zrejme po prvý krát ozdobovali šperkami, hlavne perlami a korálkami z morských mušlí.
Okrem toho sa šírilo aj náboženské povedomie; v rokoch po Páde nastal výrazný rozmach. Rasy pochovávali svojich mŕtvych, poznali pojem posmrtného života, uctievali a verili v zvieratá alebo ''zvieracie'' rasy (dolnozemcov), Prastarých, valeánov, pradórov (Prvých), v Clonu, ochranu duchov či dávnych predkov alebo v moc neživých objektov.
Generácia Prvých. Ako bolo spomenuté pri 105 000 PD, pradóri boli v tejto dobe ešte len zriedkaví, ale aj napriek tomu hrali v skupinách dôležitú úlohu. Ich spoločenské postavenie časom narastalo, a pôvodne boli v rámci skupiny vážení, významní členovia (alebo skôr naopak, zdroj strachu a ohrozenia, pričom sa jedinca stránili a vyhnali ho - to nebolo múdre, pretože sa potom pridali k skupinám, ktoré pradórov akceptovali). Mohli sa stať aj vedúcimi jednotlivých úloh, ako napr. hlavný maggo (jeho starosťou sú rituály a všeobecne múdrosť a poznanie sveta) alebo hlavný lovec. Vodcami celých skupín sa stávali zriedkavo.
Aký bol charakter maggyje v prvej fáze (Raní Prví, od 105 000 PD do 50 000 PD)?
Maggyja skorých rokov bola pomerne jednoduchá a primitívna, vzhľadom na neskoršie časy aj veľmi slabá a neefektívna, nepoznali ešte maggyjské vytváranie. Pradóri svoje schopnosti nerozvíjali cielene, je pravdepodobné, že ich ani často neovládali - používali ich bez vôle, nechcene a vyvolávali ich bez vlastnej kontroly nad enou. Každý jedinec ovládal iné schopnosti, žiaden nedokázal použiť všetky vtedy známe. Neustále objavovali nové aplikácie a obzory maggyje.
Podľa klasického rozdelenia poznáme maggyju činnú a maggyju nečinnú. Pri prvej kategórii ide o schopnosti, ktoré musí maggyj aktívne používať aby dosiahol chcený účinok. V druhej kategórii sú schopnosti, ktoré fungujú, existujú neustále, bez zásahu a činnosti maggyja. Generácie sa od bežných maggyjov odlišujú tak, že ako jediné oplývajú maggyjou nečinnou, teda pasívnou. Mimo generácií mali tento typ maggyje k dispozícii len draky a niekoľko iných bytostí, a to vždy zo špecifických dôvodov.
Konkrétne ide o dlhovekosť (do 400 rokov), nepotreba prílišného odpočinku, potravy a tekutín, vyšší zdroj energie a rôzne fyzické a duševné posilnenia. Dlhovekosť ďalšími generáciami ochabovala, maximálny vek života sa znižoval, no bol to veľmi pomalý proces.
Na pomedzí činnej a nečinnej maggyje - primitívne clonohľadenie. Dokázali nahliadnuť do Clony a vidieť duše (komunikovať skôr nie), ale to ich sprvu len vážne rozrušilo. Niektorí to nevyhľadávali, niektorí áno (z náboženských dôvodov). Cielene do Clony sa mysľou nevedeli dostať, išlo hlavne o náhody.
V skutočnej činnej maggyji ovládali fyzické a duševné posilnenia, teda jednu alebo viacero z týchto schopností: videnie, cítenie, počutie, chutenie, týkanie, sústredenie, regulácia, bolenie, vnímanie, hladovanie, vnímanie eny a maggyje, jednoduché jasnovidectvo a iné mentálne schopnosti, prvotné spojenie a základné chápanie prírodného, zvieracieho a rastlinného sveta.
Detailnejšie informácie k Prvým, ich postaveniu, náboženskej viere, maggyji a jej jednotlivým schopnostiam sú uvedené pri rokoch 50 000 PD a 30 000 PD.
Dopln. 1.: Draky vlastnili výrazne mocnejšie schopnosti nečinnej maggyje ako generácie - veková nesmrteľnosť, zdanlivá produkcia energie z ničoty, vyššia fyzická sila a podobne. Navyše, pri drakoch sa zachovali naplno a neoslabovali (z dôvodu, že draky sa nemnožili pohlavne).
Dopln. 2.: Gediáni sa v dávnoveku vynorili zo svojho starého domova a po nasledujúce stovky, ba aj tisíce rokov, sa stali obávanou ''hordou,'' ničiteľmi civilizácie a postrachom ríš.

95 000 PD
Nastáva prírodná rovnováha, ktorá z veľkej časti existuje v rovnakej forme až do temnoveku. Deritrea si síce odtrpela desať tisíc rokov chaosu, no vo výsledku získala stovky nových zvieracích a rastlinných druhov, nehovoriac o tuctoch nových moderných rás.
Srneni, ako prvá z dolnozemských rás, sú vyhynutí. V povrchovom svete si nedokázali nájsť svoje miesto, a k ich vymretiu dopomohli aj nepriateľské vzťahy s inými dravyáncami, ktorí ich často lovili a stávali sa ich korisťou.
Nosenie náramkov a korálkov je čoraz populárnejšie, rovnako ako aj používanie okru na maľovanie tela. Obľúbená forma osobného prejavu je skalné umenie.

85 000 PD
Na lov sú prvý krát používané harpúny, ktoré do stravy moderných rás priniesli ryby; tie dovtedy lovili len veľmi zriedkavo. S týmto objavom sa dostupnosť a hojnosť potravy výrazne rozširuje. Vďaka harpúnam sa konflikty medzi skupinami mierne upokojili; neustále boje o jedlo neboli tak časté.

70 000 PD
Populácia moderných rás v tejto dobe spadla na extrémne nízke počty a väčšina z nich sa dostala k blízkosti vyhynutiu. Najhoršie zasiahnuté rasy sa počítali len na niekoľko tisícok členov. Niektoré síce prežili, no nikdy sa riadne nezotavili. Tým, ktoré boli neskôr úspešné, trvalo až 20 000 rokov kým sa ich počty obnovili a navýšili.
Elféni, rosomovia, jaciáni a betekovia krízu nedokážu pretrvať a sú vyhynutí.
Rovnako ako jednotlivé rasy, aj Prví ako generácia mali veľmi blízko k zániku. Je možné že moderné rasy (a v tom zmysle aj Prví) prežili vďaka prebudeniu a zásahu jedného alebo viacerých Prastarých.

65 000 PD
Približne od tohto obdobia moderné rasy hromadne opúšťajú tropické oblasti Nuadhu a osídľujú aj iné časti Deritrei, najmä južnú Iseniu, Aguel a Falteany. Pred 'veľkým sťahovaním' z Nuadhu odchádzali len málopočetné skupiny, ktoré v oblastiach (kam smerovali) nevytvorili silné, stabilné komunity. Trvalo ešte veľmi dlho, kým ľudia osídlili zbytok sveta.
Rodí sa symbolické a abstraktné umenie, príkladom sú abstraktné vzory vyryté na kusoch okru, ktoré sú predchodcami modernejších malieb. Oker bol využívaný aj na rituály a na všeobecné zdobenie tela.
Postupne sa objavoval koncept spania na posteli. Dovtedy bolo miesto na spanie umiestnené na zemi, ktorá bola pokrytá slamou, kožušinami, palmovými listami či vysušeným papradím. Dôležitou zmenou bolo navýšenie spacej plochy, na ochranu pred prievanom, špinou a škodcami.
Veľmi významným objavom je aj prvé používanie luku a šípu. Ten čiastočne alebo úplne v nasledujúcich rokoch nahradil hádzané oštepy. Väčšina rás, až na zopár výnimiek, technológiu lukostrelectva prebrala pomerne rýchlo. Luk mohol fungovať len na základe iného objavu - miniatúrnych projektilov; tie v rámci skupín vyrezávali zruční remeselníci. Nová technológia výrazne zmenila umenie lovu - dovtedy museli lovci korisť dobehnúť po vlastných a zasiahnuť ju hádzaním oštepu; teraz ju mohli zastreliť z omnoho väčšej diaľky. Je možné, že luk vďaka svojej nebezpečnosti znížil početnosť konfliktov medzi skupinami.

63 000 PD
Objavili sa prvé šijacie ihly (kostené). Prvotná forma šitia pravdepodobne spočívala v spájaní zvieracích koží, pričom tŕne a zaostrené kamene fungovali ako ihly, a ''niť'' boli zvieracie šľachy alebo rastlinný materiál. Obmedzením bola schopnosť vytvoriť dostatočne malý otvor v ihlovej matrici bez poškodenia ihly.

60 000 PD
Wanpavovia sú vyhynutí; po kríze spred desiatich tisícov rokov nedokázali obnoviť svoje počty.

50 000 PD
Populačné zmeny a ich následky. Nastala mohutná populačná explózia moderných rás, s niekoľkými výnimkami. Za krátky čas sa ľudia dostali na počty spred krízového obdobia okolo roku 70 000 PD a za pár tisícov rokov nadobudli niekoľko násobné populačné čísla. Pomalší rast pokračoval až do prastaroveku, kde sa tieto populačné explózie objavovali čoraz častejšie. Ľudia sa od tejto doby už nikdy nedostali blízko k vyhynutiu, nepočítajúc temnovek, ktorý silno zasiahol niektoré skupiny. Rasy, ktoré sa počas tohto rastu rozvinuli najviac, boli úspešné po väčšinu nasledujúcej histórie, čo sa odrazilo najmä v dávnoveku.
Medzi najúspešnejšie rasy v tomto ohľade patria: ajéti, aiuni, acharovia (noryánci), dumani, grinovia (garkánci), trikimovia, grechovia, lutegovia, strysovia, vrolovia (dravyánci), sauriáni, gediáni, filiáni (krokyánci), arqoni (myradánci) a avirani (aviánci). Tieto skupiny následne zaujali dominantnú pozíciu, neskôr sa stali celosvetovými rasami, a boli hlavnými tvoriteľmi sociálneho, kultúrneho a maggyjského povedomia.
Niektoré rasy boli natoľko zasiahnuté krízou (70 000 PD), že sa nikdy neboli schopné zotaviť, a síce prežili, no ich počty po zbytok dejín zostali nízke, a zväčša pretrvali len v niektorých oblastiach sveta. Konkrétne ide o rasy: dapíri (dravyánci), soviani (aviánci), korytini a mlokáni (krokyánci).
Napokon si kríza vyžiadala svoje posledné obete. Týchto rás sa samozrejme populačný rast netýkal, a bol im skôr na úkor. V dôsledku neschopnosti zaradiť sa pomedzi ostatné rasy, rohohlavovia a sloniaci sú vyhynutí.
Špecifickým prípadom sú lokálne výhiny, ktoré sa udiali v rôznych obdobiach (počas nasledujúcich 50 000 rokov). Zväčša sa týkali dolnozemských rás. Hlavným príkladom sú hasuni a cerosovia, ktorých skupiny vyhynuli všade okrem južných kontinentov. Podobným spôsobom sa mugrani zachovali len v rámci západných kontinentov.
V súvislosti s prudkým rastom populácie sa prehlbuje odveký konflikt medzi hornozemcami a dolnozemcami. Ten bol po poslednú dobu utlmený (20 až 30 tisíc rokov), a tohto času sa znova aktívne prejavoval. ''Vojna'' a organizované násilie sa stalo častejším. Drobné a krátke potýčky vystriedali väčšie, vážnejšie boje, pričom sa mnohokrát proti sebe postavilo aj viacero skupín naraz, a nie vždy sa zápas skončil pri prvej smrti.
Generácia Prvých. Aký bol charakter maggyje v druhej fáze (Vysokí Prví, od 50 000 PD do 30 000 PD)? Pradóri boli čo sa maggyje týkalo zručnejší a šikovnejší. Svoje schopnosti sa učili rozvíjať a porozumieť ich používaniu a metódam, na základe ktorých maggyja funguje. Maggyju vedeli pevne ovládať, efektívne využívať, postupne objavovali nové aplikácie svojich schopností a zriedkavo vynachádzali aj celkom nové schopnosti. V rámci skupín boli veľkou osohou. Boli im určené kvázi špeciálne role na základe ich osobitných schopností a občas sa stávali aj hlavnými vodcami (v záležitosti od rasy). Populácia pradórov bola stále pomerne nízka, no postupne sa zvyšovala. V niektorých skupinách ich bolo aj viacero, a to z dôvodu spájania skupín. Nemať pradóra ako člena bolo obrovskou nevýhodou, a tak sa menšie skupiny zlučovali s väčšími, a vytvárali početné konglomerácie. Okolo pradórov sa vďaka tomuto zhromažďoval rešpekt a kládla sa im istá vážnosť, neraz sa stali studnicami znalosti a poznania sveta.
Nové, objavené schopnosti sa týkali hlavne prírodnej - zvieracej a rastlinnej ríše (inštinkty predátora a koristi, prírodné porozumenie, rastlinné porozumenie, zvieracie porozumenie, zvieracia manipulácia, zvieracia intuícia, zvieracia účasť) a duševných talentov (mentálna navigácia, predtucha ohrozenia a smrti, a pokročilé clonohľadenie a jasnovidectvo).
Vývoj rás. Nasledujúce informácie platia pre obdobie (43 000 rokov) od asi 50 000 PD do 7 000 PD. Znova platí, že jednotlivé rasy sa vyvíjali odlišným spôsobom a rôznou rýchlosťou. Nachádza sa tu mnoho odkazov na predchádzajúci všeobecný opis (300 000 PD) a teda rovnaké fakty či čísla neuvádzam.
Malé (prípadne veľké), rovnostárske (prípadne hierarchické) a nomádske (prípadne sedavé) skupiny boli stále normou. Ide o moderné, zároveň posledné obdobie lovcov a zberačov.
Početnosť skupín sa postupne zvyšovala. Niektoré sa spájali a vytvárali veľké združenia o stovkách členov; bolo tak najmä kvôli Prvým, okolo ktorých sa zoskupovali. V takýchto skupinách žili desiatky rodín a generácií. Medzi jednotlivými rasami často existovali mohutné rozdiely. Platí, že všetky rasové vetvy okrem myradáncov, niektorých krokyáncov a nuráncov preferovali menšie skupiny, s výnimkou trikimov spomedzi dravyáncov.
Kontakty medzi skupinami boli aktívnejšie (oslavy, pohreby, rituály, hľadanie partnerov, výmena informácií, obchodovanie), no často sa obmedzovali v rámci vlastnej rasy. Stretávali sa aj na účely loveckých expedícií alebo pomoci pri konfliktoch. Medzi-rasové vzťahy sa rozvíjali a to hlavne vnútorne v rámci dolnozemcov a hornozemcov. Vzťahy týchto dvoch prúdov však neboli len nepriateľské, viacero rás našlo medzi sebou slová spojenectva a kooperácie. Príkladom sú zlepšujúce sa väzby lutegov, aviranov, sauriánov na jednej strane a ajétov, acharov, dumanov na druhej strane.
Mohutné zoskupenia dominovali na miestach, ktoré poskytovali kvalitné životné podmienky (bezpečnosť a hojnosť), a mohli vytláčať menšie (slabšie) skupiny, ktoré opúšťali Nuadh a osídľovali blízke a neskôr ďaleké oblasti; pri hľadaní dobrého života objavili nové regióny, a postupom času jednotlivé rasy žili v celom svete. Málokto prebýval v lesoch či skalistých alebo hornatých miestach; preferovaný bol život na otvorených priestranstvách. Obavy z týchto oblastí neboli univerzálne. Aviánci mali hory a kaňony len pre seba; konkurencia iných rás tam neexistovala. Rasy priebehom rokov do lesov chodievali čoraz častejšie, uvedomujúc si bohatstvo lesov. To sa nepáčilo hlavne rasám, ktoré už dlho obývali blízkosť lesných jazier a riek (niektorí sauriáni, filiáni atď). Tieto ''narušenia'' viedli k ďalšiemu napätiu. Hlboko pod hladinou morí, myradáncov podobné problémy netrápili. Miesta mali dosť, a ak sa objavili mimoriadne agresívni selachani, skupiny odišli na iné miesto alebo ich pobili v sebaobrane. Proti selachanom a iným hlbokomorským hrozbám sa niekedy spojili; v takom prípade sa počítali ich bojové počty na tisíce.
Vzhľadom na spôsob rozmnožovania, najpočetnejšie rasy pozostali krokyánske (hlavne sauriáni), myradánske (hlavne arqoni) a nuránske; ostatné rasy pomaly, ale postupne navyšovali svoju populáciu. Z nich sa najviac darilo trikimom.

rovnostárstvo, hierarchia
some societies in resource-rich enviroments may have had more complex, hierarchical organization (tribes with hierarchy and somewhat formal division of labor), may have engaged in some warfare (warrior societies)

hunted big game with projectile weapons, some just ambushed them and attacked with melee weapons (dravyans)
could probably time migration of game animals (wild horses, deer) - more efficient hunters, exploit wide variety of game
humans still probably frugivores (fruit eaters), 95% plant based diet with supplement of insects, eggs, small animals, rarely big game (antelopes), some were predatory, hunting parties (dravyans?), it was very different, many modern hunting / fishing tools - fish hooks, nets, bows, poisons
during most of paleo - hand-held spears, harpoons
before agriculture - people may have horticulture (bananas, tubers) - 20tya, maybe some pastoralism, animal husbandry (limited) (before agriculture)
fishing became only regular in upper paleo, but consumed fish long before that
invention of fishing - some societies became semi-nomadic, sedentary (which altered social structures)
bone artifacts, first art, projectile points, engraving tools, knife blades, drilling, piercing tools, new technology
generated population explosion of modern races
less famine and malnutrition than neolithic farming tribes - wider variety of natural foods, more nutritious diet, lesser risk of famine
farmers - small number of crops, and their dependence on them
shift from hunting / gathering to agriculture resulted in more limited variety of foods, meat taking back seat to plants
may have produced wine (fermented grapes in animal skin pouches)

cave paintings, venus figurines, animal carvings, rock paintings (animals, humans - shapes, symbols)
sculptures of wood or bone, humans painted other animal races and so on...
flute-like bone pipes for music, music large role in religion, induce trances (in rituals), animal skin drums (used by shamans), first people to believe in pantheon of gods, supernatural beings, animism, shamanism, all members of band participated equally in religious ceremonies, in some they had shamans, priests (religious authorities), some ancestor cults emerged (to solidify control over societies)

by end of this era, began to settle down into permanent locations, began to rely on agriculture for sustenance in many locations, division of labor created as well, may have been developed to allow humans to acquire food and other resources more efficiently, status of women declined with adoption of agriculture because women in farming societies have more pregnancies, more demanding work than women in hunter-gatherer societies



Naposledy upravil Horox dňa Št 08 jún 2017, 12:32, celkom upravené 4 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1189
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: 1. Chronológia svetovej histórie   So 03 jún 2017, 12:08



45 000 PD
https://en.wikipedia.org/wiki/Behavioral_modernity
45k - 30k - some colder regions populated, ate more meat
45k - 10k - modern hunting / fishing tools (fish hooks, nets, bows, poisons), until then only handheld spears and
harpoons, consumed animal meats
45k - 5k - gender based division of labor, until then it was extremely gender equal, they were high, shamans also,
status of women declined with adoption of agriculture because women in farming societies typically have more pregnancies and
so their work is more demanding
cave paintings, venus figurines, animal carvings, rock paintings (persons, animals) - shamanistic?
flute-like bone pipes as musical instruments, important role in religiousness, rituals/trances, skin drums

40 000 PD
všetky rasy používajú oblečenie bez rozdielu, popis spôsobu oblečenia pre jednotlivé rasy - dravyánci, noryánci, aviánci, ... tak ako v 170k

38 000 PD
Tally sticks – paličky na zapisovanie, počítanie

35 000 PD
Približne od tohto obdobia začínajú ľudia po celom svete vytvárať jaskynné maľby či maľby na kameňoch, petroglyfy alebo primitívne skulptúry.
Kremácia

32 000 PD
Mortar and pestle – mažiar a palica – na drvenie

30 000 PD
+ notepad = ''30k''
shamani dokázali spojiť sa s duchmi a komunikovať, to sa uznávalo
- early = no creations from energy, therefore no construction magic (elements are constructs as well)
more sophisticated beliefs (religious, magical), shamans!, pantheon of gods / supernatural beings, rituals and
spirital life very common, ancestor worship (might become more powerful by linking with ancestors, leaders?), effigies,
poppets
evidence of more sophisticated beliefs, such as the early Cro-Magnon cave paintings (probably with magical or religious
significance)[177]:17–19 did not appear until 32,000 years ago
Valeáni svojím vyvinutým zmyslom pre vnímanie maggjye boli schopní lokalizovať meteority (od pádu Zoria), vyhľadávali ich a usadzovali sa v ich bezprostrednej blízkosti. Boli to pre nich miesta moci, hodné uctievania. Tieto kamene postupne vyhrabali a zabezpečili proti odletu, pričom sa stali centrom osady a hlavným náboženským elementom., územia v ktorých sa pohybovali a žili, mysleli, že v širokom okolí kameňov sa životu darí viac, a raz za čas tieto monumenty navštevovali
'Zrod modernej hudby' sa datuje na rok 30 000 PD. Elfovia vtedy vynašli flautu a píšťalu. Spolu s koženými bubnami a inými nástrojmi, najmä hrkálkovými, sa hudobné nástroje začali používať naraz, čím vznikali zložitejšie a komplexnejšie piesne. Je možné, že v tejto dobe existoval už aj spev. Ak áno, bol len veľmi primitívny - 'speváci' vydávali slová v rôznych tóninách bez akejkoľvek kompozície.
Tkáčstvo
Schopnosti maggyjov v tejto a neskoršej dobe, do konca Prvoveku (7k PD) - tu sa ich začali učiť, trénovať, uvedomovať že sa dajú naučiť lepšie, nové a zlepšiť svoje schopnosti, 30 000 - 7 000 - určení šamani, vodcovia, učili sa, boli dosť špecializovaní a ovládali len niekoľko schopností, len výnimočne všetky z nich (podľa toho boli liečitelia, ...)
Prírodné porozumenie, rastlinné porozumenie, rastlinná komunikácia, zvieracie porozumenie, zvieracia komunikácia, zvieracia účasť, zvieracia imitácia, zvieracia manipulácia, zvieracia intuícia, zvieracie zmysly, jasnovidectvo, mentálna navigácia, predtucha ohrozenia, inštinkt koristi, inštinkt predátora, clonohľadanie, vnímanie energie, zrak, čuch, sluch, chuť, dotyk, rovnováha, teplota, bolesť, vnímanie času, hlad, spomalené starnutie, uzdravovanie, liečenie, zapálenie, obnova.
začína sa tretia fáza generácie Prvých, od 30k do 7k, začiatku Prastaroveku, charakter maggyje v tretej fáze
boli veľmi mocní a ovládanie maggyje ich u primitívnych obyvateľov Deritrei poľahky vynieslo na úroveň bohov. Boli bežne uctievaní a prakticky sa stali vládcami / náčelníkmi týchto primitívnych predkov. Sami sa vyhlásili za bohov a nikto sa s nimi nemohol hádať, alebo si mysleli že ich osudom je byť bohom, že im tie sily dali bohovia skutoční...
je celkom možné že Prví medzi sebou viedli konflikty ale i spojenectvá... 'vládli' menšiemu počtu ľudí... Nedá sa však úplne povedať že by niekomu vládli. Spoločnosť bola vtedy na veľmi primitívnej úrovni.
Od týchto rokov uctievanie Prastarých začalo upadať, a nahradilo ho uctievanie Prvých, ktorí v rukách držali supernaturálne schopnosti (záležalo to na tom, či sa Prví v tej konkrétnej oblasti nachádzajú). alebo dolnozemské rasy uctievali, nie je to jasné
female shamans same status as men, thus creating somewhat of equality in Tretí

28 000 PD
rasy sa vyvíjali rôzne podľa životných podmienok a podobne, rôzne mutácie a evolúcie ktoré ich od seba odlíšili sa vyvíjali po celý šerovek, no mnoho ich vzniklo v posledných 30k rokoch
vznikajú rôzne vetvy ľudí, elfov, trpaslíkov (bieli neskôr, vznikajú aziati), dumanov, dravyánov,... rôzne podnebné verzie jednej rasy
odrody každej globálnej rasy majú svoje podnebné znaky, kedže osídľovali celú alebo veľkú časť Deritrei, tieto regionálne
odlišnosti sa vyvíjali neskôr - viac k juhu tmavá pokožka, viac k severu svetlejšia pokožka, podobne u všetkých rás
zvieracie rasy si stále zanechali výraznú podobnosť k svojim predkom (napr. výrazné ochlpenie, pazúre, tesáky, fyzické znaky), hornozemci sa zmenili viac

25 000 PD
25k - 9k - early dogs domesticated, might have been even like 100 000 PD, to aid in hunting (also warring against
dravyans)
first calendars, lunar documented phases of moon, some fruits/vegetables cultivated (bananas)
spear thrower, bow and arrow invented
early / oldest ceramic art, sošky

23 000 PD
23k - 17k - net, bolas

21 000 PD
Vinič a iné podobné rastliny boli vo funkcii viazania vyradené okolo roku 21 000 PD. Bolo vtedy vynájdené točené lano.

20 000 PD
Valeánsky pohľad na uctievané kamene sa niekedy v tejto dobe rázne zmenil, a z pasívneho uctievania a pozorovania kameňov prešli k ich aktívnemu ovplyvňovaniu - ako jedni z prvých artefaktov ich napúšťali maggyjou, čím zvýrazňovali ich prirodzené vlastnosti, dovoľujúc im uniesť výrazne väčšiu váhu.
Z tohoto obdobia pochádzajú maľby zvierat vytvorené z červeného či žltého okru – a rovnako ako predtým, farebný oker sa používal aj na maľovanie na telo alebo aj pri pohrebe na zosnulého.

16 000 PD
Valeáni z dôvodu konfliktov a bojov začali svoje kamene rozbíjať a postupne drobiť na menšie časti, pričom sa ich náboženská funkcia postupne menila na praktickú funkciu. Aj malý kus kameňa dokázal odniesť ťažký náklad, a väčšie kusy zvládli na svojom povrchu uniesť aj celé domy. Nikto však zatiaľ nebol schopný vytvoriť na týchto kameňoch celé osady, a navyše valeáni stále nedokázali regulovať ich vznášanie - let, museli byť uviazané k zemi, aby neodleteli. - zväčša ich nosili so sebou, alebo ukryli na bezpečnom mieste
Ostatné rasy si tiež uvedomili potenciál týchto kameňov a snažili sa od valeánov tieto kamene získať, často násilím. To prispelo ku rozšíreným konfliktom medzi Druhými.
ice age, people walked from asia to americas, people all over the planet/world now
in isolated continents, there's no humans / hornozemci, only those who came from under, na južných kontinentoch sa nedostali ľudia pochopiteľne, a podobne
do začiatku Prastaroveku bola osídlená väčšina Deritrei, výnimkou boli zamrznuté oblasti vysokého severu a hlbokého juhu
15k - 5k - evolution of light skin (Europeans)
first, earliest houses / structures, but very few

9 000 PD
Keramika sa prvýkrát objavila okolo roku 9 000 PD, a to na Aguele. Tento objav je veľmi dôležitý lebo dovoľuje efektívne uchovávať tekutiny ako napríklad vodu – a jedlo či iné materiály na dlhodobé skladovanie. Vzniklo hrnčiarstvo. Prvé predmety boli vytvarované z hliny a následne vložené do pece kde podliehali extrémne vysokým teplotám – takto vznikli krehké ale vzduchotesné kontajnery, ktoré boli odolné aj proti korózii, oxidácii a zamoreniu škodlivcami. Už na začiatku hrnčiarstva ľudia vyrábali džbány, hrnce na varenie, taniere, misky či poháre.
Okrem toho sa v tomto období objavili prvé domestikované psy, slúžiace na lov, boj či ochranu – boli to prvé domestikované zvieratá vôbec.
V týchto rokoch sa konflikt medzi 'Druhými' skončil víťazstvom noryánskych rás. Maggyrovia zvieracích rás boli porazení a pravdepodobne zabití. Po tejto prehre miznú maggyrovia zvieracích rás z Deritrei až do približne roku 4 000 - 5 000 DD (na asi 13 000 rokov).

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: 1. Chronológia svetovej histórie   

Návrat hore Goto down
 
1. Chronológia svetovej histórie
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Deritrea :: Hra :: Svet Deritrea [DATABÁZA] :: Veda histórie :: Chronologické dejiny-
Prejdi na: