DomovFAQHľadaťZoznam užívateľovUžívateľské skupinyRegistráciaPrihlásenie
Vítej, cizinče! Copak tě přivádí do těchto končin? Zabloudil jsi? Nebo se chceš stát součástí tohoto velkolepého dobrodružství? Třeba to není náhoda, že jsi se dostal právě na tohle místo. Co když to budeš právě ty, kdo změní chod dějin našeho světa? Je to jen na tobě!

Share | 
 

 Tajomstvá Srdca

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5 ... 9 ... 15  Next
AutorSpráva
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   So 28 máj 2016, 00:02

Kyras bola očividne sklamaná, nedočkala sa ani jedinej odpovedi. Prečo Slaz utiekol stále mohla len tipovať, uvažovať, a nad obsahom klietky mohla naďalej fantazírovať.
''Stavím sa... stavím sa, že tam nesú nejaký silný artefakt. Niečo naozaj mocné. Tá klietka blokuje auru. Vidíš ako to strážia tí mágovia okolo? Zahalené oči, čo znamená... nechcú riskovať ovplyvnenie tým artefaktom. Jednoduchá, ale efektívna ochrana. Aj keď... zahaľovanie očí sa väčšinou robí ohľadom ovplyvňovania z očí do očí. Ale... to by znamenalo... hmm, no možno je to z iného dôvodu. Kto vie. A ten tauren, predpokladám že tá vec na jeho hlave, je nejaký magický amplifikátor. A tiež akási ochrana.'' Polemizovala Kyras zatiaľ čo neslušne zízala na klietku a jej sprievod. Aj napriek otravnej ukecanosti mala dobré deduktívne schopnosti. Možno si aj uvedomovala, že tam je zatvorený niekto, nie niečo. No na to mohol prísť každý priemerný mág, ak len do toho trocha zapojil mozog.

Prešlo niekoľko dní. Kráčali ste, táborili ste. Kráčali, odpočívali. Deň, noc. A takto stále dookola. Cestu ste si ani nemohli príliš užiť, sprievod bol veľmi natesnený, a jazdci vám nedovolili podísť ani len meter mimo hlavného prúdu. Mohli ste teda všetko obdivovať len počas neustáleho kroku a z diaľky. Vzorky ste nemohli brať, na to nebol čas. Na noc sa vytvoril tábor, ktorého okraje strážili vojaci, vždy sa vytvorila malá provizórna hradba z nasekaného dreva. Samozrejme ste z neho nemohli odísť, a tak ste cez noc videli toho ešte menej. Mestám, sídlam ste sa vyhýbali, tie boli domovom tých najhorších vecí, svoriek ghúlov, ničoho dobrého. A tak len celé dni lesy, lúčiny, kopce, lesy... aj napriek tomu to však nebola nuda. Na týchto miestach nekráčali ľudia po tisíce rokov. Ale bola škoda, že väčšinu zaujímavých vecí ste buď odháňali, alebo obchádzali. Dôležitý bol cieľ, a cieľ jediný.

Cesta prebiehala mimoriadne hladko, až prekvapivo hladko. Možno ľudia len preháňali keď hovorili aké hrozné pomery tu vládnu. Z ich rečí by ste čakali, že vás tu prepadne nejaké obrovské zlo, a nikto neprežije. Ale nič takého sa nestalo. Nálada sa dokonca zlepšila, strach pominul a členovia výpravy mali výrazne lepšiu náladu ako pred vstupom do vnútrozemia. Niekoľkokrát ste počuli ako jazdci odháňajú skupinky bojovných anoliánov, niekedy sa trasa zmenila kvôli hniezdam gigantických nekromantúl, či zloos, ghúlovia sa vám do cesty ani neplietli a z krypt ani nevyliezali, nemŕtvi takisto, a ak áno, tak boli rýchlo zoseknutí všadeprítomnou jazdou. V hlbinách lesov ste zahliadli bludičky, divokých golemov, harpyje, prerastený hmyz... no ničím vás nemohli ohroziť.

No všetko nemohlo ísť perfektne podľa plánov. Nie navždy.
V jeden deň, asi týždeň po odchode expedície od pobrežia, sa pochod náhle zastavil, na pokyn majstra Joku. Rozkaz sa bleskovo dostal dozadu, a celý sprievod zostal stáť. Takéto zastavenia sa nediali často, teda vôbec. Jediný čas keď ste mohli zastaviť bolo počas noci, ale to bolo podľa plánu, na miestach, ktoré boli špeciálne vybrané a dopredu zabezpečené. A najmä priestorné. V túto chvíľu ste kráčali popri zvláštnej rieke, ktorej voda nebola svetlá, priesvitná, ale zelenkavá a prehnitá ako bahno. Pripomínala skôr močiar, smrad bol neskutočný, no nemali ste na výber. Joka vás ubezpečil, že popri rieke pôjde sprievod len niekoľko hodín.
Mnohí sa hnali dopredu, chceli vedieť čo sa deje, ale jazdci rýchlo nastolili disciplínu a dav upokojili.
Vojaci a majster sa pozerali na niečo vopred. Vojakom pokynul aby ustúpili dozadu, a naopak, zavolal k sebe mágov, ktorí kráčali v prednej časti sprievodu. Zahalení a tauren však zostali pri klietke.
Vedľa majstra sa zhromaždil tucet mágov Engenirthu, a uvideli ste o čo ide.
Niekoľko metrov pred sprievodom stál... nie, vznášala sa nad zemou akási bytosť. Z vašej expertízy ste okamžite vedeli, že je to démon. Nie však jeho moc, to sa len z pohľadu odhadovalo veľmi ťažko. Platilo pravidlo, že čím škaredší, tým mocnejší. A taktiež... dĺžka neživota. Tento démon tu mohol pokojne prebývať od drakoveku, a to bolo najpravdepodobnejšie. Preto ste museli byť extrémne opatrní, lebo takýto mocný démon by spôsobil problémy aj majstrovi samotnému.
''Pane... naši prední jazdci zmizli. Nevedia ich zahliadnuť ani vtáky. Mám ich zoslať dolu?'' Prehovoril šeptom k majstrovi jeden z poručíkov. Joka odmietavo pokrútil hlavou, prieskumníci mali zostať na oblohe.
''Nech monitorujú situáciu a ďalej hľadajú jazdcov.''
Počas tohto nikdy nezložil pohľad z démona, ktorý sa len tak bez slova vznášal kus cesty pred vami.
Povedať že majster bol situáciou prekvapený by bolo zmierňovanie. Sasha tušila prečo. Drak slúžil ako tá ochrana; expedíciu ochraňoval len svojou prítomnosťou. Odháňal všetko. Nikto sa k vám nepriblížil. No démoni neboli hlúpi, naopak, bývali veľmi chytrí. Možno vedel, že drak je v klietke, a prakticky nič nezmôže. Rozhodne túto expedíciu neochráni on. Dávalo to aj zmysel; ako démon bol kedysi pravdepodobne obyvateľ Faltean, draky poznal dobre, a tušil; vedel, že ho nemôžete vypustiť, lebo by vás pozabíjal.
''Sledujte okolie... čokoľvek podozrivé. Nebezpečné. Ak sa vám niečo nepozdáva, chcem to počuť. Ale neprovokujte ho. Ak sa situácia zvrhne, zabezpečte sprievod, ustúpte, nebojujte, o mňa sa nestarajte.'' Zašepkal Joka smerom k mágom naokolo, a potom predstúpil pár krokov vopred.

Démon zdvihol hlavu a hľadel priamo na majstra. Jeho tvár, lebka, akoby maska nalepené na mäsitej tvári.
''Dobrí pane, prosíme o prechod ces tjeto zeme. Vihovjete našej prosbe?'' Spýtal sa Joka slušne dúfajúc že sa táto situácia bude dať vyriešiť civilizovane.
Démon mlčal, akoby majstra ignoroval, no potom pohľad otočil na dračiu klietku. Vzdialeným, kryptickým, hrozivým hlasom prehovoril, a zdalo sa akoby okolie ochladlo, a každým jediným mágom prešla nepríjemná triaška. Hlas sa vám zaboril do mysle, a škrípajúc vás desil. Bol to dračí jazyk, no vy ste ho poznali.
''Chcem. Chcem to čo je v tej kobke. Potom... potom vás prepustím.''
Majstrov úsmev zmizol tak rýchlo ako sa objavil, a bez odpovede sa znova vrátil medzi vás, mágov. Už len jeho výraz tváre stačil na to aby ste pochopili, že ide o veľký problém. Konečne sa medzi vás dostavila aj majsterka Nerah.
''Nerah... ... nápad? Osdatní?'' Obzrel sa Joka po vás a očividne čakal nejakú dobrú odpoveď. Riešenie možno aj poznal, no chcel poznať vaše názory, vaše plány. Niekoľko hláv naraz bolo lepších ako jedna.
Nerah sa zatvárila otrávene.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   So 28 máj 2016, 00:40

Cesta bola naozaj zaujímavá. Už len čo sa amotsféry týkalo. Chápala som, že musím vydržať, kým budeme môcť niečo reálne skúmať. Teraz by sme sa len zbytočne zdržovali. Stáli sme v podstate len v noci, a cez dni sme nerobili nič iné, než sa rozprávali s ostatnými. Samozrejme sme stále museli dávať pozor a ja som celkom obdivovala jazdcov, ktorý vydržali toto tempo celý týždeň. Muselo to dosť liezť na nervy.
Bolo zaujímavé, ako sme vždy v rovnakú hodinu vedeli rozložiť tábor a následne ho znova aj zložiť. Myslela som si, že to bude fungovať na princípe záchytných bodov no, nakoniec to tak nebolo. Asi to mali vymyslené lepšie. Možno to bolo tým drakom? Museli sa spoliehať na to, že sa k nemu nič nedokáže priblížiť. Zrazu sa celá karavána zastavila a ja som mala pomerne dobrý rozhľad, kvôli čomu. Aj keď som nepatrila k mágom, ktorých si zavolal, vďaka môjmu dosť dobrému zraku, som si dokázala prezrieť.. v podstate aj detaily toho, kvôli čomu sme zastavili. Bol to démon a dosť .. zohavený. Budil rešpekt. Teda nie, nei rešpekt.. strach. Keď prehovoril, mala osm pocit že to počuli až úplne dozadu. Po tele mi naskákali zimomriavky a po čele mi stiekol pot. Podvedome som sa dotkla šípov v tulci. Boli vylepšené nechantom a runovou ma´giou, no boli by schopné túto vec čo i len trocha poškodiť? Kto vie. Nemala som v pláne bojovať, určite sa to vyrieši aj inak no nie? 
Nevyriešilo sa to však. Požiadavka démona bola.. nesplniteľná.
Joka prišiel späť a spýtal sa nás na nápad. Ja som jeden mala.. no ten počítal s tým, že sa tejto veci postavíme.
"Ak si nás to už všimlo a.. zaujali sme to. Tak príliš na výber nemáme. Stiahla by som ale karavánu tak o pol kilometra dozadu, aj s klietkou." Na chvíľku som sa odmlčala. "Nech tam počkajú kým sa situácia tu nevyrieši."  Pozrela som sa na ľudí, ktorý tu ostali z mojej skupiny. "Ostal vám ešte nejaký spalovač ?" Spalovač bol vlastne taký môj slang. Bola to svojim spôsobom alchýmia, pomocou ktorej sme vyriešili nejeden problém. Strieborný, veľmi jemný prášok ktorý bol náchylný vzplanúť bielym plameňom. Hovorilo sa tomu tiež duchovný plameň. Na ghoulov a dokonca aj duchov účinkoval veľmi dobre. Tiež to bol náš spôsob boja, keďže nikto z nás nebol.. excelentný mág s bojovým zameraním alebo nebodaj nejaký exorcista.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   So 28 máj 2016, 16:35

S jej nápadom väčšina mágov súhlasila; dôležité bolo stiahnuť sprievod čo najviac dozadu, vytvoriť viac miesta na manévrovanie, prípadne na boj, ak by sa nejaký vyskytol. Ale bolo vám jasné, že tu nie ste na domácej pôde. Démon, akokoľvek silný, tu mal obrovskú výhodu. Navyše vaša maggyja bola týmto miestom oslabená, nie priamo, ale skôr len utláčaná dozadu. Nedalo sa to vysvetliť, bol to skôr podvedomý pocit, ale každý z vás si ho uvedomoval. Nemohli ste sa spoliehať na boj. Najlepšie bolo ustúpiť, a démona nejako obísť. Ale to sa v tejto situácii zdalo nemožné.
''Pomali ustupujde, ale diciplinovane, nech sa nesačne panika. Mi tu sostaneme.'' Joka rozkázal poručíkovi, ten súhlasne prikývol a svojim vojakom pokynul aby dav postupne hnali dozadu. Muselo to byť spravené veľmi opatrne, správa o démonovi sa pravdepodobne už rozšírila, a panika, najmä u civilistov, mohla začať kedykoľvek. A z jej nákazlivosťou by to bol koniec.
''Moji milí, vi poušijete sákladné ochrani na nás a sprjevod.'' Ukázal na jednu skupinu.
''Osdatní, všedki neutralisácie a bloki. Potrebujeme mu snemošniť maggyju a umlšať ho pokím sa k nem nedosdane tarén... neccem šjadnu deštrucciu. Rosumeli ste?'' Pozrel na druhú časť skupiny, v ktorej bola aj Sasha. Majster asi vedel čo robí. Jednoducho ste mali blokovať mágiu démona pokým sa priamo k nemu nedostane tauren, a ten už asi vedel čo má robiť. Museli ste majstrovi zatiaľ veriť.
''Majsterka, vi sačnete, osdatní sa pripoja... a potom vjete čo robiť.'' Dodal smerom na Nerah, ktorá len mlčky prikývla a spoločne s majstrom predstúpila pred démona. Ten sa zdal byť netrpezlivý, a pobavene hľadel na skupinu mágov. Jeho tvár bola znepokojivá. Nebol ustráchaný, tváril sa, akoby poznal váš plán, a ten plán bol odsúdený k zlyhaniu. Zvuk kovov ktoré na ňom viseli sa ozývali tichým tmavým lesom, a podľa inžinierskej práce na týchto doplnkoch vám bolo jasné, že tento démon ešte ako živá bytosť žil niekedy od 66. do 69. storočia v drakoveku. To znamenalo že jeho vek je najmenej 3000 rokov.

''Pane démonskí, obávam sa še budem musjeť vašu šjadosť odmjetnuť. Nájdite si takú kopku inde, na Faltjenoch ich poletuje dosť... alebo sa bojíte keď nje sú besbranní?'' Povedal majster. A zdalo sa že ho poriadne urazil. Démoni sa ľahko nahnevali. A Joka práve jedinou vetou stúpil na jeho otlak, aspoň sa tak zdalo. Nech bol démon akokoľvek mocný, nebol silnejší ako draky, ktoré boli staré šesť a pol tisíca rokov. Možno to bolo trocha neuvážené, ale snáď vedel čo robí. Tvár démona sa skrivila hnevom. Majster nepatrne prikývol na Nerah, a váš pokus o neutralizáciu démona sa mohol začať.
Nerah zdvihla obe ruky, nadýchla sa a prudko ich stlačila, skrivila prsty akoby chcela niečo neviditeľné uchopiť, obaliť a nepustiť. Démonom jej mágia rázne trhla, a ten sa zmenil na klbko kŕčov, akoby sa nachádzal v nejakom záchvate, zdvihol hlavu a nemohol sa hýbať. Joka medzitým vytvoril ochrannú bariéru okolo mágov, najmä Nerah, a pokynul ostatným aby pomohli Nerah. Nemali ste útočiť, aspoň zatiaľ nie.
Tauren na seba nedal čakať a krátko po kúzle Nerah sa ráznym krokom blížil k démonovi, s jeho obojručnou sekerou, ktorá bola vysoká a mohutná ako dve Sashi stojace na sebe. No ešte nemohol zaútočiť, nech chcel spraviť čokoľvek. Priblížiť sa k démonovi teraz by bolo nebezpečné.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   So 28 máj 2016, 16:51

Neboj nebol to, čo sme chceli. No nemali sme na výber. Bol to predsa len démon. Navyše chcel nášho draka... tsch. K čomu by mu ale bola? Že by chcel nejakým spôsobom skonzumovať jeho moc ? Teoreticky by to bolo možné. Démon Mal cez tri tisíc rokov.. dúfala som že ho budeme vedieť poraziť. Koľkatich však ešte stretneme? Určite to nie je jediný démon, ktorý sa v tomto okolí pohybuje. Na našej ceste ... koľko z tých ľudí budeme musieť obetovať? Pripravila som si prvé tri šípy do ruky a naznačila som Kyras, aby sa pripravila. Vedela čo má robiť. Pomocou svojej mágie mala za úlohu dostať sklenenú fľašku so strieborným obsahom nad démona. Napríklad veternou mágiou alebo podobne. Moja úloha? Vystreliť tri šípy. Bol to pomerne rýchly spád. Prvý zo šípov mal rozraziť lašku nad démonom a vysypať nad ním nezapálený obsah spalovača. Ďalšie dva šípy, ho mali zapáliť a tým zhora na démona zoslať bielu "smrť". Aspoň pre jeho druh to bolo pomerne efektívne. No kto vie.. 3 000 rokov. S takým démonom sa nikto z nás zatiaľ nestretol. Možno to bude úplne neefektívne.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   So 28 máj 2016, 17:34

Ostatní mágovia na démona vypustili všetky neutralizačné a blokovacie schopnosti, ktoré vo svojom arzenáli mali. Biely prášok sa na démona vysypal, a následne vzplanul jasným bielym ohňom. Spod všetkého sa ozval srdcervúci výkrik, nahnevaný a bolestný hlas démona, ktorý vám naháňal hrôzu.
Tauren zrýchlil chôdzu, prihnal sa k trpiacemu démonovi, jeho sekera vzplanula mocnou aurou maggyje, nahol sa dozadu a obrovským sekom prešiel čepeľou priamo cez telo démona, pričom ho rozpolil na dve časti, a sekera dopadla na zem s hlasným zadunením. Z takou silou seknutia by rozsekol snáď aj kameň, nieto ešte telo. Obe polovice sa rozpadli na prach ešte pred tým ako dopadli na zem, a démona odrazu nebolo. Ale Nerah neprestávala so svojou mágiou. Stále ste si mali dávať pozor.
Lesom sa rozľahlo ticho; neprirodzené ticho. Ani len jediný zvuk; listy, konáre vo vetre, sa pohybovali, ale potichu, a takisto čľapkanie tečúcej vody, kde sa vytratilo?
''Pri Isenovi!'' Zrúkol náhle majster Joka, a pohľad otočil na bahnistú rieku. Teraz bolo jasné, prečo ste nevideli na jej dno, prečo bola hladina pokrytá bahnom, a odkiaľ sa pobral ten smrad... z rieky bez jediného zvuku vyliezali desiatky nemŕtvych, a to po celej dĺžke rieky. Bola to snáď horda.
Majster sa bez slova rozbehol nazad smerom k sprievodu, musel ich ochrániť, vytvoriť im bariéry. Nerah popustila svoje kúzlo ktorým démona predtým držala, a otočila sa na armádu nemŕtvych, ktorí stále vyliezali z rieky akoby bola hlboká a nekonečná ako oceán. No toto neboli nemŕtvi, ktorí sa potácali, pomaly ako opilci, nie. Títo z rieky vyskočili a rýchlym behom sa pustili za všetkým živým čo cítili, videli.
Vy ste stále boli uprostred ochrannej bariéry majstra, a tak vám nemohli ublížiť. No iná vec bol početný sprievod ďaleko za vami. Majsterka okamžite na rieku spustila kvagmír, ktorý beh nemŕtvych spomalil na pomalý krok. Niektorých dokonca rieka pohltila naspäť, akonáhle z nej nevedeli vyliezť.
Situácia bola zlá, no stále ako tak pod kontrolou. To sa rýchlo zmenilo. Zo stredu vašej skupiny sa náhle ozval hlasitý, temný smiech, a ani ste si nestihli uvedomiť, no priamo medzi vami sa vznášal démon, naspäť vo svojej hrozivej forme. Rukami tleskol, a ďalej si už mnohí nepamätali čo sa presne udialo. Tlaková vlna váš všetkých zobrala, jedine okrem majsterky, ktorá stihla vlnu vybrániť. Ostatní ste skončili na zemi. Silný úder tlaku vás ohlušil, neraz aj oslepol a absolútne vyradil akýkoľvek pocit rovnováhy. No stále ste boli mágovia Engenirthu, trénovaní aj na horšie situácie. Trvalo len niekoľko sekúnd kým ste sa dokázali prebrať. Bariéra majstra Joku vybuchla zároveň s vami, a keďže majsterka musela pustiť kvagmír, bežala priamo na vás horda nemŕtvych. Niektorí vaši kolegovia mali menej šťastia - výbuch ich odhodil priamo do rieky, kde ich mŕtvoly prehnilými rukami stiahli pod vodu. Farba vody už nebola zelená, teraz sa červenala. Majsterka sa snažila zachrániť koho len šlo, ale démon jej nedal šancu. Z hlasitým smiechom ju zamestnával útokmi, ktoré musela aktívne vybraňovať, a situácia sa zmenila na prežitie, každý sa musel zachraňovať sám. Tauren nemal s nemŕtvymi problém ako jediný, a snažil sa cez menšiu hordu prebiť k Nerah.
Kyras stále ležala omráčená na zemi, keď odletela, nešťastne narazila hlavou na kameň. Done ju zdvihla a utekala priamo k Sashi.
''Do riti...! Do riti! Čo... čo teraz?'' Zrúkla Done, pričom sa na vás svižne vrhlo asi zo päť nemŕtvych. Done sa nemohla v tejto chvíli obrániť, na chrbáte niesla Kyras.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   So 28 máj 2016, 17:57

Vyzeralo to tak, že sme sa démona zbavili. No stále tu niečo nehralo. Prečo ten.. divný pocit? Zrazu sa z rieky začali vynárať nemŕtvi a ja som ruku položila na šípy. Nestihla som však spraviť nič, lebo sa znova ozval ten smiech, ktorý ma na chvíľu paralizoval. Stačilo to však. Objavil sa medzi nami a ja som ani nezaregistrovala, kedy som zletela na zem a už som sa musela znova pozbierať na nohy. Bol to problém.. naozaj problém. Démona sme museli nechať majsterke a skôr si zabezpečiť vlastný život. Navyše ak by tu zomreli mágovia, expedícia by bola v keli. Done ku mne bežala s Kyras v rukách a ja som si luk rýchlo prehodila cez jedno rameno a bežala som k nim. Ruky som pri tom držala v podobe nejakej motlitby. Nemodlila som sa, ale pripravovala som si kúzlo. Keď sme boli dostatočne blízko u seba, ruky som roztvorila a okolo nás sa vytvorila hexagonová bariéra. Nedokázala som bariérou uchrániť všetkých, len nás tri. Nebola som na takej úrovni ako majstri. Bariéra mala odpudivú silu, navyše som jej začala dávať ohnivú povahu. Nevedela som či vydrží, no momentálne to bola moja jediná forma, ako uchrániť nás tri.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   So 28 máj 2016, 18:31

Bariéra ktorú Sasha vytvorila celkom na útoky nemŕtvych stačila; snažili sa ju prebiť, ale predsa len, ich sila nespočívala v mocných útokoch. No ochrana aj napriek tomu nemohla vydržať večne...
V tejto chvíli všetko zostávalo na mágoch, ktorí sa dokázali rýchlo prebrať z omráčenia a najmä na majsterke. Ona však bojovala s démonom a nemŕtvymi zároveň. Tauren k nej priskočil, a niekoľkými švihmi a závanmi sekery vyčistil okolie od mŕtvol. Zahnal sa na démona, ten musel na moment nechať Nerah na pokoji a uhnúť sa; to ale dovolilo Nerah znova vyvolať kúzlo, ktoré predtým neutralizovalo jeho pohyb. Ďalší taurenov útok už trafil, a to mimoriadne brutálne. Ostrie sekery sa prehnalo cez hruď démona, a býk ho už druhýkrát rozpolil. Obe polovice tela sa rozpadli na prach, a nepríjemný smiech zanikol v diaľave. To vám dalo čas na útek, možno preskupenie. Zatiaľ čo tauren zo sekerou čistil okolie, Nerah sa mohla sústrediť na svoje kúzla. Zdvihla ruky, chvíľku zbierala maggyju, sústredila sa... a následne z nej vyšla pulzujúca vlna, ktorá nemŕtvych spomaľovala, spomaľovala, až sa prestali hýbať, ich končatiny sa zastavili na mieste, nohy neposlúchali. Bola to hromadná paralýza. Razom všetky mŕtvoly v okolí popadli na zem, nehybne, zamrznutí v stave, v akom boli sekundu pred spustením kúzla. Pozostalí mágovia, majsterka, tauren a vy tri ste sa mohli rozbehnúť nazad k hlavnému sprievodu, odkiaľ ste stále počuli zvuky boja. Paralýza netrvala večne, a zasiahla len časť nepriateľov; tých čo vás bezprostredne ohrozovali.

Majster Joka bol schopný prísť načas a vojakom držiacim obrannú líniu poskytnúť ochranné bariéry. Všetci bojovníci sa preskupili na stranu rieky, a tak sprievod posunuli hlbšie do lesa, mimo hlavnej cesty. Lenže niekoľko nemŕtvych prichádzalo aj z iných strán, a stačil ba i jeden, ktorý situáciu znova zhoršil. Civilná časť sprievodu pri pohľade na nemŕtvych naokolo spanikárila, aj napriek tomu, že mágovia v zadnej časti mali situáciu pomerne pod kontrolou. Ale nedalo sa tomu pomôcť. Celý sprievod sa rozbehol do lesov, čo najďalej od smrteľnej rieky. Jazdci udržiavajúci pokoj a zadnú líniu boli prekonaní, nemohli zastaviť každého. Niektorí popadali na zem, a mágovia boli taktiež bezmocní, nechceli na ľudí použiť ofenzívne kúzla. Joka si uvedomil čo sa deje, a vojakom prikázal aby postupne ustupovali od rieky, a potom sa tiež rýchlym krokom pustili za civilistami. Museli ich ochrániť. Joka zostal a snažil sa držať líniu sám. Nerah sa k nemu rýchlo pripojila a pomáhala mu spomaľovaním nemŕtvych.
Ostatní mágovia mali pobežať za sprievodom, ktorý teraz bez hlavy a päty, spanikárene, bežal tmavým lesom, a mali sa snažiť útek zastaviť a všetkých preživších dať dokopy na jedno miesto, jednoducho preskupiť a zoskupiť. Majstri pozostali vzadu, držali hordu a dali vám čas na útek.
Jazdci sa zúfalo snažili nahnať bežcov do jednej skupiny, akoby sa snažili usporiadať vystrašený dobytok do ohrady. Vojaci boli stále usporiadaní, ale vo svojich zbrojach sa nemohli naháňať po hustom lese. Postupne sa to však darilo. No koľkí boli stratení, koľkí odbehli iným smerom? Zostávalo len na vás nejako katrastrofálnu situáciu zachrániť, nájsť miesto kde sa môže sprievod zoskupiť...

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   So 28 máj 2016, 18:58

Bariéra ich zadržala. Dala mi dostatočne času na to, dokončiť týchto piatich ohnivým kúzlom ktorým som bariéru vylepšila. Musela som ju však znova zrušiť. Vytiahla som z púzdra dýku, ktorou som sa chcela pustiť do plienenia cesty smerom k civilistom. No nebolo to treba. Paralýza znova zasiahla nemŕtvych a ja som len popohnala Done k behu, smerom ku skupine ďalej.

Vyzeralo to tak, že Joka zvláda situáciu a jeho bariéry naozaj robia zázraky. To však nevideli civilisti, ktorý začali utekať smerom do lesa. Zbledla som. Všade to bolo bezpečnejšie, než v lese. Čo ak tam budú ďalší démoni? "Done! Drž sa pri vojakoch! Máš na starosti Kyras!" Prikázala som jej, vytiahla som z vrecka červený opracovaný kameň a rozbehla som sa po okrajoch tohto utekajúceho stáda. Niektorý nemŕtvy si razili cestu aj inými stranami. Vojaci to zvládali, no aj tak som im mienila pomôcť. Nemala som žiadne pojazdné zviera a ani kúzlo, ktoré by dokázalo ľudí utíšiť. Preto som skôr likvidovala nemŕtvych tam, kde to bolo možné. No neopúšťala som skupinu. Sem tam som zatiahla niektorého blázna, ktorý chcel utekať ďalej. Bojovala som stále s dýkou, no tento krát som do nej zasadila červený kameň, ktorý dýke dodal práve podporný oheň.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   So 28 máj 2016, 19:21

Teraz nebol čas na hádky, a tak Done súhlasila s jej príkazom bez okolkov. Pozostala na najbezpečnejšom mieste, popri vojakoch, ktorí rýchlym krokom postupovali lesom, zabíjali nemŕtvych ktorí sa sem priplietli a čistili si cestu za utekajúcimi civilistami. Ďaleko za nimi majstri držali líniu; vyčerpávalo ich to, ale ak by teraz zlyhali, nemohli by si nazývať majstrami Engenirthu. Dávali vám dosť času zlepšiť situáciu ako to len šlo.
Jazdci sa horko ťažko snažili urobiť zázrak, a museli sa neraz sami rozbiehať do lesov, len aby zachránili nejakého bežiaceho hlupáka. Pokladali za nich svoje životy, za také idiotské správanie. Augurujovia, okamie stále pozorovali situáciu a snažili sa nájsť bezpečné miesto, niektorí sa snažil zachraňovať bežcov, ktorí sa príliš odpojili od hlavnej skupiny. Niečo takéto sa nemalo stať; ale čo čakali, keď na takúto misiu zobrali nedisciplinované stádo? Mali sa zúčastniť len vojaci a mágovia. Kto presadil, že sem má prísť aj tá časť sprievodu, tá problémová, ba aj zbytočná? Na takéto otázky ale teraz nebola vhodná chvíľa, zapálené diskusie ste si mohli nechať na neskôr.
Snaha Sashi pomáhala; len za moment zachránila niekoľko ľudí, tento les bol plný nemŕtvych. Mali ste aspoň šťastie - títo nebežali, ale len sa vliekli, pomaly, a tak s nimi nebol taký problém. No aj ich prítomnosť stačila na zhoršovanie paniky...
... Sasha uvidela ako jeden z jazdcov zletel na zem, nohu jeho doleva schytila ruka nemŕtveho, ktorý len teraz liezol z prízemného krovia. Bolo to obdaľeč, no jazdec poriadne tvárou narazil na zem, zachránil ho fakt, že dopadol na mäkký mach. Dolev sa vrhol na ruku a rozsápal ju, no blížili sa k nim niekoľkí ďalší nemŕtvi. Jazdec zakričal na pomoc, smerom na Sashu. Nebolo to bezpečné, situácia sa nachádzala mimo hlavného prúdu a ľahko sa mohlo stať že vás obklopia nepriatelia.
''Tu... tu som! Niekto! Niekto pomoc!'' Zrúkol svojím yrithským prízvukom zatiaľ čo sa k nemu blížili dve mŕtvoly. Spoza opasku vytiahol šabľu, a plánoval sa obrániť.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   So 28 máj 2016, 19:37

Nejakým spôsobom sme stáli žili. Bolo naozaj hlúpe nosiť sem obyčajných ľudí. Prečo? V podstate samotný mágovia mali výcvik v hocičom, vojaci aspoň v tých základných veciach a hlavne mali obe skupiny morálku. Normálny ľudia? Tsch. Nebola som však tak bezcitná, aby som ich nechala zomrieť. Kosila som si cestu jedným neŕtvym za druhým. Nie že by som bola o toľko lepśia než vojaci, ale využívala som mágiu na podporu boja. Hlavne čo sa týkalo ohnivého enchantu dýky, ktorej som aj predlžovala dosah. Ako som stiahla jedného z bláznov z dosahu nemŕtvych a následne danému nemŕtvemu usekla ruku, zahliadla som vojaka, ktorý spadol zo svojho pojazdu. Začal kričať o pomoc, aj keď bol rozhodnutý sa brániť. To sa mi na ňom zapáčilo. Bola pravda, že bol trocha mimo no, každý život dobrý. Malý risk mi neuškodí .. snáď. Rozbehla som sa jeho smerom a pokúsila som sa zaútočiť na jedného z nemŕtvych, bokom v momente, keď boli obaja otočený ku svojej koristi.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Tajomstvá Srdca   

Návrat hore Goto down
 
Tajomstvá Srdca
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 4 z 15Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5 ... 9 ... 15  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Deritrea :: Herné fóra :: Srdce Sveta :: Falteany-
Prejdi na: