DomovFAQHľadaťZoznam užívateľovUžívateľské skupinyRegistráciaPrihlásenie
Vítej, cizinče! Copak tě přivádí do těchto končin? Zabloudil jsi? Nebo se chceš stát součástí tohoto velkolepého dobrodružství? Třeba to není náhoda, že jsi se dostal právě na tohle místo. Co když to budeš právě ty, kdo změní chod dějin našeho světa? Je to jen na tobě!

Share | 
 

 Tajomstvá Srdca

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5, 6 ... 10 ... 15  Next
AutorSpráva
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1189
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   So 28 máj 2016, 19:59

Ak ste vedeli ako na to, nebol problém zbaviť sa nemŕtveho. Sasha samozrejme vedela čo presne robiť, a nemŕtvy, zapálený začal kvičať, a tento oheň sa rýchlo premiestnil aj na druhého. Mohol z toho začať lesný požiar, ale koho to teraz zaujímalo? Jazdec si vydýchol a medzi tým sa pozviechal na nohy.
''Zachránila si ma.'' Povedal prekvapeným hlasom, akoby niečo také nečakal. Ani sa len nestihol poďakovať, a mečom ukázal za Sashu. Jeho pohľad sa rýchlo zmenil zo šťastného na zhrozený.
Niekoľko nekromantúl, poriadne veľkých a odporných, sa preplietalo cez stromy a husté krovie, a bleskovo sa blížilo k vám. Musel ich pritiahnuť ten hluk. Niektoré pavúky sa veľkým konfliktom štítili, no... toto boli tie, ktoré sa radi do rezby pridali, a uchmatli si niečo chutné. Sasha zo svojich skúseností vedela, že nekromantule nikdy neútočia v malých skupinách, vždy išlo o celú svorku. Videli ste len troch, ale v okolí sa ich mohlo nachádzať tisíc, rôznych veľkostí. A tak sa aj stalo. Na nohách ste zacítili šteklenie, a zo stromov zliezali menšie pavúky, od drobných, po veľkých ako palec, a väčších... ich kusnutia boli pravdepodobne jedovaté, ale Sasha mala zo sebou protilátku, bola to súčasť základnej výbavy do takýchto polotropických lokalít. V momente, tak ako predtým s nemŕtvymi, ste boli obklopení stovkami pavúkov. Bezprostredne vás však ohrozovali tie veľké, tie ktoré sa sem rútili z diaľky. Bolo jasné, že zaútočili aj na vojakov, a civilistov. A stromy? Tmavé listy a ich pokryt nebola vegetácia, ale pavučiny, nekonečno tmavých pavučín. No počas šialeného úteku si to málokto všimol... a kto by aj? Bežné nekromantule, aspoň tie žijúce v Isenii, mali biele pavučiny. Tieto tmavé perfektne splývali so zeleňou.
Sasha si uvedomila čo sa deje. Sprievod vbehol do lesa, ktorý patril nekromantulám. Vošli ste rovno do ich hniezda.
Jazdec priskočil k Sashi, zdvihol meč a rýchlo sa snažil zosekať pavučiny, na ktorých sa okolo vás spúšťali menšie pavúky. Dolev po lezúcich pavúkovcoch chňapal, dupal, ale čo mohol robiť? Vysoko nad vami, na oblohe škriekal auguruj; nemohol sa zniesť na zem a pomôcť vám, cez stromy bolo nemožné prejsť. Ak by sa o to pokúsil, chytili by ho pavučiny. Bola to bezvýchodisková situácia. Museli ste dúfať že vás nájdu majstri, alebo ostatní mágovia. No dovtedy bolo treba nejako prežiť...
''Oheň?'' Zúfalo sa opýtal jazdec, dúfajúc že Sasha niečo dokáže urobiť.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 855

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   So 28 máj 2016, 20:29

Neodpovedala som mu. Zachránila? Pravdepodobne som práve podpísala rozsudok smrti nám obom, nie len jemu. No možno nie, kto vie. Všimla som si množstvo pavučín.. a malých pavúčikov, ktorý mi začali liezť po nohách. Rýchlo som zasunula dýku a vytiahla som z váčkov dve nádobky. Jedna mala biele viečko a tá druhá červené. Najprv som otvorila to biele. Pavúci nemali radi dym a plyn, o nekromantulách to platilo tiež. V podstate som pod nami nechala vyfučať niečo ako dymovnicu a sama som rýchlo priskočila k zvieraťu. "Nasadaj!" Skríkla som k vojakovi, po čom som otvorila aj druhú nádobku a hodila som ju do nekromantúl, ktoré stáli medzi nami a skupinou z ktorej sme sa oddelili. Následoval ďalší oheň. Možno som ho využívala veľa, no proti podobným stvoreniam bol určite najúčinnejší. Popohnala som zviera a za použitia ďalšej bariéry, tento krát osobnej, ktorú som natiahla na všetkých nás troch, som mala v pláne preraziť cestu späť k našim jazdcom.
"Nekromantuli! Musíme to obrátiť!" Zakričala som na niekoho, kto to tam mohol viesť. Keď už niečo, tak aspoň varovanie.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1189
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   So 28 máj 2016, 21:27

Akonáhle ste sa ponorili do dymu, pavúky dali najavo svoju nespokojnosť. Na nohách či rukách ste získali už niekoľko nepríjemných štípancov, snáď nie jedovatých. Pavúčiky z vás poväčšinou popadali, a oheň zabezpečil, že sa k vám nedostanú tie veľké nekromantule. Chaos vytvorený Sashou postačoval na to aby ste nasadli na doleva a čo najrýchlejšie odtiaľ vypadli.

Situácia pri sprievode sa medzitým zlepšila. Jazdci dokázali zhromaždiť väčšinu ľudí na jednu kopu, vojaci sa k nim pripojili a rovnako aj mágovia, ktorí všetkých ochraňovali. Na Sashu sa otočil jeden z mágov a pokrútil hlavou. Nevedel ako zle to vyzerá o niečo ďalej, v tejto chvíli sa starali viac o nemŕtvych.
''Nie! Nemôžeme. Pokračujeme ďalej, vtáky hlásia, že našli dobré miesto. Musíme sa naň dostať!'' Odvetil hlasne a vojakom pripomenul aby nasledovali jeho pôvodné rozkazy. Vlna nekromantúl sa blížila, no v diaľke ste videli okraj lesa. Prieskumníci museli objaviť nejakú čistinu, východ z lesa, niekde, kde sa lepšie dalo ľudí chrániť, kde sa dalo obrániť, možno aj oddýchnuť.
Majstri v tejto chvíli dobehli sprievod. Za nimi sa motali desiatky nemŕtvych, z ďalšej strany sa rútili mohutné pavúky... jediným východom z tohto pekla bol ten okraj lesa.
''Všeci bešte ako len dokášete! Von s lesa!'' Zakričal majster a zatiaľ čo sa staral o nemŕtvych ktorí si dovolili k vám pribehnúť, Nerah prešla na stranu a bola rozhodnutá zadržať pavúky. Mali ste vypadnúť, a to okamžite.

Napokon ste konečne vybehli von. Zelené lúky a kopce bez stromov boli ako pohľad na raj. Bolo to naozaj dobré miesto, obrániteľné vďaka kopcom, a samozrejme, žiadne stromy a vysoký porast, ktorý by ukrýval nebezpečné potvory. V lese teraz zostalo len niekoľko mágov, ktorých si dal zavolať Joka, a obaja majstri. Podľa ich pokynov ste sa mali vzdialiť čo najviac od lesa, obrániť kopec, a všetkých zoskupiť.
Po chvíli sa z lesa začal valiť dym, a napokon vzplanul plameňmi... čo to pri Isenovi majstri urobili? Možno jedinú vec, ktorá vás mohla teraz zachrániť. Zapálili les, čím sa efektívne zbavili pavúkov, a samozrejme aj nemŕtvych, lebo ak na niekoho fungoval oheň, boli to tieto dve kategórie potvor.
Onedlho z lesa vyšli aj obaja majstri, bohužiaľ, bez mágov, s ktorými tam vošli. Joka udržiaval okolo Nerah bariéru, a tá sa snažila udržať plamene mimo ich dosahu. Tie neboli taký problém ako smrtiaci dym, ktorý sa už rozširoval smerom na kopec. Predtým ako Joka spadol na zem, celkom vyčerpaný, ešte prikázal, aby dym a oheň udržiavali od kopca, a zavetrili ho na druhú stranu. Nerah na tom tiež nebola najlepšie, no dokázala schytiť majstra, a posadiť ho na zem. Bez slova si sadla vedľa neho, a s hlasnými výdychmi a nádychmi sledovali peklo pod vami.
Sasha náhle zacítila silné štípanie na nohách a rukách. Malé štípance sa zhoršovali, a mnohé z nich boli jednoznačne jedovaté. Od dymu ju boleli oči, a prakticky celé jej telo bolo v pomerne hroznom stave. Celý tento útek bol vyčerpávajúci pre každého jedného mága v expedícii. Jazdec podišiel ku svojej záchrankyni.
''Meynah.'' Predstavil sa a prisadol si k nej.
''Myslím, že budeme potrebovať protijed. A... zabudol som predtým poďakovať za pomoc. Ja viem, nebol to najlepší čas.'' Pousmial sa a spoza opasku vytiahol fľaštičku plnú tekutiny.
''To teda bolo šialenstvo. Skoro sprvu zadupaný do zeme, potom chytený nemŕtvymi, potom nimi zhodený, a potom pavúky... pri Isenovi. Ako to že žijeme?'' Pokrútil neveriacky hlavou.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 855

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   So 28 máj 2016, 22:13

Podarilo sa nám na zbaviť pavúkov a čoskoro aj pripojiť k expedícií a k ľuďom, ktorý stále v podstate .. pobehovali sem a tam, len už v ako takom zoskupení. Jazdcom sa podarilo ustáliť kontrolu a ja ? Ja som už ani nevnímala, čo sa okolo mňa deje. Prikývla som na informáciu o čistine a.. nejakým spôsobom, som dokázala reagovať aj na rozkaz. Už som ani nevedela, od koho bol. Proste som sa rozutekala spolu s ostatnými a dúfala som, že idem.. v tom dobrom prúde a dorazím tam, kde máme doraziť. Teda možno som sa viezla na tom jazdcovi, kto vie, mala som celkom.. zahmlené pred očami. Potrebovala som protijed.. čo najrýchlejšie.

Na vyvýšenom priestranstve som.. sa proste zvalila do trávy. Konečne sme zastavili a ja? Ja som bola na pokraji zrútenia. Jed postupoval rýchlo a ja som potrebovala niečo spraviť. Odopla som si váčok a jeho obsah somvysipala vedľa mňa na zem. Bolo tam mnoho flaštičiek či sušeniek. Ja som si vybrala jednu a jednu som si naliala do úst. Teraz už len.. v bolestiach začať? Keď sa situácia upokojila, ani som nemala tušenie, kde sú majstri. Proste som tam ležala a .. sledovala vojaka, ktorého som zachránila. Pozerala som sa na neho troška ironicky.
"Dlhuješ mi.." Uškrnula som sa. Bezo mňa by bol mŕtvy a.. to zviera tiež. "A ty tiež." Pozrela som sa zvieraťu prísne do očí no.. ostala som ležať.
"Neprežeň to. Veľa protijedu ťa zabije." Podotkla som. " Maximálne dva-tri dúšky, aj to nie plné. Chvíľu to prevaľuj v ústach a až potom to prehltni."
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1189
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   So 28 máj 2016, 22:58

Vojak sa zasmial, alebo chcel sa, no bolesť ho zastavila, a namiesto úsmevu vytvoril len ubolený výraz. Tvár mal poriadne doráňanú, však s ňou vletel rovno na zem v pomerne veľkej rýchlosti. Okrem toho musel mať zranené aj končatiny, no teraz bol dôležitejší jed, ktorý sa šíril vašimi telami. Napil sa tak ako mu Sasha pokynula. Protijed chutil skutočne odporne, ale lepšie vypiť ho ako umierať v kŕčoch a bolestiach po niekoľko hodín.
Doleva nedostali, jeho kožuch bol moc hrubý. Pri poznámke Sashi jej spokojne olízal tvár, a sadol na zem vedľa Meynaha. Ten chcel zadržať smiech, ale nevyšlo mu to.

Za krátko k vám prikráčal jeden z liečiteľov, a spytoval vaše zranenia. Najprv sa venovali tým najvážnejším prípadom, a vaše početné štípance nevyzerali dobre. Liečiteľ sa najprv uistil že ste vypili správnu dávku protijedu.
''Uložím vás do tranzu. Uvoľnite sa.'' Oznámil mág a pokynul vám aby ste si ľahli na lôžka, ktoré pri vás rozložil jeden z vojakov. Liečebný tranz bol podobný spánku; počas neho sa zranenia liečili rýchlejšie, myseľ sa zotavovala, jeho efekt bol prakticky porovnateľný s niekoľkými dňami spánku a bežného liečenia. Mág do vás napustil svoju maggyju, vaše viečka sa oťažili, a čoskoro ste upadli do hlbokého spánku. Bola to veľmi efektívna mágia, uviesť niekoho do tranzu bolo pre liečiteľa vyčerpávajúce, no práve preto ich tu bolo tak veľa. Joka vedel čo robí. Na vaše zranenia stačil niekoľkohodinový tranz; mohli ste počítať že budete spať najmenej do večera.

Sasha sa zobudila ako prvá. Nespali ste už pod oblohou, ale okolo vás bol zostavený veľký stan. Meynah ešte spal. V celom stane bolo niekoľko tuctov lôžok, na niektorých ešte pospávali ľudia, najmä zranení civilisti a vojaci. Mágovia liečebný tranz zvládali lepšie, a stačilo ak v ňom zostali kratšie. No bola už hlboká tma. Podľa hrubého odhadu tam musela ležať najmenej desať hodín. Za ten čas sa kopec zmenil z kusu prírody na skutočné táborisko. Okrem liečiteľského stanu sa tu nachádzalo aj mnoho ďalších, okolo kopca bola vystavaná provizórna barikáda; skoro palisáda, cez ktorú by nemŕtvi mohli prejsť len ťažko. Na strategických miestach postávali vojaci a strážnici, spoločne s mágmi. Nad táborom poletovali vtáky, stále kontrolovali situáciu. Tábor bol dobre osvetlený, okolo jednotlivých ohnísk sedeli ľudia, zhovárali sa, jedli, pili. Nálada sa aspoň mierne zlepšila.  
Lesný požiar ktorí majstri spôsobili zmizol. Dym sa vo vzduchu stále dal cítiť, no oheň bol preč, a v noci nebolo vidieť ako príliš poškodil les. Otázne bolo, kde sa pobral?
Až teraz si Sasha všimla že táborom poletuje aj mnoho dobre viditeľných duchov. Sedeli na stanoch, pri ohniskách a niektorí len tak lietali hore dole. Duchovia sa nachádzali všade vo svete; na starých kontinentoch, kde vládla iná realita, ich však bolo možné vidieť, a to celkom zčista. Mnohí ľudia si nikdy neuvedomovali že duchovia sú prítomní vždy. Po dnešnej katastrofe sa však mnohí civilisti duchov obávali; aj keď tí boli neškodní a ich prítomnosť znamenala dobrú vec. Neboli tu žiadni démoni, inak by sa duchovia rýchlo vytratili. Mágovia sa to snažili vysvetliť, no dnešný stret s démonom a mŕtvolami ich pohľadu na svet mŕtvych nepomáhal. Tak ako vždy, duchovia žili vo svojom svete, živých ignorovali, a komunikovali len medzi sebou, avšak bez zvuku, a tak ich nebolo možné počuť.

Od jedného z väčších stanov započula naliehavý šepot. Bola to Done, našťastie zdravá a živá. Kyras pravdepodobne stále ležala v tranze.
''Sasha! Poď!'' Rukou jej ukazovala do stanu. Zdalo sa že ide o príbytok majstrov a teda aj všeobecné ''sídlo'' mágov.
V stane okolo širokého stola stáli všetci mágovia, ktorí ešte boli na nohách, neliečili sa v tranze alebo nestrážili perimeter tábora. Obaja majstri čelili tejto diskusii, a očividne riešili dnešnú situáciu. Majster si novo príchodziu Sashu rýchlo všimol a pokynul k nej prstom.
''Milá Saša, muošjeme si vipočuť aj tvoju versju dnešních udalostí? Potrebujeme kašdí pohľad.''

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 855

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   So 28 máj 2016, 23:23

Dostal sa ku mne telolep, rovnako ako k môjmu parťákovi. Ja som radšej ostala leŽať na zemi, keďže som sa aj tak nevládala pohnúť. "Zlatý chlapec." Usmiala som sa na zviera a ešte som ho zvládla pohladiť po hlave. No Netrvalo dlho a poddala som sa liečeniu a umelému spánku. Ani som nestihla nejakým spôsobom.. reagovať proste.. som bola tak vyčerpaná - skôr z nervov - že som jednoducho odkvecla do postele.

Keď som sa znova prebudila, Meynah ešte spal. Nedivila som sa, pravdepodobne ešte aj spať bude. Mala som previazané hlavne ruky a nohy. Teda miesta, kde som bola najviac doštípaná od pavúkov. Pochopiteľne mi museli vymeniť oblečenie. Tiež som mala obviazanú hlavu. Asi som sa trepla pri tom, ako nás démon rozrazil.. tlesknutím ruky. Bol naozaj silný.. nemyslela som si, že by reálne dokázal démon obstáť proti dvom majstrom. Zošuchla som sa nohami na zem a zistila som, že mám kúsok od postele topánky. Nedala som si ich však. Momentálne som si chcela vychutnať zem pod nohami. Mala som na sebe už len nohavice a zabandážovanú hruď.. že by zlomené rebro ? Kto vie, no necítila som bolesť. Bolo ale možné, že mi ju nejak utlmili, nejaká bylinka, droga alebo tak. No keď som sa poriadne a zlhboka nadýchla, pocítila som pichanie. Zamračila som sa a ešte som cez seba prehodila dotrhaný plášť. Nepotrebovala som ešte aj nachladnúť alebo tak. Vyšla som zo stanu. Stihli rozložiť tábor. Pozrela som sa na nebo a pomocou hviezd som približne dokázala určiť, koľko je hodín. Len som nevedela, kedy som odpadla takže.. som stále nevedela určiť koľko času som bola mimo. Čo ma prekvapilo, no skôr príjemne, boli duchovia. AJ keď civilistov očividne naozaj desili. "Civilisti." Povzdychla som si. Všimla som si pomerne známu osobu a .. jej hlas.
"Done? Čo Kyras? Je v poriadku?" Spýtala som sa, zatiaľ čo som kráčala k nej. Ocitli sme sa až v stane, kde stáli všetci mágovia a obaja majstri. Asi nejaká porada. Pravdepodobne riešili dnešnú situáciu. Keď som podišla bližšie, prehovoril ku men majster a ja som prikývla na znak, že rozumiem.
"Za prvé.. nás učili pomerne dôležitej veci. Nikdy neberte amatérov na podobné akcie. Čo tu vlastne tí civilisti robia? Ak sa niečo také stane ešte raz, tak ich budeme musieť nechať na pospas Falteanom." Prehovorila som no .. neznelo to nijak naštvane.
"Ale k dnešku.." Začala som znova a následne som už dohovorila.
"Neviem presne koľko vojakov a mágov sme stratili, no .. mohol za to jeden démon, ktorého sa nám aj tak nepodarilo zabiť. Takmer kvôli nemu a civilistom stroskotala celá expedícia. Ten drak mal podobné veci odháňať, no ukázalo sa, že u tých silnejších pôsobí skôr naopak. Takéto veci sa neobjavujú len tak.. náhodne, na ceste." Tento krát som o drakovi hovorila otvorene. Už to určite kaźdý z mágov musel vedieť. Aspoň po tom, ako majster démona vyprovokoval slovami, ktorými to urobil.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1189
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   Ne 29 máj 2016, 00:40

''Kyras si rozbila hlavu, ale ošetrili ju, bude v poriadku.'' Odvetila Done s miernym úsmevom. Aspoň nejaké dobré správy. Potom ste vošli do stanu.

Po príhovore Sashi sa majster na chvíľu odmlčal.
''Hlboko berjem na vedomje, Saša.'' Odvetil k jej poznámke a prikývol. Sasha nemohla tušiť koľko mágov niečo takéto povedalo pred jej príchodom, no o karhanie nebolo núdze. Väčšina mágov súhlasne čosi zamrmlala, a všetci hľadeli na majstrov. Nerah mala sklonený pohľad, pozerala na stôl, a Joka mal v očiach vyčerpanosť, smútok a previnilosť. Z ich postojov sa dala ľahko vyčítať únava, sklamanie a porazenie.
''Mnoho chíb... skutočne mnoho chíb sa dnes odohralo. Je mi to veľmi ľúto. Situácju sme nesvládli, nestačili sme. Engenirth to nenaplánoval dobre, no podľa dohodi sme civilistov mali sobrať, nemal som na víber. Rada tak roshodla. Mohol som aj s majsterkou protestovať akokoľvek, roshodnutje nepustili. Prítomnosť dráka nefungovala tak ako sme dúfali... slý, slý odhat. Akobi sme doma s démonmi nemali tisícrošné skúsenosti s takími démonmi. Mislím še nám je v skutočnosti na príťaš. Ale o tom neskuor...'' Hovoril majster potichu, a stanom sa taktiež rozľahlo ticho. O drakovi v klietke nevedeli jedine Done a Bertyl, súčasť skupiny Sashi, a podľa toho aj vyzerali ich pohľady. Boli nahnevaní na Sashu, že im to nepovedala, alebo prekvapení touto informáciou, ťažko odhadnúť.
''Ako majstri sme sodpovetní sa slihania, a tento čas nje je vínimka. Nikto iní sa to nemuoše, tak sa prosím, neviňte, že ste nesachránili všetkích. Ale teras bi sme mali prejsť k vípočtu strateních, ak ráčite...'' Pokynul smerom na jedného z mágov, Geranovi, po svojom boku, ten na stôl položil listinu. Začal čítať.
''Z členov Engenirthu... štyria. Dardes nešťastne odletel do rieky, kde... uhm. Wera položila život v boji s démonom. Poslední dvaja, Ryran a Kanyk, zahynuli v horiacom lese počas toho ako obraňovali...'' Začal hovoriť, no Joka ho nervózne prerušil.
''Ja vjem ako Ryran a Kanyk somreli! Posnal som ich osobne, a učil som ich osobne.'' Nahnevane odvrkol. Takéto výbuchy neboli pre neho charakteristické, snáď žiadny z vás nikdy nevidel majstra v takomto stave. V jeho hlase bola bolesť.
''Prepáčte vášení. Je to ťašký deň.'' Ospravedlnil sa so skloneným pohľadom, a tak mohlo čítanie výpočtu zomrelých pokračovať.
''Osem jazdcov... šesť yrithov a ich dolevy. Dvaja hakirovia, sauriáni a ich jašteri. Niektorých... niektorých stiahli do rieky v počiatočnom chaose. Ostatní zahynuli počas úteku, pri snahe zachrániť čo najviac ľudí. Sedem peších vojakov. Všetci pri počiatočnej obrane sprievodu.'' Pokračoval. Majster si znova vzdychol. Vojakov mohol zachrániť ak by k nim utekal skorej. Bohužiaľ, kým sa vrátil k sprievodu a poskytol svoje ochrany, viacerých už nemŕtvi pochytali. Bolo jasné, že majster cíti každú smrť na svojich rukách.
''A napokon osem civilistov... útek na nesprávnu stranu. Pavúky, nemŕtvi pri úteku... je toho viac. Expedícia na začiatku čítala 113 členov, teraz je to... 86. Stratili sme 27 ľudí.'' Dokončil svoju reč Geran, a stan znova stíchol.

''Pošiar smisol... sistili ste už prečo?'' Pozrel Joka na skupinu.
''Niekto alebo niečo ho odstránilo. Bol zahasený schválne.'' Odvetil vodca prieskumníkov a spýtavo pozrel na majstra.
''Ten démon... bol to ten démon. Spálili sme mnoho jeho mŕtvol. Ale na teras nám dá pokoj, som si istí.'' Odpovedal na zvedavé pohľady majster a sám pokračoval.
''Sostaneme tu dva dni. Sotavíme sa, naplánujeme novú cestu, potom pokračujeme. Nemáme na výber.'' Rozhodne povedal Joka, a konečne zdvihol hlavu.
Medzi mágmi sa náhle rozvírila diskusia. Sasha začula nápady ako vypustiť draka, čo bolo úplné šialenstvo, vrátiť sa naspäť, zostať tu dlhšie a čakať na pomoc, a zbytok chcel pokračovať rovnako ako majster. Medzi to sa ozývali sťažnosti a nadávky na majstrov, na Engenirth, na civilistov, na všetko čo sa mohlo zdať ako dôvod dnešného zlyhania. Majster ich nechal vyhovoriť sa.
''Má njekto nejaký problém? Lepšjeho plánu njet. Vracať sa nebudeme. A ak má njekto čo povedať, čokoľvek, nejakí nápad, ccem ho počuť.''

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 855

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   Ne 29 máj 2016, 00:55

Děmon nekromancer, čo viac si priať. Pomyslela som si počas toho, ako som ich počúvala. Majster Joka si bral smrte veľmi k telu. Sama som si nemyslela, že sme dopadli až tak zle. Mohlo to dopadnúť oveľa, ale oveľa lepšie. Problém však bol ten, že cím viac sme stratili vojakov a čím viac prežilo civilistov, tým to len bude horšie. Ruky som si založila na hruď a premýšľala som. Ako by sme to spravili? Čo by bol najlepší nápad ? Síce som vedela, že bude treba pokračovať ale.. nevedela som si predstaviť, ako by sme to hlavne kvôli civilistom prežili.

Trvalo mi to. Aj keď sa mnohý začali dohadovať a hľadali nejakú cestu, respektívne čo ďalej.. Boli sme na ceste už týždne, nemohli sme ich jednoducho nasmerovať k pobrežiu a znova ich tam poslať. Ani som netušila, koľko je to ešte do stredu. Čo ak po tomto démonovi bude následovať ďalší.. a ďalší a ďalší? Keď sa Joka spýtal na nejaký plán, zodvihla som ruku.
"Mimo cesty.. možno ma napadlo, ako sa zbaviť toho démona." Povedala som, no každému muselo byť jasné, že to bude skôr.. nápad, ktorý vôbec nemusí vyjsť.
"Je síce mocný, no máme tu dvoch majstrov a ešte dosť početnú zložku ďalších mágov. Démon nám sám ukázal, že je zbytočné pokúšať sa ho fyzicky zničiť. Paralýza však na neho fungovala. Napadlo ma, vytvoriť artefakt.. temný artefakt." Pozrela som sa na Joku. "Bolo by to možné.. nie? Démoni sa aj v minulosti využívali ako sluhovia, teda tí slabší. Aj pri našich nálezoch sme už na nejakých slabších narazili. Konkrétne na schránky, ktoré sme radšej neotvárali. Mohli by sme vytvoriť schránku, démona paralyzovať a k tejto schránke ho pripútať. Následne schránku izolovať. Zakopať desiatky metrov pod zem .. nebude to trvalé riešenie.. ale ďalšie storočie by sme od neho mali pokoj." Bol to trúfalý plán, ale ako inak sa ho zbaviť, Však ho nesundal ani tauren s tou svojou sekerou, ktorou by tomu drakovi oddelil krk od zvyšku tela.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1189
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   Ne 29 máj 2016, 01:32

Nerah bez slova prikývla, Sasha mala pravdu, samozrejme, aj ju to napadlo, určite aj majstra. No nikto nad porazením démona nepremýšľal.
''To bi sa démon musel snova ukásať. Obávam sa, s mojich osobních skúseností, še na nás bude teras posjelať svoje jednotki... pretsa len sistil, še na nás postačujú.'' Odvetil Sashi majster zatiaľ čo sa snažil utíšiť ostatných mágov.
''Mohli bi sme ho sachitiť potobne ako Daryka, a majsterka sa o to pokúsi, ak teta sa démon objaví. Budeme pripravení lepšje. Ďakujem sa prínos, Saša.'' Dodal ešte, a vidiac že nikto nemá k jeho plánu žiadne námietky - prakticky ste nemali na výber - diskusiu ukončil a prítomných rozpustil.

Pred stanom k Sashi podišla Done aj Bertyl, a obaja sa tvárili nechápavo.
''Drak? Prečo zo sebou nesieme draka? Zbláznili sa?'' Rozhodila rukami a snažila sa nájsť jeden dôvod. O to sa museli snažiť aj ostatní, ktorí vedeli že drak mal slúžiť ako ochrana, no okrem toho mal iný účel, niečo čo vám majstri neprezradili, a vedeli len oni.
Pridal sa aj Bertyl.
''Teda nám nepomohol, uväznený vnútri. Akurát pritiahneme silných démonov k sebe ako muchy na sračku! Mali by ho nechať... kdesi. Démoni by sa na neho zbehli, a my by sme mali čistú cestu k cieľu, nie?''

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 855

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   Ne 29 máj 2016, 01:40

Bude na nás posielať svojich.. hmm, Joka mal možno skúsenosti s démonmi, no pochybovala som o tom, že práve odtiaľto. Ja som skôr mala na mysli jeho cielenú elimináciu. Našli by sme ho a .. zničili. Bolo by to istejšie, než ho stále nechať útočiť. Bolo by to ďalej od civilov. Keby že sa teraz objaví uprostred tábora, boli by sme úplne v keli no.. na druhú stranu, tu aspoň bude menej amatérov.
Rozpustil nás a mi sme sa rozišli von. Otočila som sa ku prichádzajúcim kolegom. Mala som v pláne navštíviť Kyras a tak som spolu s nimi začala kráčať k stanu, kde bola ošetrená.
"Ak by som si mala vybrať dôvod.. povedala by som, že reaktivácia prenášača vyžaduje ohromné množstvo maggyje. Pravdepodobne ho potebujú na to. Viac ma štvú civilisti." Zamrmlala som a sledovala som očami ľudí, ktorý tu vlastne ani nemali čo robiť.
"Nepáči sa mi to o nič viac ako vám... nakoniec to skončí tak, že prežijú len poniektorý z mágov a celá expedícia bude v troskách heh. Krása." Následne som sa znova pozrela na tie dve a tento krát som aj šepkala tak, aby nás nikto nepočul.
"Ak by sa niečo malo.. naozaj, naozaj pokašľať. Zdrháme. Myslím že sme ako skupina schopná vrátiť sa späť k pobrežiu a prežiť cestu. Vieme ako sa tým veciam vyhýba, ako sa pred nimi maskuje.. Súhlasíte?" Na jednu stranu som bola dobrodružná povaha, na druhú ? nechcela som svoj život premárniť.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   

Návrat hore Goto down
 
Tajomstvá Srdca
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 5 z 15Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5, 6 ... 10 ... 15  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Deritrea :: Herné fóra :: Srdce Sveta :: Falteany-
Prejdi na: