DomovFAQHľadaťZoznam užívateľovUžívateľské skupinyRegistráciaPrihlásenie
Vítej, cizinče! Copak tě přivádí do těchto končin? Zabloudil jsi? Nebo se chceš stát součástí tohoto velkolepého dobrodružství? Třeba to není náhoda, že jsi se dostal právě na tohle místo. Co když to budeš právě ty, kdo změní chod dějin našeho světa? Je to jen na tobě!

Share | 
 

 Zmena k lepšiemu?

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8  Next
AutorSpráva
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Zmena k lepšiemu?   Ne 30 december 2012, 17:27

Bol to deň ako každý iný. Loď sa lenivo niesla po mori a široko-ďaleko nič v dohľade. Z prístavu vyplávala len pred pár dňami a náklad, ktorý viezla, smeroval niekam na východ, do Yrithu. Kapitán zvolil južnejšiu trasu aby ste sa vyhli pirátom, ktorý striehli na pobreží Dorlonu po tom ako ich trpaslíci zavolali na pomoc. Klasická cesta sa preto aspoň trocha pozmenila, ale na mori na tom nezáležalo. Vody boli stále rovnaké, obloha tiež, nič špeciálne, nič nové. Námorníci na palube mali výnimočne mizernú náladu zo slabého vetra a neuveriteľne pomalého tempa a celý deň dobiedzali do dievčat. Nemali čas na nič iné, ale aj to ich vtipkovanie, obchytkávanie a obťažovanie bolo značne otravné a nervy drásajúce. Bola to z časti aj vina kapitána, ktorý si vybral bezpečnejšiu trasu namiesto rýchlejšej. Možno piráti by boli dobré správy... vlastne čokoľvek by bola dobrá správa.
Sejuani, po tom ako vyliezla na stožiar, v diaľke spozorovala veľkú búrku, ktorá sa nemilosrdným tempom blížila k lodi a rovno do jej cesty. Búrka vyzerala naozaj zle, ale kapitán musel byť zbabelec, lebo sa viac bál pirátov ako búrky. A možno bol hlupák... ako sa to neskôr potvrdilo.

Ku večeru sa vietor zdvihol a námorníci sa konečne prestali nudiť. Dali pokoj alkoholu a dievčatám, a pustili sa do práce. Mnohí z nich mrmlali na búrku. Predtým mrmlali na to že nie je vietor... nedalo sa im vyhovieť. Kapitán po palube štekal príkazy a rozkazy, a tváril sa dôležito. Bol pomerne mladý, toto bola len jeho druhá alebo tretia námorná cesta. Ešte prednedávnom splavoval pobrežie a rieky Myrdonu. Bohaté konexie mu však zabezpečili pohodlné miesto na kapitánskej stoličke. Na prstoch sa mu blýskali prstene a okolo krku mal niekoľko drahých reťazí, takže vyzeral skôr ako cirkusant. Starší námorníci ho navyše ani nerešpektovali. To sa stávalo často tým mladým. Jeho zlý zmysel pre módu by bol odpustiteľný, ale jeho násilnícke sklony už nie. Svoju frustráciu z toho že ho nebrali vážne si vybíjal na tých ktorí sa nevedeli, alebo skôr, nechceli obrániť. Predsa len, obviniť bohatého v Charne? Samovražda. Na palube kde si chcel získať na svoju stranu všetkých mužov teda bil ženy, a áno, s tou rukou, kde mal množstvo prsteňov, ktoré mu z časti slúžili ako boxeri.

Niekedy o polnoci sa situácia vážne zhoršila. Teraz už silný vietor hádzal plachtami hore dole a loď hádzal z jednej strany na druhú akoby to bola len papierová loďka. Niektorým sa skoro podarilo vypadnúť cez palubu, ale zatiaľ sa nikto neutopil. Nad vami sa blýskalo ako o dušu a celá scenéria vyzerala akoby sa Bohovia chceli pomstiť za niečo strašné. Mladý kapitán po čase stratil nad situáciou kontrolu a len nemo otváral a zatváral ústa. Všetci na palube už boli premočení ako myši, možno aj preto, že celá paluba bola plná vody. Náhle niekto zakričal: ,,Muž cez palubu!''
Tento výkrik ale nikto nepočúval. Každý už mal starosti s tým aby sa oni nedostali do rozbúreného mora cez palubu. Cez plot preletelo niekoľko ďalších mužov. Vtedy sa to vymklo kontrole.
Plachty sa trhali ako servítky a kapitána plnou silou zasiahol letiaci sud. Na(ne)šťastie prázdny. To ho zrazilo na zem. Nepomáhal mu nikto. Nebolo koho... loď napokon urobila svoj posledný skok na najväčšej vlne akú kedy Sejuani videla. Obrovské plavidlo sa najprv dostalo do stojacej polohy a po náraze druhej vlny sa prevrátilo na opačnú stranu. Kto nevyletel do vody, ten bol doslova privalený loďou. Jedna z jej kolegýň na palube, Eralia, sa zachytila na plávajúci kus dreva a pomohla Sejuani z vody, v ktorej sa doteraz topila. Nikoho iného už nebolo vidieť... všetko išlo tak rýchlo, akoby bol čas zrýchlený.

Sejuani sa postupne zobúdzala z bolesťami, každý výdych a nádych ju bolel. Ale vždy sa zobudila len na chvíľku. Raz vedľa seba uvidela ležať svoju záchrankyňu. A znova upadla do bolestného spánku...
Takto to trvalo dlho. Niekoľko hodín? Alebo aj dní? Jediné čo si Sejuani pamätala bola soľ, ktorú cítila v každom telovom otvore, štípala ju na perách, očiach, v nechtoch, všade. Slnko bolo vysoko na oblohe, a nemilosrdne pálilo. Akokoľvek bola paluba lode mizerná, tento stav bol ešte horší. Kus dreva na ktorom ste sa plavili, teda skôr spali v bolestiach, bol nepohodlný a tvrdý. Ale oproti bolesti to bolo nič. Smrť si pre vás pomaly prichádzala... až napokon, keď sa raz Sejuani zobudila, v diaľke uvidela niečo iné ako nekonečné more - bola to akási žltá, biela, zelená masa, možno pevnina... ale rozmazaný pohľad jej unavených a zasolených očí nedovolil vidieť viac. Znova upadla do polomŕtveho spánku...

Pevná zem. To bolo prvé čo si Sejuani uvedomila pri ďalšom zobudení. Už sa konečne necítila unavená. Dokázala sa dokonca aj obzrieť okolo seba. Pod sebou mala stále drevo, ale... drevo sa doplavilo na akési piesčité pobrežie. Breh bola piesočná pláž a v neďaleko bola aj akási oáza, akýsi les so zvláštnymi stromami. V živote také nevidela. Ani takúto pláž nikdy nevidela... piesok bol prekrásny, sypký, čistý, takmer biely. Slnko nebolo zatiahnuté a zamračené ako v Charne, ale naopak, obloha bola absolútne bezoblačná a to slnko... neuveriteľne pálilo, až sa jeho lúče bolestne zabodávali do jej pokožky. Táto krajina nemala nič spoločné s Charnom. Od námorníkov niekedy počula o exotických krajoch na juhu, ale... toto bola skutočná krása. Po chvíli sa jej podarilo ako tak zregenerovať a dokázala sa aj postaviť a pomaly chodiť.
V okolí nebolo nič okrem nekonečnej pláže do oboch strán a toho podivného lesa, tiež do oboch strán. Dievča na doske, ktoré ju zachránilo... Eralia, ležala bez pohybu, jej hruď sa nedvíhala. Musela byť mŕtva už nejaký čas.

Keď sa však znova Sejuani pozrela na more, akýkoľvek dobrý pocit ju musel prejsť. Blízko pláže bolo niekoľko námorníkov, ktorý sa zachránili z tej hroznej búrky. Doteraz sedeli za kameňmi a keď sa Sejuani prebrala, pomalým krokom sa k nej pobrali. Museli tu už byť nejakú chvíľu. Sejuani bola príliš slabá na útek, a navyše oni boli traja. Ale ani oni na tom neboli najlepšie...

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné


Naposledy upravil Horox dňa Po 14 december 2015, 16:57, celkom upravené 4 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Ne 30 december 2012, 18:24

Sejuani

Znova som stála na palube lodi s tým, že sme mali preniesť nejaké veci či zásoby, už som ani nevedela kam. Mali sme nového kapitána čo znamenalo len jednu vec, zasa si svoje komplexy bude vybíjať na mne a na ďalších dvoch dievčatách. Ostatný z posádky, hlavne teda tí starší ho vôbec nerešpektovali. Nevedela som, či sa mám tešiť alebo plakať a tak som radšej stále mala nasadenú tu moju ľahostajnú masku. Okrem príkazov som ignorovala posádku, ako v podstate vždy. Po nejakom čase na vode som už mala od kapitána zopár modrín, ktoré mi spôsobili jeho blbé prstene. Čo som však mala robiť? Vyskočiť z paluby? Každopádne som zažila už aj horšie. Len som sebou nepríjemne cukla, keď ma pri umývaní podlahy začal otravovať nejaký priopilí člen posádky a snažila som sa jeho narážky, ako aj obchytkávanie ignorovať. V ten deň nebol prvý a ani posledný. Bola som rada, že som ku koncu dňa mala šichtu na stožiari, kde bol relatívny pokoj. Vyliezla som po lanách a sieťach až na menšiu plošinu, ktorá slúžila ako rozhľadňa. Všimla som si búrku ktorá sa k nám blížila veľkou rýchlosťou. Pozerala som sa na čierne mraky a na rozbúrenú vodu, ku ktorej nás to čím ďalej, tým rýchlejšie ťahalo. Akonáhle sa zodvihol vietor, kapitán spravil prvú chybu a to bolo práve to, že nedal stiahnuť plachty. Tým pádom s nami vietor robil čo len chcel. Ešte pred tým som však stihla Zostúpiť znova na palubu a poriadne sa chytiť nejakého lana. V momente sme sa ocitli v epicentru búrky a bolo viac než jasné, že to loď nezvládne. Nepriviazala som sa k nej lanom, pretože by to bola istá smrť. Niekoľko ľudí na to predo mnou už dopadlo, keď sa loď prevrátila a oni boli priviazaný k stožiaru, čím vlastne nedobrovoľne spáchali sebevraždu. To sa stalo aj teraz. Loď posledný krát na vlnách skočila a následne sa začala prevracať. Neostalo mi nič iné, len sa pustiť a moje telo pohltily silné a prudké vlny mora. Pocítila som, ako ma niekto niekam ťahá. Nebol to taký pevný stisk ako mali chlapi a navyše.. tí by sa o to ani nepokúsili. Nakoniec som sa s pomocou Erelie chytila o drevený trám, ktorý bol jediná vec, vďaka čomu sme sa ešte neutopili. Bola som však pridusená a zvierala som ho skôr kŕčovito.. neskôr som na ňom len ležala a nechála som sa unášať v bezvedomí prúdom.. ani neviem kam. Nevedela som, koľko moje bezvedomie trvá. Pár krát som sa prebudila no okrem bolesti a vody som nevedela zaregistrovať v podstate nič. Zmena prišla až keď som sa prebudila na pláži. Cítila som pevnú zem a neskutočnú horúčavu, keď mi slnko pálilo priamo na pokožku. Pootvorila som oči a prvé čo som si všimla, bol takmer biely piesok. Vládala som sa prikrčiť na kolená a po štyroch som podišla k miestu, kde ležala moja spoluplavkyňa a aj moja záchrankyňa. Nedvíhala sa jej hruď no tak skoro som to nevzdávala. Skúsila som jej tep.. nemala ho. Až po tom som vrazila päsťou do zeme a s neslušnou poznámkou som sa pomaly postavila. Takže som tu bola sama.. alebo nie ? Pohľad sa mi stočil k trojici mužov, ktorý sa ku mne blížili. Na útek som nemohla ani pomyslieť, sotva som stála a len pohnúť sa o pár krokov ma stálo veľa bolesti a námahy. Sledovala som môjho kapitána a ďalších dvoch členov posádky, ktorý sa ku mne pomaly ale isto blížili. Neboli na tom zrovna najlepšie no ja som stále bola len sama. Navyše by som v tejto púšti sama rozhodne neprežila.. nenávidela som svoj osud a len som sklopila hlavu k zemi.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Ne 30 december 2012, 18:58

Kapitán a jeho dvaja námorníci vyzerali rovnako zle ako Sejuani, ale dôležité bolo, že kapitánovi zostali jeho vzácne reťaze a prstene. Slnečné lúče sa od nich odrážali na každú stranu. Chvíľu to trvalo, ale napokon sa im podarilo dojsť k Sejuani.
No... aspoň o zábavu sme neprišli. Zasmial sa jeden z mužov pomedzi štrbiny v zuboch a kapitán ho pleskol zozadu po hlave.
Bohvie čo tam na mori nachytala! Ja by som neriskoval, Eri. Povedal druhý, ktorého už kapitán odignoroval. Sklonil sa k Sejuani a chytil ju akoby skúšal či je na žive. Po tom iba pokrútil hlavou a vytiahol svoj meč, ktorý mu akýmsi zázrakom búrka ponechala.
Je takmer mŕtva. Myslím, že by sme ju mali zbaviť utrpenia. Vyslovil rozpačito a po tom ako dvaja ostatní mykli plecami a jeden z nich povedal poznámku, že je to úplne jedno v akom stave je, si pripravil meč do bodacej polohy a chcel ju bodnúť do chrbta zhora.

To sa mu však už nepodarilo, lebo ten koho predtým nazvali Eri vydal akýsi vystrašený zvuk. Všetci traja zdvihli hlavy a otočili sa tam kam ukazoval. Z toho lesa, z tých zvláštnych stromov, pomalým krokom vychádzali akési... tmavé? Skutočne tmavé, až čierne, ženy z bielymi krátkymi vlasmi. Ich telá boli dlhé, úzke a na prvý pohľad obratné a rýchle. Na sebe mali málo oblečenia, vlastne len bedrové rúško, ale nič iné, ich prsia boli celkom odhalené. Na rukách a okolo krku mali rôzne medailóny a amulety, drevené či z iného materiálu, pestro pofarbené, a aspoň nevyzerali nevkusne tak ako kapitánove okrasy. V rukách držali zbrane od výmyslu sveta, cez akési kosáky a dýky, až po zvláštne drevené úzke tuby. Na chrbátoch niesli niečo ako tulce na šípy, len v nich neboli šípy, ale akési malé šípky. Ale aj tak najzvláštnejšia bola ich farba pokožky a vlasov. Akoby žili v opačnom svete... v Charne mali ľudia tmavé vlasy a svetlú pokožku, a tuto práve naopak. A ich tváre - veľké nosy, široké pery, skutočne zvláštne. Rovnako ako túto pláž, tieto stromy, aj týchto ľudí videla Sejuani po prvý krát.

Postupne sa k vám blížili a muži sa začali plašiť. Obaja ustupovali, ale nemali kam, za nimi bola len voda a šíre more. Jedine kapitán stál tam kde predtým. Meč nezložil, ale namieril ho na tmavé ženy. Tie ženy začali medzi sebou hovoriť, v akomsi neznámom jazyku, ktorý neznel ani zďaleka ako Charnský.
Ani o krok ďalej, divošky! Prikázal kapitán roztraseným hlasom, ktorý mal pôvodne byť nebojácny. Na tvárach žien sa neukázal ani náznak emócií a stále sa približovali. Jedna došla až tak blízko, že sa kapitán niekoľko krát zahnal mečom, ale... vyzeralo to skôr smiešne ako odstrašujúco. Na jeho vyhrážku žena len vytiahla svoju zbraň spoza opasku - akúsi zahnutú dýku. Kapitán sa rozhodol pre zúfalý útok a spravil mečom výpad dopredu, na ženu. Tá mu však schytila ruku, skrútila ju a bodla do nej dýku. Kapitán vydal bolestný výkrik a pustil z ruky meč. Hneď na to ho kopla odzadu do kolien a tak so skučaním padol na kolená. Ostatné ženy to takto urobili aj s ďalšími dvoma, no tých nebodli ničím, lebo sa nebránili.

Jedna z tmavých bojovníčok podišla k Sejuani a pozorne si ju prezerala. S ostatnými sa rozprávala tým svojím jazykom, ale ku Sejuani prehovorila tým čo poznala.
Dievča, kto sú títo muži? Znásilnili ťa? Spýtala sa trhaným prízvukom a svojou zbraňou ukázala na kapitána a dvoch námorníkov, ktorý teraz boli na kolenách a obkolesení tmavými bojovníčkami.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Ne 30 december 2012, 19:07

Sejuani

Sledovala som chlapov, s ktorými som sa okrem kapitána dlhé mesiace plavila pod jednou vlajkou. Chvíľku som si myslela, že len žartujú a tak som pomaly ustúpila o jeden krok. Kapitán zodvihol meč, a chcel ma s ním prebodnúť no prehlušil ho krik jedného z chlapov. Keď som sa tiež obzrela tým smerom. Všimla som si ženy. Vyzerali exoticky a zároveň z nich bolo cítiť rešpekt ..až strach. Možno by som sa aj bála no .. horšie to už byť nemohlo.. proste to nemohlo byť horšie než na palube lodi, ktorá stroskotala. Sledovala som bielovlasé a tmavé bojovníčky, ktoré sa stále viac a viac približovali. Nakoniec Kapitán tak trocha stratil nervy a posnažil sa jednu z nich skoliť výpadom mečom. Nevedela som posúdiť, ako vyzeral no nezdalo sa mi to príliš efektívne. Očividne som sa nezmýlila, keďže skončil na kolenách s prebodnutou rukou. Ostatný na tom neboli o nič lepšie. Jediný kto neschytal žiadnu ranu, šípku či sečnú ranu tými divnými zbraňami som bola ja. Jedna z nich na mňa prehovorila. Keď sa ma spýtala nie zrovna príjemnú otázku. Úzkostlivo som si ruky obmotala okolo pŕs a len som nemo prikývla.
"K..keby len raz. Je to kapitán a zvyšok posádky na lodi, ku ktorej som patrila aj ja." Dodala som potichu a na kapitána, ako aj na tých dvoch som hodila viac než znechutený pohľad.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Ne 30 december 2012, 19:42

Tmavá žena sa po odpovedi Sejuani otočila ku svojim kolegyniam a prikývla. Potom len ukázala na kapitána a niečo im povedala. Jedna z bojovníčok vytiahla akýsi ostro vyzerajúci kosák a vrazila ho zospodu rovno medzi nohy jedného z námorníkov. Biely piesok sa zafarbil na červeno. Chudák vykríkol tak hlasne že Sejuani začalo pískať v ušiach a zložil sa na zem s krvácajúcim rozkrokom. Nemilosrdne mu potom chytila nohy a ostrím prerezala jeho achillove šľachy. Teraz už zúfalo plakal, a z jeho úst tiekla krv pretože si prekusol jazyk. Kapitán sa zatváril zhrozene a chcel utiecť, ale bojovníčky mu znova podrazili nohy a donútili ho pozerať sa.
Druhý námorník neskončil o nič horšie... jedna z fúrií mu rozsekla brucho, z ktorého sa vyvalili vnútornosti, vlastne to vyzeralo ako pri zabíjačke. Piesok naokolo už tentoraz bol tmavočervený. Bojovníčky ich tam nechali, jeden sa plaziaci v piesku, za sebou nechávajúc krvavú čiaru a druhý zvíjajúci sa na zemi a držiaci si črevá v rukách. Kapitán už vzlykal ako zbabelec a prosil ženy aby ho nechali ísť.
Bolo celkom jasné, že ich tam chcú nechať vykrvácať a zranenia, ktoré im spôsobili boli majstrovské. Týmto spôsobom ak sa nezabili sami vydržia v takomto stave aj jeden deň, možno aj viac. Bolo to skutočne kruté.

A potom ženy začali odchádzať. Kapitána viedli pred sebou, celého vystrašeného, a vodkyňa skupiny sa otočila k Sejuani.
Nesnaž sa utiecť. Pôjdeš s nami. Ak vládzeš chodiť. Ak nie, môžem to ukončiť rýchlo. Máš na výber. Ale slabosť nepodporím. Už si jej ukázala dosť tým že si sa týmito zbabelcami nechala využívať. Ak nechceš aby sa toto v budúcnosti dialo, budeš chcieť ísť so mnou. To ti... garantujem, dievča. Vyslovila tým divným prízvukom žena a nahla sa k Sejuani. Nepomáhala jej, len čakala kým sa postaví na nohy a bude ju nasledovať.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Ne 30 december 2012, 19:48

Sejuani

Sledovala som, ako sa zachovali k tým dvom, ktorý mi posledný rok robili zo života peklo. Celkom ma zdesili vlastné pociti mrazivého uspokojenia.. keď som ich videla trpieť. Neusmievala som sa však. Sledovala som ich utrpenie.. krvavý piesok a ich výkriky. Kričali naozaj hrôzostrašne no mne to na moje vlastné zdesenie lahodilo. Čo by si pomyslel Robian?.. každopádne ten tu teraz nebol. Zomrel už dávno a ja som na neho nechcela myslieť. Keď začali ženy pomaly odchádzať, tá ktorá na mňa prehovorila aj pred tým, sa ku mne znova otočila. Vypočula som si jej slová. Nechcela som zomrieť .. nechcela som byť slabá.. Pomaly som sa postavila. Tá chvíľka ktorú som strávila oddychom mi musela postačiť.
"Neutečiem." Povedala som pevným hlasom a následovala som ich. Horúci piesok ma pálil na chodidlách, znova do mňa udrela plná horúčava slnka no nemienila som tu ostať a zomrieť.. proste.. som mala pocit, že zo svojim životom konečne môžem niečo spraviť.. sama.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Ne 30 december 2012, 20:14

Na jej odpoveď prikývla a spoločne ste mlčky kráčali cez pláž, až ste vošli do toho lesa. Nízky porast bol v ňom nezvyčajne hustý, a sfarbenie zelene bolo nezvyčajné jasné a... príliš sýte. V Charne boli ľudia zvyknutí na tmavé ihličnany. Avšak aj tento pás zelene po chvíli skončil a znova ste sa ocitli na piesku, tentoraz sa už pred Sejuani ale ukázala... púšť. Nekonečné šíre pláne piesku, bez viditeľného konca. Jediné čo rovnakosť púšte narušovalo bola úzka cestička ktorá viedla cez piesočné duny a tiahla sa až niekam za obzor. Ale nikde na dohľad nebolo žiadne osídlenie, žiadni ľudia. Len všade piesok. Tu sa skutočne nedalo kam uniknúť.
Bojovníčky už sedeli na akýchsi zvieratách, ktoré tiež nikdy Sejuani nevidela. Nič z tohto nikdy nevidela...
Všimla si, že kapitán stojí celkom nahý v piesku a zdvíha nohy jednu cez druhú kvôli horúcemu piesku. Okolo krku mal priviazané lano, ktoré bolo upevnené na jednom zo zvierat. Očividne musel udržať krok alebo sa viesť bruchom po piesku... vyzeral skutočne zúbožene.
Vodkyňa vyskočila na majestátne zviera a pomohla Sejuani nasadnúť za ňu. A potom sa zvieratá rozbehli. Našťastie pre kapitána to bol len klus, ale aj tak musel chodiť veľmi rýchlo, nohy sa mu plietli a občas padol tvárou rovno do piesku. Ani jedna zo žien sa nesmiali. Určite to nebol len taký krutý vtip. Musel to byť trest za ich činy podľa ich zákona, alebo niečo v takom zmysle. Napokon spadol na zem a žena ktorá ho mala na zvierati už nezastavila tentoraz. Zviera ho ťahalo po ostrom piesku a mladík len kričal od bolesti.
Sejuani sedela za vodkyňou na jej zvierati a tá sa jej spýtala, hľadiac na kapitána:
Je ti ho ľúto? Máme ho uvoľniť z toho lana? V jej hlase bolo počuť výzvu, ba až znechutenie.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Ne 30 december 2012, 20:25

Sejuani

Porast tu nebol nijak veľký a hustý. Chvíľkový .. ako taký tieň mi však spravil dobre. Nečakala som však, že sa po opustený oázy ocitneme na takom pustom mieste, ako bola púšť. O týchto končinách som nevedela nič a každá jedna vec ma viac než prekvapila. Vlastne som sa po tomto okolí pozerala ako v nejakej krajine zázrakov.. nehostinnej a krutej krajine zázrakov. Došli sme k nejakým zvieratám na ktorých už sedeli tieto podivné bojovníčky. Tá vodkyňa si tiež na jedno sadla a pomohla mi, vysadiť sa za ňu. Všimla som si kapitána no jeho situácia ma vôbec nezaujímala. Keď sa zvieratá klusom vydali kupredu, musela som sa zachytiť o vodkyňu. Nevedela som na nich jazdiť a nevidela som tu nikde nijaké remene pre spolujazdca. Dúfala som, že jej to neprekáža pretože z nej vyžaroval naozaj až desivý rešpekt. Po chvíľke sa ma spýtala, či mi ho prišlo ľúto. Na zlomok sekundy som sa pozrela na kapitána, ktorý posledne nie zrovna príjemne kričal. Hlavou mi prebehli myšlienky na niekoľko nie zrovna príjemných nocí a len som pokývala hlavou na nesúhlas. Navyše som to nebola iba ja... ale aj moje dve mŕtve spolupasažierky.
"Neprišlo mi ho ľúto, nie." Odpovedala som, po čom som sa pozrela vodkyni do očí. Netvárila som sa nadšene no.. v mojich očiach vlastne neboli momentálne vidieť žiadne stopy po citoch.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Horox
Kráľ
avatar

Počet príspevkov : 1197
Vek : 24

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Ne 30 december 2012, 21:48

Vodkyňa iba s odporom prikývla a tvár znova obrátila na cestu, ak sa to teda dalo cestou nazvať, skôr vychodený chodník v piesočných dunách.
To rada počujem. Odvetila stroho bez emócií a znova sa odmlčala. Slnko bolo stále vysoko na oblohe a nemilosrdne pálilo. Výkriky kapitána po nejakom čase prestali po tom ako sa mu do úst dostalo za hrsť piesku, a napokon jazdkyňa odrezala lano ktorým bol pripevnený. Zostal ležať v piesku a len nepatrne sa hýbal. Iná žena z neho obrala všetky šperky a jednoducho ho tam nechali ležať, tvárou dolu, v piesku zomrieť. Potom pokračovali.
Rozhodne sa dalo povedať že tieto ženy neboli zhovorčivé. Po celú cestu viacmenej mlčali. Ku šťastiu, cesta netrvala až tak dlho. Toto teplo sa už nedalo ani vydržať, a Sejuani bola poriadne dobitá, dehydrovaná, hladná...

Pred vami sa napokon objavila akási osada, ktorá bola postavená okolo akejsi veľkej budovy v strede. Centrálna budova vyzerala staro a prekvapivo bola postavená z akéhosi bieleho kameňa. Domy naokolo boli z dreva. Vyzeralo to tam celkom živo. Pod veľkou budovou bola akási vodná priehrada, a osadu zakrývali tieňom obrovské verzie tých stromov, ktoré Sejuani videla predtým. Pohľad na mesto nezostal dlho, ale niekoľko tmavých domorodcov sa prišlo pozrieť na príchodzích. Niekoľko z nich sa úctivo bojovníčkam uklonilo, ale na ich tváriach neboli úsmevy, ani čokoľvek veselé. Skôr sa v nich zračil zdravý rešpekt a úcta.

Aj títo ľudia ale zmizli po tom ako jazda vošla do veľkej budovy v strede, ktorá zvonku vyzerala ako akési jadro osady, možno nejaké hlavné sídlo. Blízko pri vchode jazdkyne zosadli zo svojich zvierat a viedli Sejuani dlhými tmavými chodbami, v ktorých jediným zdrojom osvetlenia boli pochodne. Napokon sa ženy rozišli a Sejuani zostala len s tou hlavnou. Po prejdení sa budovou ste sa ocitli v niečom čo vyzeralo ako akési nádvorie uprostred vnútri budovy. Strop tu nebol a podlaha bola prakticky piesok, niekde drevo, niekde príjemne studený kameň. Musel to byť priamo stred. Strop ani strecha tu neboli a stropný otvor bol príliš vysoko na akýkoľvek pokus o únik. Slnečné lúče cez otvor ožarovali akýsi vyznačený ring v strede, kde trénovalo niekoľko bojovníkov. Okolo neho postávalo niekoľko iných a zhovárali sa. Po celom obvode tu boli akési domky, visuté mosty, vstavané do kameňa. Vyzeralo to aké také zvláštne sídlisko, ktoré bolo stavané nie do šírky, ale do výšky. Z domu do domu sa tu išlo rebríkmi a schodmi, nie pozemnými chodníkmi. Na prvý pohľad to vyzeralo ako voľný výbeh pre otrokov, a aj taký bol, ale na vyšších poschodiach, a z tribún otrokov pozorne sledovali statní muži zo zbraniami, očividne strážcovia. Avšak vodkyňa ju viedla ešte inam, nižšie.

Zišli ste po schodoch do akejsi studenej miestnosti, kde za stolom sedela akási postaršia žena. Prehodili medzi sebou niekoľko viet a na to vodkyňa odišla. Sejuani zostala len s tou zamračenou tmavou ženou.
Budeš sa museť nájčiť malofar, náš jázik. Povedala žena veľmi zlou charčinou a podišla k Sejuani. Chytila jej ruky a zdvihla ich, pozerala jej pod pazuchy, potom jej prezrela tvár, prehrabla vlasy, stláčala hrudník, brucho, prsia, a potom kontrolovala stehná. To všetko svojím studenými prstami a tvrdým chmatom.
Snád némaš nejáky mor abo čo. Necem aby néčo ostatná náchytali. Spýtala sa podozrievavým hlasom a pokračovala v kontrole každej jej časti tela.

_______________________________________________
''Ich tvrdohlavosť a nenapraviteľnosť tvárou v tvár skaze je obdivuhodná, ale v konečnom dôsledku hlúpa.''
- generál Delwan Gammter na adresu valeánov bojujúcich o zachovanie ich výsadného spoločenského postavenia aj napriek tomu, že časy dračie skončili a započali časy temné
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Hysterio
Hrdina
avatar

Počet príspevkov : 860

OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   Ne 30 december 2012, 22:04

Sejuani

Očakávala som takú odpoveď. Tieto ženy vyzearlo dosť.. hrdo a tak som pochybovala, že by odo mňa nejakú ľútosť k tomu mužovi očakávali. Pokračovali sme ďalej v ceste a ja som sa cítila.. no čím ďalej tým horšie. Popri ceste sa mi podarilo ešte na chvíľku zaspať no nemohlo to byť viac než dvadsať minút. Keď som sa zobudila, nachádzali sme sa neďaleko nejakej osady ktorá asi patrila tomu to, pre mňa zvláštnemu a exotickému ľudu. Prezrela som si obyvateľstvo a stavbu budov. Všetko tu bolo nové.. cítila som sa trocha zvláštne. Ako nejaký cudzinec ktorého sem priniesli z ďalekej krajiny a ktorý si musel rýchlo zvyknúť na príliš veľa vecí. To aj bola pravda a tak som sa s tým len zmierila. Aspoň zatiaľ som si nemohla sťažovať. Zosadli sme zo zvierat a vošli sme do nejakej podivnej budovy, ktorá mi trocha pripomínala arénu. Čakala som, že budem niečo ako otrokom. Viac menej som ním bola aj do teraz len sa to tak nenazývalo. Nestihla som sa poriadne vynadívať na tú úžasnú stavbu, pretože ma vodkyňa zaviedla o niečo nižšie. Podišli sme až ku nejakej staršej žene, s ktorou si prehodili zopár slov. Potom vodkyňa odišla a nechala ma tam samú. Spočiatku som sa cítila ako na výsluchu a neskôr sa mi to len potvrdilo. Keď ma kontrolovala, sotva som sebou pohla. Nebránila som sa však a poslušne som zodvihla ruky nad hlavu, keď to potrebovala. Jej ďalšia otázka ma trocha zaskočila.
"Nie, netrpím žiadnym morom ani žiadnymi chorobami." Bola to pravda.. vždy som mala veľmi odolný organizmus a našťastie som nič také v živote nedostala.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Zmena k lepšiemu?   

Návrat hore Goto down
 
Zmena k lepšiemu?
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 8Choď na stránku : 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Deritrea :: Herné fóra :: Jadro Sveta :: Nuadh-
Prejdi na: