DomovFAQHľadaťZoznam užívateľovUžívateľské skupinyRegistráciaPrihlásenie
Vítej, cizinče! Copak tě přivádí do těchto končin? Zabloudil jsi? Nebo se chceš stát součástí tohoto velkolepého dobrodružství? Třeba to není náhoda, že jsi se dostal právě na tohle místo. Co když to budeš právě ty, kdo změní chod dějin našeho světa? Je to jen na tobě!

Share | 
 

 Smerom nahor

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : Previous  1, 2, 3 ... , 9, 10, 11  Next
AutorSpráva
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Smerom nahor   Ut 21 apríl 2015, 10:54

Bojovníčky ešte chvíľu pozerali na Sejuani, no potom jedna z nich súhlasne prikývla. Odpoveď na jej otázku nepoznali.
''Môžeš si prezrieť telá. Veľa šťastia, snáď... nájdeš koho hľadáš.'' Povedala a ustúpila na stranu. To isté urobila jej kolegyňa.

Sejuani na prvý pohľad spoznala niekoľko tvárí - boli tam bojovníci, pracovníci, otroci z arény. Za čas ktorý tu strávila ich zahliadla aspoň raz. Obyvateľov dediny príliš nevídala. No nikoho z nich nepoznala osobne.
Potom však uvidela niekoho, koho poznala. V zakrvavených handrách na zemi ležal Pafros. Na tele mal mnoho zranení, každé z nich smrteľné. Na tvári mal pokojný výraz. Ktosi mu zatvoril oči a očistil tvár. Vyzeral skoro ako nažive. Svoju úlohu splnil - Illisu ochránil aj s ostatnými gladiátormi, a pri plnení tejto úlohy padol. Jeho posledný rozkaz bol ochrániť Sestru za každú cenu. Illisa nemala poňatia kto vôbec Pafros je. A ani by ju to nezaujímalo.
Vedľa neho ležal Maruc... Cexil... Perqus. Prežili viaceré ťažkosti, aj boj proti pirátom. No zdalo sa že smrť ich teraz dohnala. Maruc a Cexil mali na hrudi viditeľné zranenia po šípoch a Perqus mal podrezaný krk. Ktovie či sa vôbec dostali ku férovému boju, alebo ich popravili?
Ratell nebol nikde. Možno jeho telo zhorelo. Ešte pred bojmi v aréne vám všetkým vysvetľoval ako to celé chodí, ako sa správať, ako bojovať a prežiť... bol jeden zo starších, z tých čo už prežili zopár bojov na život a na smrť.
A rovnako sa neukázalo ani telo Malie. Niektoré telá boli zakryté - nikto sa na ne nechcel pozerať. Ich tváre boli zhorené alebo znetvorené. Avšak medzi nimi nebol nikto nízky či malý, nikto blízko postavy Malie. 

Z arény práve vybehol muž, ktorý len pokrčil ramenami smerom na svojich kolegov. Snažili sa zachrániť kohokoľvek kto mohol zostať v plameňoch. Zdalo sa že je už neskoro. Sejuani započula čo hovorí ostatným.
''Tí... tí netvori ich tam museli nahnať... a potom to celé zapálili. Videl som tam len... len...'' Hovoril roztraseným hlasom a potom prestal. Bez slova odišiel a zúfalo sa chytal za hlavu. 
Po Malii ani stopa.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Smerom nahor   Ut 21 apríl 2015, 11:21

Sejuani

Pozerala som sa na mŕtve telá bojovníkov, ktorý mi boli v podstate ako bratmi. Teda až na Cexil, keby že nie som zarmútená, pravdepodobne by som si pohľad na ňu vychutnala. Nemala som však čas. Dobrá správ bola, že po Malii nebola ani stopa. Nie medzi mŕtvymi telami. Zlá správa prišla o chvíľku, pretože z arény práve niekto vybehol a po jeho slovách som nemusela rozmýšľaď dva krát. Meč som mala na koňovi, no teraz by mi len zavadzal.. aj tak by som ho pred vstupom do arény odhodila. Len som z neďalekej zeme zobrala jednu z látok, podišla k jednému sudu s vodou, namočila som ju tam a zaviazala som si ju okolo úst, ako provizórnu "masku", aby som nevdýchla moc popola, čo by celkom predčasne ukončilo môj život. Od koňa som si vzala len dýku. Predsa len mohli byť zamknutý za nejakými dverami a tie by prípadne trebalo vylomiť, aspoň zámok.. a vbehla som do arény. Dosť som sa ponáhľala.. s požiarmi som mala svoje skúsenosti.
Podišla som už k chlapíkovi a dosť jasne som mu naznačila, aby mi v rýchlosti povedal kde pravdepodobne sú. Keďže ich nevytiahol, typovala som že nastal nejaký problém.. ja som si však nemohla dovoliť prísť za sestrou bez čo i len jej tela. Preto som, ak som z neho dostala nejaké informácie, vbehla do arény so šatkou okolo úst a nosa. Bolo na čase ich nájsť. Plánovala som vojsť dovnútra aj bez informácií, aj keď by mi to značne sťažilo hladanie.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Smerom nahor   Ut 21 apríl 2015, 13:14

Chlap sa na Sejuani pozrel ako na blázna a v rýchlosti nevedel nič povedať. Nakoniec sa však vykoktal a roztraseným prstom ukázal na arénu.
''V strede... na bojisku... ale všetko sa rozpadá. A nie je nič vidieť... udusíš sa!'' Povedal v rýchlosti, no nezastavil ju. Len sa pozeral ako mladé dievča vbehlo do horiaceho kotla. 

Muž mal pravdu. Drevené trámy ktoré držali celú stavbu pokope horeli a boli sčernené. Väčšina z nich popadala na chodbu, a niektoré časti stropu sa prepadli. Prejsť cez oheň nebol problém, skôr to bol dym. Akonáhle Sejuani vošla dovnútra, z očí jej vytryskli slzy a obľahla ju neskutočná páľava. Bolo to na nevydržanie. V takomto prostredí mohla prežiť len niekoľko krátkych minút. Aj to by už bolo riskovanie so životom. Cestu poznala naspamäť, a tak jej to mohlo zabrať len chvíľu.
Na chodbách ležalo niekoľko mŕtvych, no tým sa už pomôcť nedalo. Sejuani cítila ako sa celá budova trasie, a čoskoro sa skutočne rozpadne. 
Dym bol skutočne neznesiteľný, a cítila ako jej odchádzajú oči. Cez hluk ktorý plamene a padajúca budova vytvárala sa nedali počuť akékoľvek hlasy, ak tam nejaké boli.

V strede arény sa krčilo niekoľko ľudí. Traja z nich ležali v bezvedomí na zemi. Dvaja sa rukami opierali o zem a neprestajne kašlali. Ich oči boli červené, dusili sa. Okolo nich ležalo niekoľko spálených mŕtvol, ešte stále tlejúcich. Nikto z nich nebola Malia...
Vtom sa však aréna roztriasla ako sopka, ktorá má každú chvíľu vybuchnúť. Vchod, ktorým sem Sejuani vošla, zasypal obrovský kus stropu. Celá horná časť arény sa začala prepadať, a ničiť dolné poschodia. Všetky chodby boli zasypané...
Nad ľudmi ležiacimi v strede sa uvoľnil obrovský kus stropu, a hrozil že padne rovno na nich. Znamenalo by to ich istú smrť. To sa však dialo po celej aréne. Kamene a oheň pršali ako keby sem prišiel rozzúrený drak. Niekoľko menších trafilo Sejuani na hlavu, a div že ju neomráčili.
Sejuani sa mohla pokúsiť zachrániť ľudí v strede, alebo zachrániť seba... pamätala si kde vchádzali bojovníci... bolo to smerom z katakómb. Podzemné miestnosti, ktoré sa ešte nemohli zrútiť. Vchod ešte nebol zasypaný, a naskytla sa šanca bežať tým smerom.
Mladá žena v strede, pravdepodobne otrokyňa, si Sejuani všimla a pomedzi kašeľ ju prosila o pomoc.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Smerom nahor   Ut 21 apríl 2015, 13:26

Sejuani

Začala som rozmýšľať, kde môže Malia byť. Situácia síce bola bledá no nemyslela som si, že tu skončím svoju "púť životom".. skôr ma trápil pohľad na ľudí uprostred arény. Popravde som nebola nejakým dobrým anjelom, ktorý mal v pláne zachrániť každého, na koho narazím. Navyše som mala jednu ruku vyradenú z provozu a tak by som aj tak zvládla pomôcť len jednému.. a táto jedná by mala byť Malia. 
Všetko sa triaslo a pár krát mi na hlavu spadol nejaký z menších úlomkov. Nebol to príjemný pocit, naozaj to bolelo. Predsa len kameň bol kameň. Bola som rada, že ma žiadny z nich neomráčil. Posledným smerom ktorým som mohla ísť, bol ešte nezasypaný vchod ktorým sme sem prichádzali ako bojovníci.
Tá žena ma poprosila o pomoc.. no ja som nevedela ako jej pomôcť. Nemohla som ani dlho rozmýšľať. Nakoniec som k nej rýchlo pribehla a len som sa sklonila, schmatla som ju jednou rukou za ruku a odtiahla som ju k zatiaľ jedinému nezrútenému vchodu. 
"Hľadám Maliu, najmenšia sestrina bojovníčka, čo sa s ňou stalo?" Spýtala som sa nahlas, vlastne som to takmer zakričala. Bolo mi nazoaj horúco a pálilo ma zo sucha hrdlo no.. musela som sa aspoň dozvedieť kde je.. možno že si ju odniesol Charn na svoju loď ako otrokyňu.. to by nebolo moc dobré.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Smerom nahor   Ut 21 apríl 2015, 13:44

Nebolo isté či žena vôbec počula čo Sejuani hovorí, no iba znova poprosila o pomoc. Dym začal dusiť aj Sejuani, a nenašla silu ženu odtiahnuť viac ako zopár metrov. Bola naozaj v zlom stave. Na otázku ktorá jej bola položená naozaj nemohla odpovedať, ani keby vedela odpovedať. Pravdepodobné však bolo že nevie o koho ide, a nikdy o nej nepočula. Predsa len, Illisa sem prišla z väčšej diaľky. Celý jej sprievod tu musel byť cudzí. Tu sa nedalo nič zistiť...
... Sejuani však zabila príliš veľa času. Otrokyňu sa jej podarilo zachrániť od obrovského kusa kameňa, ktorý náhle spadol na preživších. Nebol to príjemný pohľad. No potom Sejuani pocítila bolesť v hlave a hlasné pískanie. Zatmelo sa jej pred očami a svet pred ňou zmizol.

Zima? Ako to bolo vôbec možné? Keď otvorila oči, spočiatku nevidela nič, no potom ju ožiarilo biele svetlo. Bolesti stále cítila na správnych miestach, najmä na hlave... a takmer nebolo možné dýchať. Hrdlo ju škrabalo a nepríjemne štípalo. Vzduch v okolí bol ale čerstvý, a hlavne studený. Nemohol to byť Erasov palác... ani posmrtné dračie pláne.
''Čo si tam robila?!'' Ozval sa vyčítavý hlas rovno nad Sejuani. Visela nad ňou rozmazaná hlava. A ten hlas poznala.
''No, aspoň dlh je splatený. Záchrana za záchranu. Ja nikdy nezabúdam.'' Pokrčila Malia plecami a prisadla si k Sejuani na... lôžko. Nech to bolo čokoľvek, bolo to tvrdé a studené.

''Môžeš odpočívať... myslím, že času máme viac ako dosť.'' Povedala Malia a rozhodila rukami na miestnosť, v ktorej ste sa nachádzali. Tú miestnosť poznala. Mraziareň, v katakombách... tu sa skladovala voda a jedlo. Bola najhlbšie pod arénou, desiatky metrov pod zemou a za niekoľkými metrami hrubého kameňa. Oheň sa sem nemohol dostať. Mali ste však šťastie - plamene mierne oteplili zem nad vami, a tak ste nezamrzli za niekoľko minút. V tomto prípade oheň pomohol.
''Prečo si do katakomb nebežala rovno? Nedostala by si ten kameň do hlavy. Tých ľudí si nemohla zachrániť. A tá rana vyzerá vážne.''

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Smerom nahor   Ut 21 apríl 2015, 13:53

Sejuani

Tupá bolesť a pískanie. Čakala som, že keď znova otvorím oči, nebude to už na tomto svete. Keď som sa znova začala preberať, prekvapil ma hlas.. a taktiež pomerne príjemný chlad. aj cez to som však pociťovala pomerne veľkú bolesť v hlave. Muselo to naozaj vyzerať.. zaujímavo.. tá rana a podobne. Chvíľku som len ležala a spracovávala informácie. Musela som sa pousmiať... takže bola v poriadku. Bolo celkom ironické, že sme sa pred pár dňami chceli navzájom zabiť.
Po chvíľke pri ktorej som radšej zatvorila oči, som sa odhodlala aj na to, aby som niečo vypustila z úst.. teda niečo iné než zvratky.
"Nemohla som si dovoliť neriskovať... nevedela som čo s tebou je.. nebola si medzi mŕtvymi, nebola si medzi živými.." Šepla som a rukou som sa snažila nahmatať vo vlasoch ranu, ktorú mi uštedril nejaký kameň alebo troska.
"Poslala ma sem Sestra.. "zachrániť ťa".. vidím že sme si trocha vymenili úlohy." Zasmiala som sa, aj keď sa mi smialo naozaj ťažko. Pripomínalo to trocha bolestné vzdychy.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Smerom nahor   St 22 apríl 2015, 15:47

Malia sa nechápavo zamračila a so zamysleným pohľadom si sadla na jeden z pultov.
''Vošla si do horiacej budovy aby si ma našla? To je... musela som ťa podceniť; si ešte viac šialená.'' Odvetila a chytila sa za krk. Mala ho obmotaný obväzom, cez ktorý teraz presakovala krv. Pri boji ju skoro Sejuani udusila a zachránila ju len Illisa. Zo súboja ste boli obe poriadne zničené, o tom nebolo pochýb. Zranenie Malie sa však zdalo vážnejšie. 
''Hlad by nemal byť problém... ide skôr o vzduch. Myslím že... Vchod... asi zasypalo. Sme tu uväznené.'' Vysvetlila Malia v krátkosti situáciu a rozhodila rukami na mraziareň. Bola celkom rozľahlá, a plná mrazeného mäsa a iných jedál, no vzduchu bolo zatiaľ dosť.
Chvíľu bez slova sedela na svojom pulte so sklonenou hlavou.
''Illisa... pani by ma zabila nebyť teba.'' Vyriekla náhle pozerajúc do prázdna.
''Po tvojom víťazstve ma nechala nažive aby to mohla urobiť... sama. Ale... ešte žijem.''

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Smerom nahor   St 22 apríl 2015, 15:56

Sejuani

Na jej dotaz som nehovorila nič. Nie že by som sa s ňou nechcela rozprávať, no ako hovorila, bolo dosť možné že máme obmedzenú zásobu vzduchu a.. keď človek hovoril, tak sa mu rýchlejšie míňala. 
Preto som sa len zľahka pousmiala typu "myslela som si že ti to došlo už skôr." a naďalej som mlčala.Na jej ďalšie slová sa však moc nedalo odpovedať.
"Viem si to predstaviť, chcela zabiť aj mňa za to, že som pôvodom z Charnu." Povzdychla som si a znova som sa slabo usmiala. Ostávala som však ležať.
"Žiť budeš, nemá dôvod na to, aby ťa zabila. Keby že nie som naučená na psie spôsoby, ten zápas by si vyhrala." Predsa len som nebol práve šťastne vyhratý zápas, takmer som prišla o ruku.
"Radšej by sme mali moc nerozprávať, ako si vravela.. míňa sa nám vzduch.. v takýchto situáciach je najlepšie nepiť, nejesť, ležať a nič nerobiť." Dodala som už z vlastných skúseností. 
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Smerom nahor   Ut 19 máj 2015, 17:26

Malia o svojej smrti hovorila akoby to bola bežná záležitosť, niečo obyčajné ako každodenný východ a západ slnka. Jej tón sa náhle zmenil. Akoby si čosi uvedomila.
''Zlyhala som, a akoby som už bola mŕtva... ak to znova neurobíš ty, budem to musieť spraviť ja.'' Zúfalo odvetila Malia a spoza opasku bleskovým pohybom vytiahla svoju dýku. V jej pohyboch nebolo cítiť úplnú istotu, no pravdepodobne plánovala podrezať si hrdlo alebo bodnúť čepeľ do srdca.
Prehra v aréne ju musela mentálne zdevastovať. Jej správanie zrazu bolo až fanatické.
''Na tomto svete už nemám žiadny účel. Bola som vecou a mala som jedinú úlohu, a ani tú som nedokázala splniť...''
Malia oboma rukami zdvihla dýku a na moment zaváhala. V očiach sa jej však zračilo presvedčenie a bolo isté že sa prebodne.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Smerom nahor   Ut 19 máj 2015, 19:15

Sejuani


Chvíľu som ju sledovala. Naozaj sa chcela zabiť. Mala úplne podivný typ rozmýšľania. Rozhodne iný než ja. zatiaľ čo ja som sa za každú cenu snažila prežiť, ona si takto ľahko chcela siahnuť na život? Popravde mi jej reakcia až tak nevadila, nie že by som s ňou mala nejaký super vzťah, no bola som poslaná na úlohu a nechcelo sa mi vysvetlovať, že to toto dievča psychicky nezvládlo.
"Ty o živote naozaj nič nevieš, keď sa ho chceš takto ľahko vzdať.. heh?" Uškrnula som sa. Môj hlas bol ironický, ba priam pohŕdavý. Odvrátila som hlavu do steny nado mnou a zavrela som oči. Užívala som si tento ľahký chládok.
"Tak do toho.. zabi sa.. ja ti v tom brániť nebudem. Mala som však o tebe lepšiu mienku." Vyzvala som ju. Popravde som sama nevedela, či by mi to vadilo. No.. bolo to na nej, bol to jej život a mala ho vo svojich rukách.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Smerom nahor   

Návrat hore Goto down
 
Smerom nahor
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 10 z 11Choď na stránku : Previous  1, 2, 3 ... , 9, 10, 11  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Deritrea :: Herné fóra :: Jadro Sveta :: Nuadh-
Prejdi na: