DomovFAQHľadaťZoznam užívateľovUžívateľské skupinyRegistráciaPrihlásenie
Vítej, cizinče! Copak tě přivádí do těchto končin? Zabloudil jsi? Nebo se chceš stát součástí tohoto velkolepého dobrodružství? Třeba to není náhoda, že jsi se dostal právě na tohle místo. Co když to budeš právě ty, kdo změní chod dějin našeho světa? Je to jen na tobě!

Share | 
 

 Zmena k lepšiemu?

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8  Next
AutorSpráva
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1189
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   St 02 január 2013, 18:43

Beh bol náročný, horší ako plávanie, aspoň pre niektorých. Mnohí si ho však užívali, hlavne tí ktorí boli na teplo zvyknutí a tak im príliš neprekážalo. Kolá boli unavujúce a bežci onedlho vypotili všetko čo ich telo mohlo vypotiť. Tekutiny boli síce blízko, ale zastavovať nemal nikto na dlhší čas, takže napiť sa nebola možnosť. Jedno dievča spadlo na zem a aj po tom ako ju niekoľko krát poklepali palicami, nedokázala vstať a tak jej síce dovolili krátky oddych, ale s prvou podmienkou - pri druhej sa vrhajú otroci do žalára.
Náhle však beh prerušil hrozivý bolestný výkrik. Strážnici aj bežci sa na miesto odkiaľ krik vychádzal okamžite išli pozrieť. Na zemi tam ležal zakrvavený Rufus, ten ktorý chcel aby sa Sejuani pripojila k ich malej organizácii bojujúcej proti Cexil, a nad ním stála nahnevaná Cexil. Jej tvár bola červená od hnevu a zároveň aj od krvi. Vlasy mala rozstrapatené a v rukách boxeri. Rufus sa váľal na zemi so zakrvavenou tvárou a úpenlivo plakal. Bol sám, ale predtým ste videli ako niekoľko mladších kolegov uteká z miesta činu. Toto musel byť ten plán ktorým chceli podraziť Cexil, ten ich dokonalý plán... nikto netušil čo Cexil urobili, ale stačilo to na to aby Cex vošla do svojho povestného hnevu. Strážnici však do situácie nezasiahli - Cexil mala ochranu Matky ako najlepšia bojovníčka a prakticky pre ňu už ani neplatili pravidlá. Rufusa schytila zo zeme a dvoma rukami ho zdvihla za krk.
O čo si sa snažil, idiot?! Skríkla a uderila mu ranu do tváre s boxerom.
Toto bol - tvoj - posledný - výstrelok. Povedala s trocha šialeným úsmevom a medzi každým slovom tej vety ho znova udrela. Ostatní očividne čakali že ho riadne dobije a potom pustí, ale nie... Cexil mu stlačila hrdlo a držala ho, až kým Rufus neprestal dýchať. Chudák sa snažil bojovať, ale nepomáhalo to. Bola jednoducho príliš silná. Jeho bezvládne telo zhodila na zem, obzrela sa po dave ktorý ju pozoroval a rýchlym krokom odišla opačným smerom, niekam do ubytovní, do svojho vlastného bytu. Strážnici potom prikázali aby sa bežci vrátili k behu a dokončili ho. Na tvárach všetkých sa však zračilo šokovanie a strach. Toto bola ukážka toho že aréna nie je žiadna zábava, ale miesto, kde môže každý kedykoľvek umrieť. Na to aby sa novici vrátili k behu ich museli strážnici niekoľko krát klepnúť po chrbátoch...

Po skončení tréningu ste sa pobrali na obed, a po obede pokračovali až do večera. Ku koncu dňa už mnohí umierali psychicky aj fyzicky. Na večeru sa niektorí ani nepobrali a okamžite si išli ľahnúť a spať. Bol to vyčerpávajúci deň. A pri predstave že každý deň bude takýto...
Takto to pokračovalo, monotónny tréning bol prerušovaný len jedlom a spánkom. Pafros neskôr rozšíril tréning aj na zdvíhanie činiek, a rôzne iné aktivity, ktoré zlepšovali svaly, výdrž a pevnosť tela. Kto tréning nevydržal, skončil v žalári. Z novicov tam v prvých dňoch už bolo pomerne dosť ľudí, Sejuani zatiaľ podávala veľmi dobré výkony, takže sa žaláru vyhla.

A potom prišiel deň, v ktorý vám Pafros predstavil výber zbraní a vysvetlil že v ten deň začína tréning aj so zbraniami. Na výber ich dal mnoho, skutočne veľa. Prakticky povedal že si každý môže vybrať podľa toho ktoré sa mu hodia a ktoré chce využívať a vedieť s nimi bojovať. Samozrejme, pokročilé zbrane na výber nedal, ale aj tak bolo toho dosť na výber. Napokon došiel rad na Sejuani. Pafros sa opýtal ktorú zo zbraní preferuje a chce sa s ňou učiť.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 855

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Št 03 január 2013, 13:03

Sejuani

Sledovala som Cexil, ako si podávala Rufusa. Spočiatku som si myslela, že to nedopadne nijak. .smrteľne. Ona ho však stále mlátila a mlátila, až ho schytila za krk a začala škrtiť. V jej očiach bolo vidieť tú chuť.. chuť po zabíjaní. Bolo to prvý krát, kedy som si uvedomila, že tu kľudne môžem aj zomrieť. Aj keď mi po chrbte behali zimomriavky, nebála som sa. Len som sa odvrátila smerom ku kolečkám arény a začala som ich dobehávať. Bola som rada, že som sa k Rufusovi nepridala. Rozhodne som nechcela skončiť ako ona. Tiež som bola rada, že som sa tej ženskej v jedálni nepostavila. Očividne jej nerobilo problém zabiť aj pred očami strážnikov. Musela mať nejakú ochranu od jednej z matiek alebo od nejakej vplyvnej ženy. Bolo mi jasné, že jediný spôsob, ako ju dostať je práve v oficiálnom súboji. Súboj s ňou však bol v nedohľadne. Bola som tu viac menej prvý deň, kedy som aj niečo robila a na ňu som.. nemala. Aspoň zatiaľ nie. Pochybovala som tiež, že za nejaký skorý čas aj mať budem.
Jeden tréning vystriedal druhý.. a tretí.. a štvrtý. Dni išli ďalej a ja som nemala v podstate žiadny čas na oddych. Teda aspoň nie na nejaký väčší oddych. Samozrejme som oddychovala no to tak maximálne v noci, alebo pri prestávkach, ktoré však spravidla netrvali viac než pár minút. Za ten čas som si však konečne aspoň trocha zvikla na slnko a už ma to na ňom tak hrozne neubíjalo. Pri tréningov a cvičeniach som si tiež začala zväzovať vlasy do jedného copu, pretože mi trocha začali zavadzať. Pásik látky, ktorou som si ich zviazala som si utrhla z košele, ktorá už po dňoch tréningu aj tak vyzerala, akoby prešla.. no akoby sa mala každú chvíľku rozpadnúť. Do tréningov tiež Pafros zahrnul nejaké veci, ktoré som nikdy pred tým nevidela. Boli to činky a boli naozaj ťažké. Plus k tomu bolo aj niekoľko iných cvičení, ktoré slúžili na spevnenie svalstva. Nejeden deň som mala takmer na mále od žalára, keď som mala hroznú svalovicu a oni chceli aby som pokračovala ďalej. Vždy som to vydržala až do konca a konečne sa to začalo vyplácať. Aj keď boli tréningy stále ťažšie, nepociťovala som na konci pocit, ako keby som mala každú chvíľku odpadnúť.
Nakoniec prišiel deň, keď sme si mali vybrať zbraň. Pafros sa ma spýtal, ktorú preferujem a s ktorou by som sa chcela učiť. Bolo to ťažké rozhodovanie. Rukami som chytila zopár mečov, niekoľko kopijí.. dokonca aj podivné bojové rukavice. Nevedela som si však vybrať. Nakoniec som však usúdila, že budem využívať.. klasiku. Do rúk som zobrala zakrivený jednoručný meč, a do druhej dýku takmer rovnakého tvaru, len s kratšou čepeľou. Zatiaľ čo meč som držala v pravej ruke, dýku som držala v ľavej. Spýtavo som sa pozrela na Pafrosa. Bol to môj výber a ja som chcela vedieť, či mi vlastne schváli dve zbrane.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1189
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Št 03 január 2013, 15:14

Pafros na výber Sejuani zažmúril a chvíľu premýšľal. Výber pre novicov nebol až taký voľný. Tréneri, teda Pafros a niektorí iní po týždňovom odsledovaní novicov usúdili aké zbrane sa k nim hodia. Podľa všetkého mali tri základné kategórie - ľahká, stredná a ťažká váha. Každého zaradili do jednej z týchto skupín a podľa toho mu boli predostreté zbrane na výber. Sejuani si vyberala zbrane z ľahkej váhy, kde boli predovšetkým kratšie meče, dýky a prakticky všetky rýchle a ľahšie zbrane.
Myslím, že by tieto zbrane by si mohla zvládnuť. Tak si ich teda ber. Prikývol Pafros na súhlas s jej výberom a ostatní pokračovali vo výbere.
Tréning so zbraniami bol spočiatku ťažký, a berúc na ohľad to že ste museli tento tréning prepojiť so štandardným, bolo to niečo neuveriteľne zaťažujúce. Najhoršie na celom tomto bolo že ste nemali ani jeden deň oddych - Pafros to odôvodnil tak, že nechcú aby ste si odvykli od tréningového režimu. Neskôr sa od iných novicov Sejuani dozvedela aj to, že takýto tvrdý a doslova rýchly tréning sa týka len novicov, pretože chcú zistiť ktorí na to majú a ktorí nie. A podľa všetkého to aj fungovalo - už po prvom týždni Sejuani prestala vídavať niektorých chlapcov a dievčatá. Mohli byť síce poslaní do žalárov, ale keď sa neobjavili ani po dlhšom čase, jediné čo sa mohlo stať bolo to že ich vyslobodili z arény a poslali ako pisárov, služobníkov, stavbárov alebo opatrovníkov do iných častí púšte. Týmto spôsobom sa aj mnohí chceli vyhnúť životu v aréne, ale Pafros bol skúsený a videl keď je niekto schopný a neschopnosť len simuluje. V tomto prípade ani Sejuani nemala šancu odtiaľto sa dostať. Pafros aj Matka videli jej potenciál od začiatku a očividne boli rozhodnutí nepustiť ju, rovnako ako niekoľkých ostatných novicov.
Po dvoch týždňoch od začiatku tréningu so zbraniami, celkovo troch týždňoch od príchodu do arény, si všetkých novicov zavolal Pafros. Toľko dohadov, a otázok, nikto nevedel o čo ide, ale väčšina sa zhodla na tom že ich chce posunúť do druhej skupiny, z ktorej sa už vyberá do súbojov v aréne. Po tréningu so zbraniami zmizlo aj niekoľko ďalších novicov, a tak vás celkovo zostalo len jedenásť vrátane Sejuani. To bol celkom veľký počet, vzhľadom na to že táto aréna bola jedna z tých menších a zapadnutejších. Podľa toho čo od Cexil niektorí počuli bola táto aréna na spodku hierarchie arén - na to vznikali otázky aké veľké arény sú vo vyššej hierarchii. Cexil však osobne snívala o Perlovej Aréne, o tej, ktorá sa nachádzala vo Veľkej modrej oáze a zápasy v nej usporadúvali štyri Matriarchy, kde bojovali tí najmocnejší a najslávnejší... tento sen však bol veľmi ďaleko a pre Sejuani dvojnásobne.
Akonáhle ste sa všetci postavili pred Pafrosa, začal vysvetľovať dôvod vášho zavolania sem.
Moji milí novici, ste najlepších jedenásť z vyše tridsať ktorí svoj tréning začali pred troma týždňami. Začal s úsmevom, ale náhle sa zamračil. Veselé úsmevy novicov im na ústach zamrzli...
A to teda neznamená absolútne nič. Stále sa radíte do kategórie zbaviteľných a odhoditeľných otrokov, o ktorých nemá nikto záujem. Nefandite si - pokojne by som vás teraz mohol všetkých povešať, a Matka by s tým neurobila nič, lebo ste nuly. Ale nebojte sa, to sa môže rýchlo zmeniť.... a nie som si celkom istý či vás mám posunúť do druhej skupiny. Nechcem aby ste našim vzácnym hosťom robili hanbu v aréne. Chápte, máme isté štandardy. To znamená, že vás všetkých posielam na istú úlohu. Mali by ste sa už v boji zvládať dobre, a tak by vám pár banditov nemalo robiť problémy. Pripravte si svoje veci, a strážnici vás vyprevadia von. Odtiaľ vás budú sprevádzať Sestry. Zodpovedáte sa len Vrchnej Sestre a nikomu inému. Pre bezpečnosť na krkoch budete mať naše špeciálne obojky, ak by ste si zmysleli utiecť alebo robiť problémy. Dokončil, tentoraz on so slabým úsmevom na perách a pokynul vám na odchod. Sejuani už vedela že Sestry sú vlastne členky komanda fúrií a Vrchná Sestra bol vodkyňa komanda. Vlastne to mohlo byť rovnaké komando aké ju sem prinieslo. Novici sa tvárili zhrozene - v skutočnom boji ešte nikto z nich nebol, ale Sejuani videla viac sebavedomých a zaumienených tvárí ako vyplašených.
Jediné čo ste si mohli zobrať boli vaše zbrane a nejaké to pitie. Strážnici vám na krky dali obojky, ktoré rozhodne vyzerali nebezpečne. Novici zatiaľ nevideli čo tieto obojky robia, ale... nemohlo to byť nič dobré. Potom ste boli vyprevadení k východu kde vás prevzali fúrie. Boli to rovnaké bojovníčky ako predtým na pláži. Vrchná sestra zoskočila zo svojho zvieraťa a pristúpila k vašej skupinke.
Našou... teda vašou úlohou bude vyčistiť jednu pobrežnú dedinu od pirátov. Za normálnych okolností by sme sa o to postarali my, ale bolo mi prikázané že je to len a len vaša úloha. Preto sa spýtam hneď teraz - kto je vodcom vašej skupiny? Musíte mať niekoho kto šteká rozkazy a vedie komando.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 855

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Št 03 január 2013, 16:01

Sejuani

Celá táto *úroveň*, v ktorej som sa nachádzala, mi pripomínala taký rozstrel. Ako keby si vyberali tých, ktorý to tu vydržia až do konca. Dosť ľudí som už nevidela vôbec. Najprv som si myslela, že sú v žalári no keď som ich nevidela niekoľko dní v kuse, domyslela som si, že ich už pravdepodobne ani neuvidím. Pafros aj s ostatnými strážcami boli prísny, no pod ich dohľadom som dokázala prejsť, aj tými najťažšími dňami, rovnako ako aj novici, ktorý to potiaľto vydržali so mnou. Za celé tie tri týždne driny a .. utrpenia, sme všetci jedenásti čo to nabrali na svaloch, ako aj na odolnosti. Už to nevyzeralo tak katastrofálne ako zozačiatku. Navyše, keď sa k tomu pridal aj tréning zo zbraňami.. Posledný týždeň som sa dokonca zbavila mojej košeli, ktorá to viac menej nevydržala a rozpadla sa. Dokonca aj nohavíc no namiesto tých som od jednej už skúsenejšej bojovníčky, ktorá bojovala aj v arénach a s ktorou som sa dala celkom do reči, dostala bedernú rúšku. Dokonca mi spravila aj nový účes. Páčil sa mi a zároveň bol celkom praktický, pretože mi vlastne vlasy odkláňal na jednu stranu a tým pádom som mala celkom dobrý rozhľad na svoje okolie. Stálo ma to len zvyšok jednej z mojej večeri a zopár hodín leštenia jej zbrane po večeroch. Na konci týchto troch týždňov si nás Pafris zavolal a vysvetlil nám, ako sa veci majú. Vedela som, že som stále nula. Stále som však nedala príležitosť ukázať im, že nula nie som. Tá prišla až teraz a ja som ju nemienila zahodiť a čakať neviem ako dlho na ďalšiu.. ak by som teda nejakú ďalšiu vôbec dostala. Keď nám povedal, aby sme si prichistali veci, len som si zo spoločnej izby zobrala jeden menší vak s vodou, ktorú som si priviazala okolo pása, ako opasok. Zbrane same o sebe púzdro nemali a ja som si viac menej zo zvyškov košele a nohavíc spravila vlastné, provizórne látkové pošvy, do ktorých som si prichytila ako meč, tak aj dýku. Tie dva kusy už skôr hadier boli také špinavé a zaprášené, že vyzerali pomaly ako piesok a tak sa to k tej bedernej rúške aj celkom hodilo. Vzhľad som však aj tak moc neriešila. Nakoniec sme išli za sestrami, teda za fúriami a k môjmu začudovaniu to boli práve tie, ktoré ma zobrali a ktoré zabili kapitána. Dali nám na krky podivné obojky. Spočiatku ma trocha škrabal no nakoniec som si na neho viac menej zvykla a snažila som sa ho ignorovať. Keď sa nás spýtala, kto je naším vodco, obzrela som sa naokolo. Síce tu bolo pár odhodlaných ľudí, nikto z nich nebol nadšený z toho, že by mal niesť zodpovednosť za životy druhých. Nakoniec som predstúpila ja a mierne som sklonila hlavu na znak prejavenia úcty.
"Budem ním ja, Sestra." Povedala som pevným, aj keď pokorným hlasom.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1189
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Št 03 január 2013, 16:40

Sestra prikývla na súhlas a podala Sejuani akýsi zvláštny nástroj. Bol síce malý, ale za to ťažký ako kameň.
Odlož si to. Potom ti to vysvetlím. Prikázala Vrchná sestra. Jeden z chlapcov sa skoro rozosmial, dalo sa vidieť že zadržiava smiech. Kolegovi vedľa neho potichu pošepkal niečo o dievčenskom vedení bojovej skupiny, a to celkom jednej zo Sestier stačilo. Podišla k nemu, schytila ho za vlasy na temene a stiahla mu hlavu dozadu. Vrchná sestra pristúpila, otvorila jeho ústa, vytiahla mu jazyk a... s dýkou ho odrezala. Chlapec sa bránil ako najviac dokázal, ale ženy ho nepustili. Boli preňho príliš silné. Krv ostriekala všetkých ktorí stáli blízko a po tom ako bol skutok vykonaný, Sestry nasadli na svoje púštne jelene a zbytku oznámili že pôjdu pešo celú cestu po púšti až k pobrežiu kde bol váš cieľ. Chlapec stále na zemi plakal a po tom ako sa za vami nepustil a stále ležal na zemi, strážnici ho zobrali a na to vám zmizol aj z dohľadu... pravdepodobne naposledy.
To rozhodne nebol dobrý začiatok, lebo teraz vás bolo desať. Vrchná sestra si po chvíli cesty zavolala Sejuani k sebe a začala jej vysvetľovať na čo je to zariadenie, mimo dosahu počutia ostatných.
Ten nástroj slúži na omračovanie alebo zabíjanie otrokov. Si vodkyňa, dala som ti kontrolu nad tvojou skupinou. Ak sa niekto z nich pokúsi ujsť, okamžite ho zabi. Bez váhania. Ak niekto bude protestovať alebo odmietať tvoje príkazy, použi omráčenie. A ak to neurobíš, no... aj ty máš obojok. A my máme naše jazdy. Povedala prísnym hlasom žena a v krátkosti Sejuani ukázala ovládanie nástroja. Bolo to skutočne zvláštne zariadenie, ale očividne fungovalo...
Rozumieš? Otázky? Spýtala sa Sestra po vysvetlení.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 855

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Št 03 január 2013, 17:02

Sejuani

Zobrala som si do rúk trocha zvláštny nástroj a len som prikývla. Pripevnila som si ho o kus látky, ktorý mohol trocha pripomínať váčok. Ubezpečila som sa že mi po ceste nevypadne a vtedy som to započula. Po tvári mi prebehol tieň. Nemusela som sa otáčať, aby som vedela, že sa tomu chalanovi nestane nič pekného. Zúfalý krik a následný plač ma ubezpečil, že som sa nemýlila. Zatiaľ čo fúrie nasadli na svojich podivných jeleňov, prikázali nám, aby sme ich následovali po svojich. Pochod púšťou už ani náhodou nebol taký, ako prvý krát. Teraz ma už piesok nepálil, len som pociťovala celkom prirodzené teplo. Nepotila som sa tak a navyše som sa ani nespálila. Bolo to kvôli tomu, že sa moje telo na toto prostredie za tie tri týždne viac menej adaptovalo. Po ceste si ma zavolala vrchná sestra a ja som k nej len poslušne pribehla. Vysvetlila mi, čo je ten prístroj zač a ako, a kedy ho mám použiť.
"Rozumiem všetkému Sestra." Odpovedala som jej na jej otázku a následne som sa znova zaradila na moje miesto za oddielom fúrii. Pohľad som sem tam hodila na otrokov, ktorých som vlastne bola súčasťou. Prezerala som si ich zbrane a snažila som sa zostrojiť nejaký plán, ktorý by mohol byť pri zabíjaní tých pirátov úspešný. Boli sme už len desiati.. to nebolo moc .. pozitívne a naše vyhliadky podľa mňa tiež nebudú zrovna úžasné. Rozhodne tu dneska niekto zomrie..
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1189
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Št 03 január 2013, 17:27

V to dúfam. Odvrkla Sestra a znova dvihla svoj pohľad na cestu pred vami. Pobrežie bolo zatiaľ v nedohľadne, a tak mala Sejuani aspoň nejaký čas zorganizovať si skupinu. Svojich kolegov už ako tak poznala, aspoň z tréningov, obedov, raňajok, rôznych stretnutí. Miesto kde sa mohli otroci pohybovať predsa len nebolo také veľké.
Dvaja chlapci a jedno dievča patrili do ťažkej váhy. Risudeon bol zo všetkých najmohutnejší a najvyšší, a tak jeho nástrojmi boli spravidla obojručné zbrane. Teraz zo sebou niesol labrys, obojručnú sekeru z dvoma čepeľami. Risu mal dostatok svalov prakticky na všetko, a bol jeden z tých ktorí držali hubu a krok. Rozhodne silná časť jednotky.
Druhý chlap v ťažkej váhe bol Maruc, ktorý bol skôr nižšieho vzrastu, a preto sa na prvý pohľad zdalo že je tučný, avšak jeho sila bola konkurenciou pre Risudeona. Ako zbrane používal rôzne tupé zbrane, tentoraz si však niesol kyjak s ostenou guľou. Za posledné týždne sa v žalári vyskytol dva krát, lebo neznášal plávanie a beh.
Z dievčaťa, Werity, išiel podobný strach ako z Cexil, ale ich schopnosti sa nemohli porovnávať. Aspoň zatiaľ nie. Bola z ťažkých váh asi najohybnejšia, a jej zbraň bola dlhá kopija s čepeľou na konci. Túto sečnú zbraň ovládala výborne a zdalo sa že by neváhala ju aj použiť.
V strednej váhe boli štyria. Perqus sa učil používať krátky jednoručný meč so štítom, čo bola klasika ľudských rytierov. Lialla si obľúbila dlhé palice, s ktorými mala veľký dosah. Manir sa z experimentu skúšal naučiť bojovať s dvoma malými sekerami naraz. A napokon Averton si privlastnil reťazové zbrane, aktuálne mal na konci reťaze akýsi malý krompáč.
V ľahkej váhe sa okrem Sejuani nachádzali dve dievčatá. Terewa používala dlhý bič s malou čepeľou na jeho konci a Jerevana mačacie pazúre zároveň s niečím čo sa nazývalo jelenie parohy.

Na obzore pred vami sa objavil úzky zelený pás, postupne sa rozširujúci do pásu pobrežnej oázy. Púšť sa skončila a nastupovala zelená džungľa, úrodné tropické polia, a napokon aj azúrové pobrežie, kam ste sa mali dostať. K Sejuani po chvíľke pristúpil Maruc a potichu sa jej opýtal na čo ten nástroj slúži.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 855

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Št 03 január 2013, 17:40

Sejuani

Pri pochode som rozmýšľala nad možnosťou tejto skupiny. Boli tu tie najrôznejšie zbrane no trocha ma mrzelo, že som tu mala len jedného človeka, ktorý mal štít. Na druhú stranu tu však dvaja chalani mali ťažké zbrane, ktorými dokázali štíty lámať. Tí sa mi ešte zídu a ja som dúfala, že ani jedného z nich nebudem musieť zabiť. Weirutu som si vážila práve kvôli tomu, že trocha dosť.. pripomínala Cexil. Povedala som si, Že by som v budúcnu rada videla, ako Cexil porazí. Myslela som si, že na to to dievča má aspoň potenciál. Nakoniec som tu mala ešte ľudí zo strednej a ľahkej kategórie, pri čom som sama bola z tej ľahkej. Pomaly sme začali prechádzať zeleňou, čo ma trocha potešilo. Bolo fajn pre zmenu po trochtýždňoch vidieť zelenú farbu aj bez toho, aby musela byť na mojom tanieri ako súčasť nejakého pofidérneho jedla. Ďalej som rozmýšľala nad nejakou taktikou, keď ku mne prišiel Maruc a potichu sa ma opýtal, k čomu mi ten nástroj dali. Chvíľku som rozmýšľala, ako mu odpoviem no následne som si len povzdychla.
"To ti nemôžem povedať Maruc. Budeš rád ak sa to nedozvieš." Uistila som ho. Nehovorila som k nemu nejakým hrubým vojenským hlasom. Vlastne som bola celkom milá. Teraz nebol mojim nepriateľom a ja som proti nemu nemala nič. Nemohla som mu však povedať, že to slúži na usmrtenie alebo omráčenie otrokov, ktorý by chceli ujsť alebo by sa vzopreli mojim príkazom. Mala som v rukách moc nad životmi druhých, nechcela som to nejak pokaziť.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1189
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Pi 04 január 2013, 14:35

Maruc sa po odpovedi Sejuani nezatváril ani nadšene, ani odmietavo, ale rozhodne ho nepotešila. Vrátil sa na svoje miesto v skupine a bez slova kráčal ďalej. Zbytok cesty prešiel bez nejakých problémov a otázok od ostatných. Prechádzali ste hustým pozemným porastom, malými pásmi džungle. Bolo tu príjemne vlhko a trocha aj zapršalo. Toto prostredie sa nedalo porovnávať s tým na púšti. Ale s krásou a pohodou prichádzalo aj nebezpečenstvo, vo forme jedovatého hmyzu, smrteľných šeliem a kto vie akých rôznych chorôb. Napokon, po vylezení na menší kopec, ste v diaľke na pobreží uvideli akúsi drevenú dedinu. Nebola postavená na pláži, ale skôr na mólach nad vodou. Cez pláž sa jedine vstupovalo, a tak sa tam dalo dostať len jediným mostíkom. Okrem neho sa už dalo len preplávať vodou. Fúrie tu plánovali zostať - mali odtiaľto dobrý rozhľad na situáciu a celkom dobre mohli pozorovať čo sa bude diať. Už z tejto diaľky ste si všimli že pri vchodovom moste stojí niekoľko pirátov, ktorí o niečom hlasno diskutovali. Po mólach a drevených domcoch sa ich prevážalo tiež dosť, rozhodne to stačilo na poriadnu výzvu. Každý z nich mal za opaskom zbraň, ak nie aj viac... väčšina z nich však očividne mala krátke zahnuté meče, dýky, ba niektorí aj praky a iné zvláštne zbrane.

Táto pirátska ,,skrýša'' bola pomerne veľká, a z tejto diaľky sa nedalo zistiť koľko ich tam je. Vaša skupinka zišla dole, už bez fúrií a vaše šťastie bolo že vás neustále kryla džungľa. Porast od vody začínal už po pätnástich metroch, teda pláž bola dosť široká. Aj mostík ktorý viedol k drevenej dedinke na vode bol dlhý, čo znamenalo že by ste nekrytý museli prejsť 15 metrov k vode a potom ešte preplávať vo vode dobrých 10 metrov. A strážnik by si vás všimol už akonáhle by niekto vykročil nohou z džungle. Zelený porast pred sebou pozoroval sústredenými očami, akoby čakal že sa odtiaľ naňho každú chvíľu vrhnú nepriatelia. Mohli ste aj vidieť že táto dedina sa pirátmi viacmenej hemžila. Rozhodne boli ich počty väčšie ako vaše... na prvý, a aj druhý, asi aj tretí pohľad sa dobytie tejto skrýše zdalo nemožné.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 855

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Pi 04 január 2013, 15:03

Sejuani

Skrívali sme sa v poraste v džungli, pri čom som hodnotila situáciu. Nevyzeralo to nijak nádejne a ani dobre. Nech už som sa na pirátsku dedinu pozerala akokoľvek, jediné na čo som prišla je to, že by tá loď nedokázala poraziť galeónu z Charnského ľodstva a to bolo asi tak všetko. Ešte nejaký čas som len sledovala pirátsku dedinu a následne som naznačila, aby sme sa stiahli trocha hlbšie do džungle. Tam som si len čupla, pri čom som si ruky oprela o lakte a mečom som do zeme nakreslila, ako to tam asi vyzerá. Aj keď to sami určite videli tiež. Nebola som žiaden stratég čo.. ma trocha mrzelo. V horšom prípade tam proste nabehneme a budeme dúfať, že porazíme značnú presilu v ich prostredí s tým, čo máme v skupine. Typovala som, že by som pred tým niekoho musela zabiť, páč by sa takýto plán niekomu nemusel pozdávať a snažil by sa zdrhnúť. Pozorne som si prezrela ostatných členov tejto skupiny a následne som si pvozdichla.
"Máte .. niekto, nejaký plán alebo návrh?" Spýtala som sa a čakala som, kým sa niekto z nich ozve. Teda nemala by som im za zlé, keby že nikto ani len netuší, ako sa nepozorovane priblížiť ku strážnici. S mojou úžasnou *hlavou* som došla akurát tak na to, že by sme mali zaútočiť v noci a zboku.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   

Návrat hore Goto down
 
Zmena k lepšiemu?
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 5 z 8Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Deritrea :: Herné fóra :: Jadro Sveta :: Nuadh-
Prejdi na: