DomovFAQHľadaťZoznam užívateľovUžívateľské skupinyRegistráciaPrihlásenie
Vítej, cizinče! Copak tě přivádí do těchto končin? Zabloudil jsi? Nebo se chceš stát součástí tohoto velkolepého dobrodružství? Třeba to není náhoda, že jsi se dostal právě na tohle místo. Co když to budeš právě ty, kdo změní chod dějin našeho světa? Je to jen na tobě!

Share | 
 

 Nečakaný odchod

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : 1, 2, 3, 4, 5, 6  Next
AutorSpráva
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Nečakaný odchod   So 15 jún 2013, 14:05

Hlavné mesto, Kabaq, oplývalo stovkami farieb. Na metropolu sa zniesla noc a obyvatelia mesta jej odpovedali svetlom. Akonáhle sa stmelo, Kabaq sa rozsvietil ako vatra. Bol by problém nájsť čo i len jedinú tmavú uličku. Cez ulice, brány a záhrady sa prechádzali tisíce ľudí. Mesto bolo preplnené - okraje každej ulice boli lemované obchodíkmi a predavačmi, ktorí k sebe lákali potenciálnych zákazníkov. Hlavné námestie bolo skutočne prekrásne - na veľkej ploche tu tancoval a zabával sa húf ľudí. Každý vyšiel von oblečený vo svojom najlepšom. Dobrá nálada a radosť boli hmatateľné. 

Toto všetko sa dialo pre tohtoročný festival hrdinov, kejin. Povrávalo sa, že počas neho sa populácia Kabaqu vždy zdvihne na takmer dvojnásobok, čo boli obrovské počty. A zdalo sa že to je aj skutočne pravda - všetky obývacie zariadenia boli preplnené, hostia spali už aj v predsieňach alebo dokonca aj vonku na uliciach. Deň či noc, ulice sa nikdy nevyprázdnili. Oslavovanie bolo cez noc naopak ešte intenzívnejšie a veselšie. Aj napriek tomu, že dnes bežal posledný deň kejinu - siedmy, hostí z iných miest a častí impéria neubúdalo. 

Xaqavatl, vodca impéria, mal samozrejme povinnosť predniesť niekoľko oslavných rečí na pamiatku všetkých Akakských hrdinov. Azam II. Xezshi už mal urobiť len jednu vec - uzatvoriť a ukončiť festival svojou finálnou rečou. Na námestí sa postupne zhromažďovali ľudia, až napokon na prehovor xaqavatla čakalo najmenej 40 000 ľudí. Xaqavatl Azam už bol starý, ale povinnosti stále mal a plniť ich musel. Za obrovského a hlučného jasotu vystúpil na pódium a z úsmevom dav pozoroval. Vedľa neho stáli obaja veľšamani. Xaqavatl zdvihol ruku aby ľudí utíšil. Prešla ešte hodná chvíľa kým všetky hlasy ustali a xaqavatl mohol svoju ruku zložiť. Zhlboka sa nadýchol a začal hovoriť. 

V tom sa však stalo niečo nečakané. Na Azamovej tvári sa objavil bolestný úškrn. Následne sa oboma rukami chytil za brucho a bezmocne lapal po dychu. Veľšaman Machel k nemu rýchlo pristúpil a z obavami sa ho okamžite pýtal čo sa deje. Obrovský dav ľudí to všetko videl a v tejto chvíli stíchol skutočne. Xaqavatl sa následne zložil na zem. Z jeho nosa a očí sa pustila krv, no to už nikto nevidel. Jeho strážcovia ho okamžite odniesli z rečníckeho pódia a bežali s ním za lekárom. Nikto nechápal čo sa deje. 

Dvere do Hanazsinej izby sa rozleteli. Stála v nich Delia s červenými očami a zúfalým pohľadom na tvári. S plačlivým hlasom začala niečo hovoriť, no jej hlas sa rýchlo zlomil. 
Otec... otec.. niečo sa stalo. Hana... musíme ísť. Povedala bez akéhokoľvek vysvetlenia. Za ňou do izby vošiel jeden zo strážnikov. Uklonil sa a začal hovoriť.
Slečna Xezshi, xaqavatlovi, vášmu otcovi sa niečo prihodilo. Je vo veľmi zlom stave. Nasledujte ma, prosím. Vysvetlil stručne a odchádzal z miestnosti. Nemohol to byť výmysel, aj ak to tak znelo. Z hlavného námestia, ktoré bolo rovno pred cisárskym palácom, sa ozýval plač a krik. Oslavy ustali a ľudia netušili čo sa stalo, ani čo sa bude diať. Xaqavatla okamžite preniesli do palácu kde ho zverili do opatery šamanov-liečiteľov. Hanazsa sa už mohla diviť prečo radostná nálada na námestí náhle ustala a rovnako aj prečo sa palác zdal v takom rozruchu. 

Nemuseli ste kráčať dlho. Azamova izba bola len neďaleko od Hanazsinej. Strážnik s Deliou vošli prvý a potom aj Hanazsa. Otec ležal na posteli, mal zatvorené oči a nehýbal sa. Zdalo sa že je v bezvedomí. Okolo jeho postele sa obšmietal tucet šamanov a lekárov, ktorí sa snažili zistiť čo sa xaqavatlovi stalo a či je v ohrození života. Zdalo sa však že sú bezradní. Na okraji izby už stál Turach, váš starší brat. Lasanga, Nuadi a Sansha neboli nikde, pravdepodobne ich k otcovi nepustili. Turach sa len po vás dvoch obzrel, no pohľadom sa za krátko vrátil k otcovi. Tváril sa nahnevane, ruky mal preložené - očividne nebol vo veľmi dobrej nálade. Na lekárov niekoľko krát skríkol aby niečo konečne začali robiť a pár krát si vypočuli aj poznámky o ich neschopnosti.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné


Naposledy upravil Horox dňa Pi 04 december 2015, 13:50, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Nečakaný odchod   So 15 jún 2013, 14:22

Hanazsa

Nachádzala som sa v mojej izbe. Pôvodne som chcela ísť na festival medzi ľudí no pochybovala som, že by som to mala dovolené.. keď ich tam bolo toľko. Navyše bolo mesto preplnené a s mojim panterom by sa tade chodilo len veľmi ťažko. Preto som sa rozhodla, že ostanem vo svojej izbe Sedela som práve na zemi a chrbtom som sa opierala o pantera, ktorý pokojne pospával. Práve som si čítala jednu z kníh, keď mi do izby vošla Delia dosť nečakaným spôsobom, zľakla som sa.. a očividne oprávnene. Rýchlo som sa postavila a podišla som k nej. Chytila som ju za ruky, aby sa aspoň trocha upokojila no sama som po vypočutí strážnika nebola práve v pokoji. Nechala som sa strhnúť a rýchlo som oboch následovala. Vošli sme až do izby, kde sa už nachádzal starší brat. Otec ležal na lôžku a okolo neho pobehovalo dosť šamanov a liečiteľov. Nechápala som čo sa stalo, aj keď mi posledné minúty prišlo, že je v meste celkom ticho a v paláci viac než ruch. Brat niekoľko krát lekárov okríkol a očividne bol dosť nervózny. ja som len položila ruku na plece Delii.. predsa len.. mala otca veľmi rada, rovnako ako ja. Ak by sa mu teraz niečo stalo. Niesli by sme to len ťažko. Pýtať sa na to, čo mu je, mi prišlo zbytočné. Očividne to nevedeli ako šamani a lekári. V duchu som sa modlila snáď ku všetkým bohom, ktorých som poznala, aby to dopadlo dobre.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Nečakaný odchod   Ne 16 jún 2013, 22:17

Jeden zo šamanov podišiel k Turachovi a s neistým výrazom začal hovoriť.
Nevieme o čo ide. Nikto z nás nikdy nič takéto nevidel. Uniká nám, pomaly... a nezlepšuje sa to.
Turach na neho zúrivo vybehol až musel šaman ustúpiť niekoľko krokov dozadu. Ten sa len v rýchlosti ospravedlnil a vrátil sa k lôžku. Hlavný lekár, Traqul, následne poprosil všetkých aby odišli z miestnosti ak nepatria k liečiteľom. Turach, aj keď neochotne, neveriacky pokrútil hlavou a rýchlym krokom vyšiel z izby. Deliu schmatol za ruku a prudko ju vytiahol von. 


Turach si dal okamžite privolať oboch veľšamanov. Prvá k nemu podišla Tzil. Hanazsa ju verne poznala, bola to kňažka, ktorá Izlakovi slúžila už desiatky rokov, po dlhú dobu otcovej vlády. Tak ako to bolo u kňažiek bežné, aj Tzil bola neuveriteľne múdra a inteligentná, čo bolo ešte znásobené tým že mala titul veľšamana. S otcom často nesúhlasila, ale to preto že mala svoje radikálne vlastné názory a nie preto že by to robila naschvál. Každý vládca musel mať vo svojom okolí niekoho kto s ním občas nesúhlasil a kto vypichoval problémy v jeho vládnutí alebo rozhodnutiach. Niektorí vládcovia by takéto zásahy nestrpeli a považovali by to za drzosť, no takí vládcovia často skončili popravení. Za ňou sa svižne pohyboval Tachir, veľšaman Kachama, postarší aviran, ktorého Hanazsa tak dôverne poznala. Narozdiel od Tzil nebol taký prísny a chladný, ale naopak - priateľský a zhovievavý. Ich personality nikdy nedávali zmysel v súvislosti s tým akého Boha reprezentovali - mali by byť presne naopak. Tachir bol ten veľšaman ktorý s vládcom viacmenej súhlasil. S Tzil mali často nezhody, no toto všetko bolo len pozitívne, lebo to prispievalo k lepšiemu vedeniu impéria a efektívnejším rozhodnutiam. Správne a dobré rozhodnutia nikdy neprichádzali len z myšlienok jednej osoby. Turachovi sa však nepáčilo že ani jeden veľšaman nie je človek. Proti tomu sa stavalo množstvo vysoko postavených ľudí, no rovnaké množstvo túto myšlienku uznávalo - avirani sa konečne dostávali aj do toho ,,inteligentného povedomia'', lebo dodnes bola väčšina aviranov len v armáde. A akonáhle sa aviran stal veľšamanom, vznikol veľký rozruch. 

Tzil a Tachir sa netvárili veselo. Turach im rýchlo prikázal aby išli na námestie, pred ľudí a povedali im čo sa stalo. 
Povedzte len, že xaqavatlov stav je pod kontrolou a nestalo sa nič... zlé. Nechceme spôsobiť rozruch. Keby sa ten počet ľudí vymkne spod kontroly, nebolo by to vhodné.
Tachir sa uklonil, no samozrejme, Tzil s tým celkom nesúhlasila. 

Máme klamať? Ak xaqavatl teraz zomrie, tak...
Turach sa zatváril zúrivo. Mňa to nezaujíma. Robte tak ako hovorím. Lebo ak teraz otec zomrie, tak rozkazy budete dostávať odo mňa. 

Akonáhle tí dvaja odišli, Turach sa otočil k vám dvom. 

Deli, Hana. Vy ste boli s otcom pred jeho príhovorom, že? Stalo sa niečo neobvyklé?
Delia pokrútila hlavou.

Bolo to ako... ako vždy. Otec bol na hostine. Prijímal dary od ľudí, jedol, pil... bežné veci. 
Turach sa chytil za čelo. 

Všetkých čo sa pohybovali okolo otca za posledné hodiny dám zatknúť. Hana, bež za komisárom, povedz mu nech to urobí. Zaujíma ma aj jeho garda... len prednedávnom do nej prijal dvoch nových členov. 
Hlavné sídlo polície bolo na druhej strane palácu. Nepatrilo priamo k palácovej budove, ale nachádzalo sa na jej okraji. Hanazsa vedela že hlavný komisár sa volá Ixos.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Nečakaný odchod   Ne 16 jún 2013, 22:36

Hana

Všetko prebiehalo celkom rýchlo. Otcov stav sa zhoršoval a nám nakoniec šamani a lekári povedali, aby sme odišli z miestnosti preč. Turach sa hneď chopil vedenia a vydal niekoľko rozkazov. Bolo to celkom pochopiteľné a tiež sa mi zdali dosť rozumné. Očividne ho síce netrápil smrť otca tak ako Deli alebo mňa, alebo to aspoň vedel rovnako dobre ako ja ukrývať. Teraz nebol čas na nejaký slzy.. táto situácia sa musela vyriešiť. Nebola som si istá či je dobrý nápad zatknúť všektých čo boli v otcovej prítomnosti no zároveň by trvalo príliš dlho vyresetovať tých, ktorý by s tým nemali nič spoločné. Prikývla som a len som ešte na povzbudenie potľapkala Deli po pleci. 
"Idem.." Povedala som, na čo som vybehla zo spletitých chodieb až na vonkajší areál paláca a odtiaľ na druhú stranu na hlavné sídlo strážnej služby. Vošla som dovnútra pri čom som si to nakráčala priamo ku Ixosovi. Všetkých prítomných v jeho blízkosti som veľmi jasným a zreteľným rozkazom poslala von z miestnosti a keď vyšiel aj posledný, zavrela som za ním dvere.
"Mám rozkazy od brata. Máte dať zatknúť všetkých ľudí ktorý sa pohyboval okolo otca posledné hodiny. Vrátane kráľovskej gardy. Čo najrýchlejšie podľa možností." Odkázala som mu pri čom som však dávala pozor na to, aby som nehovorila príliš nahlas a tak aj na to, aby ma nemohol nikto spoza dverí odpočúvať.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Nečakaný odchod   Ut 18 jún 2013, 10:29

Vo chvíli keď Hana vošla do predsiene prefektorátu, veľprefekt Ixos organizoval svoje jednotky a vydával rozkazy. Hlavná predsieň sa nachádzala v poriadnom rozruchu, čo bolo iste spôsobené tým čo sa stalo len pred chvíľou.
Hanu pozorne vypočul. Následne sa uklonil. 
Výborne, výborne. Tento rozkaz som už vydal, ale na zabasnutie gardy som povolenie nemal. Bude to vykonané. Uistil veľprefekt Hanu a zavolal k sebe jedného zo strážnikov. Niečo mu povedal do ucha a poslal ho preč. Potom sa znova otočil na Hanu.
Keď už ste tu, slečna Xezshi, môžem sa vás opýtať na niekoľko otázok? Spýtal sa a prstom ukázal na jedno zo sedadiel. Sám si sadol za jeho vlastný stôl. 
Máte pocit, že niekto chcel vášmu otcovi ublížiť? Pýtam sa preto, lebo deti a všeobecne mladí majú na tieto veci... zmysly. Veci, ktoré si dospelí nevšimnú. Maličkosti, nezvyčajnosti... čokoľvek. 
Otázka, ktorú veľprefekt položil, bola veľmi široká. Otec sa denne hádal s množstvom ľudí, aj so svojimi najbližšími, často sa mu niekto vyhrážal, desiatky ľudí v jeho blízkosti sa netvárili nadšene a veľa ľudí ho neznášalo. Ale to bol bežný život xaqavatla, vládcu takého obrovského impéria. Aj pri najlepších vládcoch sa vždy nájde aspoň ako také percento, ktoré ho nenávidí.

Týmto nechcem nič naznačovať, no v našej histórii nie je vzácne násilné a ilegálne preberanie trónu iným príbuzným, ak chápete. Napríklad prebratie trónu potomkom... ak to nevadí, chcem sa opýtať čo si myslíte o svojom najstaršom bratovi, Turachovi? Spýtal sa Ixos. Hana vedela že veľprefekt Turacha pozná dobre, dokonca k nemu Turach chodil na učenia a štúdiá.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Nečakaný odchod   Ut 18 jún 2013, 15:53

Hana

Pohľadom som neuhýbala  z Ixosa a na jeho žiadosť som len stroho prikývla. Tak trocha som to čakala, aj keď som nevedela povedať prečo. Sadla som si na stoličku a ruky som si položila na stehná, po čom som si len vypočula jeho otázku. Na chvíľku som sa zamyslela. Nevedela som mu na ňu odpovedať presne no.. silne som pochybovala, že by bol toho Turach schopný. Teda shopnosti na to samozrejme mal ale presvedčenie nie.
"Vaša otázka je náročná Veľprefekt Ixos.. môj otec je vládcom impéria, má veľa nepriateľov.. no určite to musel byť niekto, kto sa vyznal v ..miimálne alchýmii alebo mágii. Šamani nedokázali povedať čo mu je a nikdy sa s tým ani nestretli." Začala som hovoriť no stále som pri tom premýšľala. Pokývala som hlavou na nesúhlas.
"Turach to nemohol spraviť. Je jeho priamim potomkom, prvorodeným. Otec už nebol najmladší a aj keď sa Turach o rodinné záležitosti príliš nestará a ani starať nebude, nie je to typ človeka, ktorý by zabil svojho vlastného otca. Trávili spolu veľa času, v podstate bol otec jediný človek ktorého Turach poslúchal." Dodala som popravde a následne som sa len trocha nepríjemne zahmírila v kresle. Toto vyšetrovanie.. bude trvať ešte dlho. Nemyslela som konkrétne otázky na mňa, myslela som.. ho ako celok.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Nečakaný odchod   So 20 júl 2013, 00:10

Veľprefekt sa súhlasne usmial a prikývol.
To som si aj myslel. Ďakujem za váš názor. Do vyšetrovania sa pustíme, vinník trestu neutečie, na to sa môžete spolahnúť. A vašej rodine prajem silné srdce, aby ste túto krízu prežili v poriadku. Odpovedal a pokynul Xezshi na odchod. Ako veľprefekt odchádzal, náhle sa zastavil a podišiel naspäť k nej.
Celkom som zabudol na jednu vec. Mal vám to povedať otec, ale keďže to nie je možné, urobím to ja. Otec vám chcel poskytnúť osobného ochrancu.
Xezshi mali doteraz vždy na starosti otcovi osobní strážnici, ktorých ako tak dobre poznala, niektorých menej, niektorých viac.
Vo veľkej predsieni palácu čaká niekoľko nominantov. Po ich zhodnotení by ste si mali jedného vybrať, poprípade dvoch ak sa cítite v nebezpečí, najmä po tom čo sa stalo dnes. Bezpečnosť by sa nikdy nemala zanedbať. Vysvetlil veľprefekt, uklonil sa a odchádzal za svojimi podriadenými, aby im rozdal rozkazy.
K Xezshi pristúpil jeden z palácových strážnikov a pokynul jej aby ho nasledovala. Po chvíľke ste sa dostali do veľkej predsiene, ktorá bola o tomto čase vyľudnená, až na pár ľudí. Na bielych kamenných kreslách sedelo niekoľko mužov a žien odetých v brnení, ľahkom či ťažkom. Očividne to museli byť nominanti na jej osobnú stráž.
Strážnik ktorý Xezshi sprevádzal začal vysvetľovať ešte predtým ako ste sa k nim dostali.
Všetci títo bojovníci boli osobne vybraní vaším otcom. Každý z nich splnil potrebné požiadavky na túto úlohu - sú to profesionáli. Váš otec, xaqavatl, chcel váš výber podľa osobnej preferencie, aby ste si vybrali toho pri ktorom sa budete cítiť najbezpečnejšie. Taktiež mi bolo povedané, že im môžete udeliť akékoľvek úlohy a testy na vyskúšanie ich bojových, schopnostných alebo intelektuálnych predpokladov.
Ako ste sa blížili, nominanti si všimli, že do ich prítomnosti prichádza kráľovská prítomnosť. Niektorí z nich neboli ani len ľudia - prekvapivo tam bolo niekoľko nominantov iných rás Deritrei. Preto každý z nich pozdravil iným spôsobom. Jeden na oboch kolenách, druhý len na jednom kolene, iný sa zas len hlboko uklonil a ďalší mal len spojené ruky na hrudi. Bolo ich asi šesť.
Prvá v rade bola elfská žena, s ostrými črtami a krásnymi tmavými vlasmi zviazanými v dlhom cope. Na sebe nemala niečo čo by sa dalo nazývať brnením - ak aj áno, bolo by to veľmi ľahké brnenie. A okamžite bolo aj jasné prečo. Na chrbáte mala viditeľný tulec so šípmi a prekrásne vyrezávaný luk. Jej opasok bol lemovaný niekoľkými dýkami a inými nástrojmi. Bolo zaujímavé, že stráže sem pustili niekoho tak ozbrojeného.
Druhý v rade bol presný opak elfky - zavalitý mogg, s hrubými črtami, širokými ramenami a mohutnými svalmi. Bol navlečený v ťažkom oceľovom brnení, ktoré ho robilo ešte väčším ako bol. Oproti elfke bol asi o polovicu vyšší. Na chrbáte mal jeden dlhý meč, jeden krátky a niečo čo sa podobalo bojovej sekere. Zdalo sa že má aj štít.
Vedľa mogga stál tmavý muž, ba až čierny. Xezshi mohla okamžite usúdiť že pochádza z púští Nuadhu. Jeho brnenie bolo podobné ako mala elfka, skôr by sa to dalo nazvať hábmi a jednoduchým oblečením. V prekyvoch oblečenia si však Xezshi mohla všimnúť niekoľko dobre ukrytých zbraní - medzi nimi boli aj nebezpečné katary, dýky a iné zbrane, ktoré Xezshi ani len nepoznala.
Po púštnom človeku nasledovala ďalšia žena. Bola to aj prvá z rasy, ktorej bola Xezshi. Nevyzeralo však že je z Aguelu - jej pokožka bola bledá a jej vlasy tmavé. Podľa tohto sa zdalo že musí byť skôr zo severu Isenie. Oblasť, ktorá bola najviac vzdialená od Aguelu. Podobne ako mogg mala ťažké brnenie, no nezdala sa taká silná. Pomáhalo k tomu aj to, že mogg bol asi dva krát väčší. Mala štandardný meč a štít. Zdalo sa to veľmi nezvyčajné, ale pravdepodobne patrila k rytierom Isenie, legendárnym bojovníkom, aspoň pre Aguelčanov. Málokedy však bolo počuť o ženských rytieroch. Takmer nikdy.
Po žene nasledoval prvý aguelčan - Xezshi to okamžite dokázala spoznať. Vyzeral ako jeden z členov otcovej osobnej stráže. Brnenie, ktoré nie je ani ťažké, ani ľahké, kožušiny zabitých zverov, svižné zbrane z obsidiánu. Ako jediný sa ukláňal správnym spôsobom v prítomnosti člena cisárskej rodiny.
A posledný bol tiež aguelčan - nie však úplne bežný. Bol to vysoký a statný aviran v stredne ťažkom brnení, a s dlhou kopijou na chrbáte. Zdalo sa že jeho štýl je svižný a rýchly, s veľkým dosahom zbrane.
Každý jeden z nich bol svojím spôsobom unikátny, či spôsobom boja alebo výzorom, a pravdepodobne aj ich povahami. Xezshi teraz musela zistiť kto z nich by jej najviac vyhovoval.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Nečakaný odchod   So 20 júl 2013, 00:32

Hana

"Osobný strážca?" Šepla som pre seba a pohľad som na chvíľku zabodla niekam do stola. Pozornosť mi znova upútal až strážnik, ktorý ma mal vyviesť. Postavila som sa a venovala som veľpregektovi menšiu poklonu.
"Držím vám palce. Len ho skúste nájsť skôr než ja.. " Zamumlala som. Popravde to nebola žiadna vyhrážka. Len poznámka ktorá bola utrúsená zo stáleho hnevu až strachu, ktorý som teraz cítila. Nechala som sa teda odviesť z celej tejto kvázi stanice až na miesto, kde sa už nachádzali moji potencionálny osobný strážci. Vedela som, že ich mal otec veľa no popravde som po osobnom strážcovi moc netúžila. Mala som rada svoje súkromie a z vojakov so maj tak najviac verila môjmu bojovému panterovi. Postavila som sa pred strážcov a pozorne som si ich prezrela. Už pri prvom pohľade som vedela, ktorý z nich sú nevyhovujúci. Najprv som prišla k elfke, ktorú som jemne chytila za bradu a natočila som si jej tvár k tej mojej. Zapozerala som sa jej do očí, ako keby som v nej chcela niečo prečítať. Podobnú vec som spravila aj s ostatnými až som nakoniec ukázala hneď na niektorých.
Ukázala som na Elfku, Nuadhčana, rytierku a Avirana. Popravde som rozmýšľala medzi Aviranom a človekom z Augelu no nakoniec predsa len v mojom usudzovaní rozhodol Aviran. Štýl môjho vyberania bol celkom jednoduchý. Elfka bola predsa len menšia, ohybná, ovládala luk a tak som ju typovala na hraničiarku. Prípadne niekoho s veľmi dobrým zrakom ktorý by mi v nutnosti mohol robiť špeha alebo zveda. Nuadčan, aj keď bol černoch, vyzeral, ako keby vedel veľmi dobre víjsť s davom. Nenápadný pri čom si aj skúsené oko sotva všimne zbraní, ktoré mal pri sebe. Rytierka bola náhrada za Mogga, nemohla som zobrať nikoho obrovského. Mogg bol príliš veľký a pravdepodobne aj hlučný či neohrabaný. Myslela som teda že by mu robilo problém bojovať v úzkych priestoroch. Aviran bol zasa jeden z tunajších a popravde som ho vybrala len kvôli tomu, pretože som bola zvedavá na jeho prípadný štýl boja. Celý výber som však prešla bez jediného slova.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Nečakaný odchod   So 20 júl 2013, 23:51

Nominanti, ktorých si Hanazsa zvolila, vystúpili do popredia. Dvaja zostávajúci sa pomaly pobrali preč. Statný mogg sa ešte predtým zamračil, no zároveň to mohlo byť aj sklamanie.
Strážnik prikyvoval hlavou.
Bolo mi povedané, že si máte vybrať maximálne dvoch do osobnej stráže, najlepšieho jedného. Musíte počítať s tým že strážnik s vami bude vždy na verejnosti, a ak si budete priať súkromie, bude čakať pred dverami alebo na najbližšom možnom mieste. Nemôžeme nič riskovať. Ale rozhodnutie závisí od vás, samozrejme. Povedal muž a znova uprel pohľad na štyri osoby ktoré Hanazsa vybrala.
Elfka sa predstavila ako Ellaren rodu Jadyk, a prekvapivo pochádzala nie z Erasie, domoviny elfov, ale z lesov Isenie, kde na tom boli elfovia omnoho horšie. Hanazsa z kníh vedela že vzťahy medzi ľudmi a elfami Isenie nie sú práve najlepšie - elfovia môžu žiť prakticky len vo vyhradených lesoch z ktorých niekedy nemôžu ani vyjsť. Ako jej expertízu vyslovila presnú a rapídnu streľbu z luku, na diaľku, i na krátku vzdialenosť, obratnosť, svižnosť, rýchlosť a znalosť prírody.
Meno nuadhčana musel vysloviť sprievodca Hanazsy. Zdalo sa že je veľmi tichý, ba bolo celkom možné že vôbec nerozpráva. Bol to Harowatar, muž Nuadhu, trénovaný ako gladiátor v Nuadhských arénach, neskôr trénovaný ako profesionálny vrah. Hanazsa bola ubezpečená že by sa nemala nechať zmiasť jeho výcvikom. Jeho expertíza spočívala v rýchlom, ale efektívnom a smrteľnom boji na blízku, i na diaľku. Až teraz si Hanazsa všimla že v jednom zo záhybov jeho hábov sa okrem niekoľkých zbraní ukrýva aj malá kuša. Okrem tohoto bol znalý v jedoch a mal schopnosť doslova zmiznúť v davoch, špehovať alebo odpočúvať, ba i kradnúť bez povšimnutia.
Ako sa dalo očakávať, bledá žena s ťažkým brnením skutočne pochádzala z Isenie. Jej meno bolo Kanja. Podľa všetkého sa zdalo že bola odjakživa trénovaná ako bojovníčka, nie ako žena Isenskej kultúry. Kvôli jej pohlaviu mala ťažkosti dostať sa kamkoľvek - či do armády alebo do osobnej gardy šľachty. Ako jej schopnosti strážnik vyslovil veľkú odolnosť, výdrž, kvalitnú ochranu vo forme ťažkého brnenia a veľkého štítu. Na útok používala stredne dlhý meč. Sprievodca len v jednoduchosti povedal že jej štýl sa viacmenej prelína so štýlom klasických rytierov Isenie. Ellaren počas jej prehovoru pozerala na Kanju a nezdalo sa že ju obdivuje. Bolo to skôr niečo iné. Po tom ako Kanja dohovorila, ich pohľady sa na sekundu stretli, no následne obe pohľad od seba odvrátili.
A napokon zostával aviran. Predstavil sa ako Lisirr, a tvrdil že pochádza zo severu impéria. Jeho predstavenie bolo veľmi stručné. Sprievodca následne prevzal vysvetlenie jeho schopností - boli to samozrejme rovnaké kecy ako u ostatných - rýchlosť, svižnosť - ale niekoľko vecí na Lisirrovi bolo skutočne zaujímavých. Sprievodca vysvetlil že Lisirr perfektne ovláda Knirun, čo je špeciálny štýl boja s dlhou kopijou alebo oštepom. Toto bojové umenie ovládlo len minimálne percento jeho študentov, ale to čo dokázal Lisirr len s jednou, nudne vyzerajúcou zbraňou, bolo neskutočné. Potom sa Hanazsa dozvedela že Lisirr sa zúčastnil približne 20 bojov na živoť a na smrť. Jeho bilancia bola jasná, keďže stál pred vami, zdravý a živý.
Teraz bol čas zvoliť niekoho do osobnej gardy. Hanazsa ich stále mohla testovať akokoľvek chcela, sprievodca jej pripomenul. A mohla si dať aj na čas, predsa len, výber ochrancu nie je pre každého jednoduchá a jasná záležitosť.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Nečakaný odchod   Ne 21 júl 2013, 21:24

Pozrela som sa na strážnika/sprievodcu pohľadom, ktorý ho mal tak trocha schladiť. Mala som chuť na neho vybehnúť a rozkričať sa a zároveň aj dosť kruto pripomenúť to, že on tu nie je ten ktorého otca-kráľa niekto pravdepodobne pripravil o život. Popravde som neverila že sa z toho otec dostane.
"Vráť sa k svojim povinnostiam, ja sa o zvyšok postarám." Prikázala som mu nakoniec stroho bez nejakého náznaku citov v mojom hlase. V tomto sa so mnou hádať nedalo. Nepovedala som pri tom ani ktorý z nich bude mojím osobným strážcom. Teda.. predpokladala som že ma strážnik poslúchol. Následne som prikázala mojim novým kvázi "objavom", aby ma následovali. Kráčala som len chvíľu, až kým som znova nevkročila do mojej izby. Vyzvala som ich k tomu, aby vstúpili a zavrela som za nimi dvere. Bojový panter sa len prekvapene pozrel na všetkých štyroch a následne trocha spýtavo na mňa, oblýzol si pery.
"Nie, nie sú tvojou večerou." Podvihla som jedno obočie a následne som sa pred tých štyroch postavila.
"Takže.. Ellaren, Harowatar, Kanja, Lisirr. Najprv chcem aby ste vedeli, že mi je jedno čím ste boli v minulosti, sú mi ukradnuté vaše skutky, povesť, no na druhú stranu aj priestupky a zločiny. Tým že som si vás vybrala ako mojich "strážnikov", ste pre zvyšok sveta prestali existovať." Nadýchla som sa a neostávalo mi nič iné, len pokračovať.
"Ellaren, keďže si elfka tvoje zmysli tu sú rozhodne najvyvinutejšie. Hlavne čo sa jedná tvojho zraku. Budeš mojimi očami, keď nebudem vidieť. Kanja, ako rytier máš tú najlepšiu spôsobilosť k tomu, aby si bola mojim jediným oficiálnym osobným strážcom, budeš mojim štítom, kryť mi chrbát... či už počas oddychu v lázňach, alebo počas vojenských ťažení. Budete si s Ellaren striedať denné a nočné zmeny. Stále potrebujem aspoň jednu z vás v plnom nasadení a schopnú reagovať behom tých najmenších chvíľ. Ellaren ty si zoberieš noc, Kanja deň." Pozrela som sa k zvyśným dvom.
"Harowatar, nechcem od teba, aby si ma strážil. Tvojou prácou bude to, čo ti ide najlepšie, splynúť s davom. Budeš mi hlásiť všetko o čom by som mala vedieť, úsudok nechám na tebe no môžeš mi veriť, že ma nechceš sklamať. Lissir... " Na chvíľku som sa odmlčala. Popravde som pre neho nemala žiadnu špeciálnu úlohu. Vybrala som si ho hlavne pre to, že mi pripomínal úplne klasického strážnika, ktorý si moc nepotrpel na formality a pravdepodobne si ani nevedel dávať pozor na ústa. Klasický prípad niekoho, kto mal zlatý jazyk a vedel presvedčovať tých správnych ľudí v mestskom či dedinskom prostredí s výnimkou šlachty.
"Proste.. rob.. niečo." Pokrčila som raenom.
"Potrebujem jednoduchého člena tejto skupiny, akým si ty. Si tu domáci takže verím že sám uznáš, čo je momentálne vhodné pre teba, robiť. Máš voľnosť no je možné že budem potrebovať tvoje bojové schopnosti. Keby sa tak stalo, dám si ťa zavolať." Znova som si premerala skupinku a založila som si ruky na hrudi.
"Nie som však žiadny tyran, len som sa zo začiatku trocha rozohnila. Ak máte nejaké návrhy alebo pripomienky, teraz je najlepší čas s nimi vyjsť von, počúvam." Následne som už len čakala na odpoveď a nenútene som škrabkala bojového pantera za uchom.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
 
Nečakaný odchod
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 6Choď na stránku : 1, 2, 3, 4, 5, 6  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Deritrea :: Ostatné :: História :: História hry-
Prejdi na: